Rašelina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Rašelina
usadené horniny, kaustobiolity
Rašelina
Rašelina z Poľska
Hlavné minerály bitúmeny, celulóza, íly
Farba (y) hnedá až čierna
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Rašelina je tmavohnedé až čierne rezíduum, ktoré vzniká pri rozklade a rozpade machov, trávnatých rastlín a stromov vo vlhkom a močiarnom prostredí[1], tzv. rašeliniskách. Na Zemi sa nachádzajú asi 4 bilióny m³ rašeliny, ktoré pokrývajú približne 2% zemského povrchu (asi 3 milióny km²) a obsahujú asi 8 miliárd terajoulov energie.[2]

Zloženie a vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Rašelina je prírodný organogénny sediment, ktorý obsahuje minimálne 50% spáliteľných látok v sušine[3]. Vznikajú rašelinením (ulmifikáciou), t. j. nedokonalým rozkladom odumretých rašelinotvorných rastlín vo vlhkom prostredí, obyčajne pod vodou za nedostatočného prístupu kyslíka. Obsahujú prímes minerálnych látok. Rašeliny dostávajú pomenovanie podľa prevládajúcich rastlín, z ktorých sa rašelina tvorila (ostricová, machová, jelšová, brezová atď.).

Vzhľadom na nadmorskú výšku sa rozoznávajú dva typy rašelinísk - vrchovisková a slatinná. Podľa štruktúry možno rozlíšiť niekoľko typov rašeliny: vláknité, hubovité a drevité. Z praktického hľadiska sa delí na čistú (obsah nespáliteľných látok a popola je nižší ako 15%) a zemitú (obsah nespáliteľných látok vyšší ako 15 %)[3].

V miernom pásme vznikajú rašeliniská prevažne od konca pleistocénu po súčasnosť. Za vhodných podmienok sa rašelina v priebehu niekoľkých miliónov rokov zmení na lignit.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Rašeliniská tvoria asi 60% svetových mokrín. Významné sú hlavne v krajinách s miernym a chladným podnebím ako je Írsko, Rusko, Bielorusko, Ukrajina, Fínsko, Estónsko, Škótsko, Poľsko, severné Nemecko, Holandsko, krajiny Škandinávie alebo Kanada, štáty Michigan, Minnesota, Florida v USA. Z južnej pologule sú známe z Nového Zélandu, južnej Patagónie a Falklandských ostrovov.

V Západných Karpatoch tvoria vrchoviská 30% a slatiny 70% rašelinísk. Vrchoviská sa vyskytujú na Orave, Liptove, Spiši, vo Vysokých a Nízkych Tatrách, menej na strednom Slovensku a v Slovenskom rudohorí. Slatiny sú rozšírené na Záhorí, Žitnom ostrove (tzv. šúry), Východoslovenskej nížine (blatá) a pozdĺž vodných tokov.[4]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Rašelina má všestranné použitie. V minulosti ale i v súčasnosti sa využíva ako palivo. V súčasnej dobe sa väčšina vyťaženej rašeliny spotrebuje v poľnohospodárstve a lesníctve na výrobu kompostov a hnojív. Využíva sa i v chemickom priemysle.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Howell, J.V. (Editor) 1960: Glossary of geology and related sciences. American Geological Institute, Washington D.C., 325 s.
  2. World Energy Council (2007). Survey of Energy Resources 2007. (pdf) prístup: 2008-08-11.
  3. a b Vladár, J. a kolektív, 1981: Encyklopédia Slovenska. V. zväzok. R - Š. Veda, Bratislava, s. 38 - 39
  4. a b Minerály a horniny Slovenska - Rašelina [online]. mineraly.sk, [cit. 2009-08-14]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Mineraly.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.