Hnedé uhlie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hnedé uhlie
usadené horniny, kaustobiolity
Hnedé uhlie
10-tonový blok hnedého uhlia v japonskom múzeu v Osaki.
Hlavné minerály bitumenózna zložka - (litotyp)
Akcesórie kremeň, kalcit, íly, sulfidy železa
Textúra masívna, páskovaná
Farba (y) žltá, hnedá až čierna
Pozri aj portál Vedy o Zemi

Hnedé uhlie je súborné označenie širšej skupiny menej kvalitného uhlia s nižším stupňom preuhoľnenia (50-70 % uhlíka), rôznou farbou a vysokým obsahom vody. Najmladšie hnedé uhlie so zreteľne zachovanou štruktúrou dreva sa nazýva lignit. V iných krajinách sa označenie hnedé uhlie používa v rôznych súvislostiach. Zatiaľ čo v Spojenom kráľovstve, Nemecku či Rusku[1] má podobný význam ako na Slovensku, v USA a Kanade sa takýto termín nepoužíva, je nahradený označením sub-bitumenózne uhlie.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Exaktne možno určiť hnedé uhlie podľa odraznosti vitrinitu, ktorá môže kolísať od 0,3 po 0,55[2]. Farba hnedého uhlia sa môže líšiť od hnedožltej po takmer čiernu. Lesk môže byť nevýrazný až jasný. Časť hnedého uhlia má pozorovateľnú vrstvovitosť, existujú však aj masívne variety. Vrstvovité hnedé uhlie môže obsahovať vrstvičky rastlinných zvyškov, ktoré sa striedajú s viac preuhoľnateným materiálom. Uhlia svetlejšej farby majú často vláknitú štruktúru, v ktorej možno stále rozoznať rastlinný materiál alebo zuhoľnatené korene, čo poukazuje na nižšie preuhoľnatenie rašelinového typu. Od kvalitnejšieho uhlia ich možno rozoznať pri reakcii so zriedenou kyselinou dusičnou alebo horúcom roztoku hydroxidu draselného. Pri týchto reakciách hnedé uhlie reaguje za vzniku červeného roztoku, zatiaľ čo viac preuhoľnatené uhlie nereaguje.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Povrchová ťažba hnedého uhlia v nemeckom Garzweileri blízko Kolína.

Hnedé uhlie na Slovensku vzniklo z rastlín treťohôr. Najväčšou ťažobnou spoločnosťou na Slovensku zameranou na ťažbu hnedého uhlia sú Hornonitrianske bane Prievidza, a.s.. Táto spoločnosť ťaží v ložiskách v Novákoch, Cigli, Handlovej. Ďalšie ložiská sú v oblasti okolo Veľkého Krtíša, nevyužité sloje sú v okolí Štúrova.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ugli iskopaemye - Boľšaja sovietskaja encyklopedia [online]. bse.sci-lib.com, [cit. 2010-04-25]. Dostupné online. (po rusky)
  2. Rojkovič, I., Lintnerová, O., Uhlík, P., Kraus, I., 2006, Nerastné suroviny. Univerzita Komenského, Bratislava, 179 s.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.