Znárodnenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Znárodnenie (znárodňovanie) (iné názvy nacionalizácia, poštátnenie (poštátňovanie), zoštátnenie (zoštátňovanie), etatizácia, čiastočné synonymum pre socialistické štáty: zospoločenštenie, socializácia) je prevod súkromného vlastníctva podniku, výrobných prostriedkov či iných hospodársky významných častí súkromného vlastníctva (prípadne vlastníctva nižších úrovní verejnej správy) do štátneho vlastníctva alebo spoločného vlastníctva. Môže ísť o vyvlastnenie (za náhradu) alebo konfiškáciu (bez náhrady).

Niekedy sa pojem zoštátnenie (poštátnenie, etatizácia) od pojmu znárodnenie odlišuje tak, že po znárodnení – na rozdiel od zoštátnenie – si znárodnený podnik ponechá určitú samostatnosť a jeho vedenie nie je len odnožou verejnej moci (napr. v rámci tripartity sú spojení zástupcovia štátu, zamestnancov a spotrebiteľov).

Znárodnenie bola štandardná politika socialistických strán – v Česko-Slovensku (1945 – 1948), Spojenom kráľovstve alebo Francúzsku. V Česko-Slovensku bolo vydanie rozsiahlych znárodňovacích zákonov oslávené 28. október ako Deň znárodnenia.

Dejiny v Česko-Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Znárodnenie ako právny akt štátu bolo v histórii ČSR po prvý raz uplatnené počas povojnovej obnovy republiky na základe Košického vládneho programu z 5. apríla 1945 ako zásada potrestania všetkých kolaborantov a zradcov spolupracujúcich s fašistickou správou Tretej ríše za Protektorátu Čechy a Morava, s režimom ľudáckeho fašistického štátu na Slovensku i vyvlastnenia majetku Nemcov hlásiacich sa k Heinleinovskej strane a k Tretej ríši i vlastníkov majetkov na okupovanom území južného Slovenska horthyovským fašistickým Maďarskom, ktorým sa na základe okupácie vrátili majetky z dôb Rakúska-Uhorska po anexii územia tzv. Viedenskou arbitrážou v 1939.

Konfiškácia súkromného majetku i etatizácia ako právny akt po 2.svetovej vojne v roku 1945 prebiehala v mnohých krajinách Európy, všade tam, kde došlo k obsadeniu krajiny Treťou ríšou a po oslobodení bolo nutné vysporiadať majetky po nútenej nemeckej správe a po kolaborantoch.

V ČSR boli na základe vydania dekrétov prezidenta republiky Edvarda Beneša od júla 1945, pozri Benešove dekréty, konfiškované a zoštátňované majetky, podniky, dielne, kde sa štátnej správy ujali národní správcovia, buď ako jednotlivci (dielne, obchody, vily,), alebo ako právne osoby (firmy, priemyselné podniky, akciové spoločnosti). Na základe požiadavky Národného frontu Čechov a Slovákov boli prezidentom Benešom vydané znárodňovacie dekréty dňa 28. októbra 1945 na viac ako deväťtisíc priemyselných podnikov s vyše miliónom zamestnancov. Tento dátum vošiel do histórie ako Deň znárodnenia a oslavoval sa každoročne za socializmu.

Znárodnenie sa označuje ako štandardná politika socialistických politických strán – v Česko-Slovensku po roku 1948, Spojenom kráľovstve po roku 1945, ale i počas trvania Labouristickej vlády v 60.rokoch, alebo vo Francúzsku.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]