Machy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Machy
Tionesta-ac-moss2.jpg
Vedecká klasifikácia
Doména Eukaryoty
Ríša (regnum) Rastliny Plantae,Vegetabilia
Podríša (subregnum) Zelené Viridiplantae, Chlorobionta
Vývojová línia Streptophytae
Vývojová vetva machorasty Bryophytae
Oddelenie Machy Bryophyta
Vedecký názov
'
Životný cyklus machov

Machy (lat. Bryophyta) sú taxón (v súčasnosti oddelenie, v minulosti trieda) patriaci medzi machorasty. Majú najdokonalejšiu stavbu tela spomedzi stielkatých rastlín. Gametofyt tvorí diferencovaná stielka (pakorienky, pabyľka a palístky). Sporofyt predstavuje stopka s výtrusnicou.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Palístky vyrastajú dookola celej pabyľky, nikdy nie v jednej rovine. Tam, kde ich je veľa a odumreté sa nahromadia, môže sa z nich vytvoriť rašelina. Machy sú staré rastliny, ktoré sú ukážkou prechodu vodných rastlín k suchozemským rastlinám. Ich telo ešte nemá vyvinutý dokonalý vodivý systém, preto nemajú pravé orgány. Vodu nasávajú povrchom celého tela. Zaraďujú sa medzi vyššie rastliny, lebo majú zložitejšiu stavbu tela ako riasy. V lese majú funkciu zásobárne vody. Význam: V prírode majú veľký význam, regulujú hospodárenie s vodou, zadržiavajú vlahu a postupne ju vyparujú do okolitého prostredia. Zvlhčujú lesné ovzdušie a chránia lesnú pôdu pred zvetrávaním a vyparovaním.

Druhy[upraviť | upraviť zdroj]

Rašelinník močiarny (lat. Sphangnum palustre), ktorý tvorí husté porasty v lesoch aj na vrchoviskách, mokrých lúkach, v nížinách a horách. Tieto rastliny na svojej báze odumierajú a na vrchole ustavične dorastajú a tak sa tvoria vrstvy rašeliny. Okolo potokov rastie Merík vlnkatý (Mnium undulatum). Na kamenistých, suchých a piesočnatých pôdach tvorí sivozelené vankúšiky Ploník borievkový (lat. Polytrichum juniperium).

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]