Bačkajovský vrch

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Bačkajovský vrch
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Ukrajina Ukrajina
Regióny Košický, Zakarpatský
Okresy Sobrance, Užhorod
Obce Koňuš, Onokovce
Pohorie Vihorlatské vrchy
Podcelok Popriečny
Povodie Uh
Nadmorská výška 958,5 m n. m.
Súradnice 48°45′58″S 22°20′45″V / 48,7662°S 22,3457°V / 48.7662; 22.3457
Najľahší výstup z obce Koňuš
Poloha v rámci Košického kraja
Poloha v rámci Košického kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bačkajovský vrch[1] (958,5 m n. m.[2]) je vrch vo Vihorlatských vrchoch, krajinnom celku Vihorlatsko-gutinskej oblasti.[3] Leží na slovensko-ukrajinskej hranici nad obcou Koňuš, približne 12 km východne od Sobraniec.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Vihorlatských vrchov, v geomorfologickom podcelku Popriečny.[3] Vrchol leží na slovensko-ukrajinskej hranici, na pomedzí Košického kraja a Zakarpatskej oblasti a okresu Sobrance a Užhorodského rajónu. V slovenskej časti zasahuje na katastrálne územie obce Koňuš[1], na ukrajinskej na územie obce Onokovce. Najbližšími sídlami sú severne situované Inovce a Beňatina, západne Koňuš a Priekopa, južne Koromľa a Petrovce, východne na Ukrajine mesto Perečín a severovýchodne obec Novoselycja.[4][2]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Bačkajovský vrch leží v hraničnom hrebeni, vedúcom južným smerom z Holice (984 m n. m.) na Čierťaž (904 m n. m.). Južne sa nachádza Javoriva (701 m n. m.), Haseník (767 m n. m.), Čierťaž (904 m n. m.) a Drienovský vrch (628 m n. m.), západne leží Malý Ščob (396 m n. m.), Ščob (565 m n. m.), Lieštiny (748 m n. m.) a Hornianske vrchy (571 m n. m.), severne Veľká Vavrová (788 m n. m.), Diel (859 m n. m.), Starý Koňuš (836 m n. m.), Hôrka (661 m n. m.), Holica (984 m n. m.), sedlom oddelený Popriečny vrch (995 m n. m.) a Vetrová skala (1 025 m n. m.) a východne Skala (766 m n. m.), Asina (779 m n. m.) a Plyška (693 m n. m.).[2] Oblasť patrí do povodia rieky Uh, kde vodu zo severozápadných svahov odvádza Suchý potok, z juhozápadných Kruhovský potok a z východných Syryj potik.[4] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Vrchol pokrýva lesný porast[5], ktorý neumožňuje rozhľad. Z vhodných lokalít je vidieť okolité vrcholy Vihorlatských vrchov, no tiež Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy a ukrajinské Karpaty.[6]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedie značený chodník, preto prístup je možný lesnými cestami z okolitých obcí.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
  2. a b c TM 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava (7. vydanie, 2022) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  4. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  5. a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]