Brekovský hrad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Ruiny hradu

Brekovský hrad bol stredoveký hrad, ktorého ruiny možno ľahko sledovať pri ceste medzi mestami Strážske a Humenné. Vidno ho už zďaleka. Bol vybudovaný v stredoveku ako strážny hrad spolu s inými blízkymi hradmi - Jasenov, Vinné, Čičava.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Zrúcaniny hradu stoja na holom kopci v západnom výbežku Vihorlatských vrchov 4 kilometre juhozápadne od Humenného v údolí Laborca nad obcou toho istého mena. Postavili ho v 13. storočí a patril do sústavy hradov na uhorsko - poľskej ceste. V prvej polovici 15. storočia zosilnili jeho opevnenia a krátko potom zohral významnú úlohu vo vnútropolitických zápasoch, najmä v roku 1466, keď sa pod jeho hradbami stretli v boji vojská kráľa Mateja Korvína a jeho odporcu, poľského kráľa Kazimíra IV. V rokoch 1484 - 1488 bol v rukách Zápoľských, ktorí hrad rozšírili a ďalej zdokonaľovali jeho opevnenie. V polovici 16. storočia sa jeho majiteľ František Kendy pridal k šľachtickej opozícii proti kráľovi Ferdinandovi Habsburskému, a preto kráľovské vojsko po dobytí roku 1558 hrad zbúralo. Neskorší majiteľ Mikuláš Drugeth ho však roku 1575 znovu opravil a obnovil. Roku 1644 napadli hrad povstalecké vojská Juraja Rákócziho a skoro celý ho opäť zničili. Čiastočná oprava obytných traktov mu iba nakrátko vrátila život, pretože vo vlnách protihabsburských stavovských povstaní na konci 17. storočia sa tento z neho definitívne vytratil. Od tých čias hrad pustol a dodnes sa z neho zachovali iba zvyšky múrov.

Opis hradného komplexu[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie jadro hradu má oválny pôdorys a je umiestnené na najvyššom mieste vápencového brala. K nemu sa pripája na juhozápade veža. Táto stavebná etapa je z prelomu 13. a 14. storočia. Druhá stavebná fáza sa spája s Drugethovcami, ktorí k veži pristavali dvojtraktový palác a na severnej strane neveľké predhradie. Pri rozširovaní tohoto predhradia na východ za Štefana Zápoľského starú hradbu nahradili novým murivom na okraji skalnej plošiny. V štvrtej etape vystavali neskorogotickú baštu pri vstupnej bráne a zo západnej strany k pôvodnému jadru pristavali polygonálnu budovu.

Dnešná podoba[upraviť | upraviť zdroj]

Podnes ostali zachované múry do výšky až troch podlaží, jasne naznačujúci predchádzajúci stav budov. Viditeľné sú aj brány, prechod do horného hradu, ktorý bol pravdepodobne vybavený padacím mostom. Pivnice sú sčasti klenuté a v západnej časti je jasne viditeľná kuchyňa s otvoreným ohňom, výlevkou a obrovským dymovodom. Na podlaží sú na stene zachované zvyšky nosníkov krbu. Z kaplnky sa veľa nezachovalo.

Majitelia hradu[upraviť | upraviť zdroj]

Do roku 1248 majiteľom Michaloviec (v tej dobe dedina s veľkým pánskym statkom) bol Sobieslav (Zabuslo) z rodu Ludaň, slovanského pôvodu. V strednom Zemplíne mal rozsiahle statky, jemu náležali i hrady Jasenov, Brekov a Vinné. V písomných prameňoch sa prvýkrát spomína v roku 1307 ako „castrum Barko“ a ako jeho majiteľ je uvádzaný Peter Peteň. Za verné služby daroval hrad Karol Róbert z Anjou v roku 1317 Filipovi Drugethovi spolu s ďalšími majetkami na východnom Slovensku. Drugethovci vlastnili hrad až do roku 1486. V roku 1472 vymenoval kráľ Matej za dedičného župana Spiša a za kapitána pre ochranu severovýchodných oblastí Uhorska Štefana Zápoľského. Ten v roku 1488 vystupuje ako „castellanus castri Barko“. V ďalších dvoch storočiach ho striedavo vlastnili Drugethovci a obsadzovali ho vojská Gabriela Bethléna, Juraja Rákocziho I. (1644) a Imricha Thokolyho, ktorý ho dal v závere sprisahania (1684) zbúrať. Dnes je hrad majetkom štátu. Ten na opravu, alebo aspoň na konzerváciu nemá v súčasnosti prostriedky a ani na najbližšie obdobie žiadne práce neplánuje.

Nálezy na hrade[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi nálezmi z archeologického výskumu Zemplínskeho múzea v Michalovciach má významné miesto bohatá kolekcia neskororenesančných kachlíc. Ešte dôležitejším nálezom sú nálezy keramiky, železných hrotov šípov slovanského hradiska.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°54′08″S 21°49′56″V / 48.902222°S 21.832222°V / 48.902222; 21.832222

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]