Ruina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Zrúcaniny Partenónu v Aténach

Ruina alebo zrúcanina je pozostatok architektúry alebo poškodená, rozpadajúca sa architektúra.

Počas rôznych období v dejinách sa názor na pozostatky architektúry menil. V staroveku boli pokladané za zdroj opracovaného stavebného materiálu, niekedy sa prenášali na iné nové stavby. V období renesancie začali ľudia v ruinách vidieť krásu. Oceňovali sa antické ruiny, keďže antika bola vzorom kultúrnej činnosti. V 16. storočí sa s obľubou zakladali záhrady na mieste antických ruin. Tu sa stretávame už aj s umelou ruinou. Umelá ruina je vybudovaná ruina podľa vzoru originálnych ruin. 18. storočie sa nieslo v znovuoživení gotiky. Tu sa objavil skutočný kult zrúcanín. Podľa Williama Shenstonea (*1714 – †1763) ruiny a rozpadnuté budovy čerpajú svoju upokojujúcu silu z nepravidelnosti svojho povrchu, ktorou je pestrosť. Shestone opäť začlenil do parkov aj pravé zrúcaniny.

V 19. storočí prichádza na scénu pamiatková starostlivosť. Vďaka nej sa mnohé stredoveké stavby nestali ruinami. Celé 19. storočie stáli proti sebe zástancovia purizmu a kult ruin. Vyústil do novobytnej hodnoty veku či starobylosti pamiatky. Táto hodnota odsudzuje každú reštauračnú i konzervačnú činnosť, pripúšťa zásah ľudskej ruky iba ak ide o nebezpočenstvo predčasného zničenia prírodnými silami a neprimerane rýchleho rozkladu organizmu pamiatky. Okrem toho stále pokračovala výstavba ruin ako rekvizít anglického parku. Príchod 2. svetovej vojny zanechal po seba množstvo ruin, ktoré však nemali estetickú hodnotu, preto sa mnohé rekonštruovali do pôvodného stavu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ladislav Dudák a kol.: ENCYKLOPEDIE SVĚTOVÉ ARCHITEKTÚRY I. A-R, BASET, 2002.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]