Národný park Poloniny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°05′17″S 22°34′01″V / 49.08806°S 22.56694°V / 49.08806; 22.56694
Poloniny
Národný park
Beskidy Bieszczady SE.jpg
Oficiálny názov: Národný park Poloniny
Pôvod názvu: horské lúky v rusínčine
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Snina
Pohorie Bukovské vrchy
Súradnice 49°05′17″S 22°34′01″V / 49.08806°S 22.56694°V / 49.08806; 22.56694
Najvyšší bod blízko vrchu Kremenec
 - výška 1 221 m n. m.
 - súradnice 49°05′17″S 22°34′01″V / 49.08806°S 22.56694°V / 49.08806; 22.56694
Rozloha 29 805 ha (298 km²)
 - ochranné pásmo 10 973 ha (110 km²)
Biómy lesy (80%), lúky
Geologické zloženie flyš, pieskovce
Vznik 1. október 1997
Správa Správa NP Poloniny
 - Sídlo správy Stakčín
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Primeval Beech Forests of the Carpathians
Rok 2007 (#31)
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Kategória IUCN II - Národný park
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
Webová stránka: www.sopsr.sk/nppoloniny/
Freemap.sk: mapa
Svetové dedičstvo UNESCO

Národný park Poloniny je národný park na Slovensku na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskij nacionaľnij prirodnij park (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine. Národný park Poloniny bol vyhlásený 1. októbra 1997 na ploche 298,05 km² s ochranným pásmom 109,73 km².

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Park leží v okrese Snina v Prešovskom kraji. Je to najvýchodnejšia časť Slovenska a patrí medzi najredšie osídlené. Najvyšší vrch sa volá Kremenec (1 221 m n. m.) a nachádza sa na mieste, kde sa stretávajú hranice Poľska, Slovenska a Ukrajiny.

Biológia a ekológia[upraviť | upraviť zdroj]

80 percent parku tvoria lesy kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v Národnom parku Poloniny. Významné percento plochy parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov nazývané poloniny. Mnohé druhy organizmov žijúcich v parku sú endemity. V Poloninách sa vyskytuje viac než 800 druhov plesní a 100 druhov lišajníkov. Rastlinstvo sa vyznačuje prítomnosťou východokarpatských druhov. Na poloninách rastú starček sírovožltý, fialka dácka, čermeľ Herbichov, hadomor ružový, v lesoch iskerník karpatský, čemerica purpurová, hrachor hladký a veľa iných rastlín. V národnom parku sa vyskytuje 5 981 známych druhov bezstavovcov a 294 druhov stavovcov. Z obojživelníkov tu žijú všetky druhy mlokov, z plazov aj najväčší had užovka stromová. V roku 2004 tu bolo privezené malé stádo zubra hrivnatého. V roku 2013 stádo zubrov počíta asi 400 jedincov.

Turistický ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Národný park je otvorený celoročne. V zime láka bežkárov, v lete turistov. Okrem niekoľko horských chodníkov je tu tiež niekoľko drevených kostolov prevažne z 18. storočia, ktoré sa stali vyhľadávané.

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré časti národného parku Poloniny – pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Národný park je zároveň súčasťou Biosférickej rezervácie Východné Karpaty.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

BÁRTA, Vladimír; BURKOVSKÝ, Július. Národné parky Slovenska. [s.l.] : vydavateľstvo: AB ART press, 2005. 79 s. ISBN 4031502605. S. 72,73. (slovenský jazyk)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Tipy na výlety v Poloninách