Machy
| Machy | ||
|---|---|---|
 |
||
| Vedecká klasifikácia | ||
| Doména | Eukaryoty | |
| Ríša (regnum) | Rastliny Plantae,Vegetabilia | |
| Podríša (subregnum) | Zelené Viridiplantae, Chlorobionta | |
| Vývojová línia | Streptophytae | |
| Vývojová vetva | machorasty Bryophytae | |
| Oddelenie | Machy Bryophyta | |
| Vedecký názov | ||
| ' | ||
|
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
|
||
Machy (lat. Bryophyta) sú taxón (v súčasnosti oddelenie, v minulosti trieda) patriaci medzi machorasty. Majú najdokonalejšiu stavbu tela spomedzi stielkatých rastlín. Gametofyt tvorí diferencovaná stielka (pakorienky, pabyľka a palístky). Sporofyt predstavuje stopka s výtrusnicou.
Opis[upraviť]
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Palístky vyrastajú dookola celej pabyľky, nikdy nie v jednej rovine. Tam, kde ich je veľa a odumreté sa nahromadia, môže sa z nich vytvoriť rašelina. Machy sú staré rastliny, ktoré sú ukážkou prechodu vodných rastlín k suchozemským rastlinám. Ich telo ešte nemá vyvinutý dokonalý vodivý systém, preto nemajú pravé orgány. Vodu nasávajú povrchom celého tela. Zaraďujú sa medzi vyššie rastliny, lebo majú zložitejšiu stavbu tela ako riasy. V lese majú funkciu zásobárne vody. Význam: V prírode majú veľký význam, regulujú hospodárenie s vodou, zadržiavajú vlahu a postupne ju vyparujú do okolitého prostredia. Zvlhčujú lesné ovzdušie a chránia lesnú pôdu pred zvetrávaním a vyparovaním.
Druhy[upraviť]
Rašelinník močiarny (lat. Sphangnum palustre), ktorý tvorí husté porasty v lesoch aj na vrchoviskách, mokrých lúkach, v nížinách a horách. Tieto rastliny na svojej báze odumierajú a na vrchole ustavične dorastajú a tak sa tvoria vrstvy rašeliny. Okolo potokov rastie Merík vlnkatý (Mnium undulatum). Na kamenistých, suchých a piesočnatých pôdach tvorí sivozelené vankúšiky Ploník borievkový (lat. Polytrichum juniperium).
Iné projekty[upraviť]
