Národný park Poloniny
| Poloniny | |
| Národný park | |
 |
|
| Oficiálny názov: Národný park Poloniny | |
| Pôvod názvu: horské lúky v rusínčine | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Snina |
| Pohorie | Bukovské vrchy |
| Súradnice | |
| Najvyšší bod | blízko vrchu Kremenec |
| - výška | 1 221 m n. m. |
| - súradnice | |
| Rozloha | 29 805 ha (298 km²) |
| - ochranné pásmo | 10 973 ha (110 km²) |
| Biómy | lesy (80%), lúky |
| Geologické zloženie | flyš, pieskovce |
| Vznik | 1. október 1997 |
| Správa | Správa NP Poloniny |
| - Sídlo správy | Stakčín |
| Lokalita svetového dedičstva UNESCO | |
| Názov | Primeval Beech Forests of the Carpathians |
| Rok | 2007 (#31) |
| Číslo | 1133 |
| Región | Európa a Severná Amerika |
| Kritériá | ix |
| Kategória IUCN | II - Národný park |
  Poloha v rámci Slovenska
|
|
_-_background_map.png) .svg) Poloha v rámci Prešovského kraja (park - tmavozelená, ochranné pásmo - svetlozelená)
|
|
| Webová stránka: www.sopsr.sk/nppoloniny/ | |
| Freemap.sk: mapa | |
Národný park Poloniny je národný park na Slovensku na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou v Poloninách Bukovských vrchoch. S týmto územím susedia Bieszczadzki Park Narodowy v Poľsku a Užanskij nacionaľnij prirodnij park (ukr. Ужанський національний природний парк) na Ukrajine. Národný park Poloniny bol vyhlásený 1. októbra 1997 na ploche 298,05 km² s ochranným pásmom 109,73 km².
Obsah |
[upraviť] Poloha
Park leží v okrese Snina v Prešovskom kraji. Je to najvýchodnejšia časť Slovenska a patrí medzi najredšie osídlené. Najvyšší vrch sa volá Kremenec (1 221 m n. m.) a nachádza sa na mieste, kde sa stretávajú hranice Poľska, Slovenska a Ukrajiny.
[upraviť] Biológia a ekológia
80 percent parku tvoria lesy kde prevládajú bukové porasty. Medzi nimi sú aj pralesy, ktorých najväčšia koncentrácia je práve v Národnom parku Poloniny. Významné percento plochy parku zaberajú lúky na hlavnom hrebeni Bukovských vrchov nazývané poloniny. Mnohé druhy organizmov žijúcich v parku sú endemity. V Poloninách sa vyskytuje viac než 800 druhov plesní a 100 druhov lišajníkov. Rastlinstvo sa vyznačuje prítomnosťou východokarpatských druhov. Na poloninách rastú starček sírovožltý, fialka dácka, čermeľ Herbichov, hadomor ružový, v lesoch iskerník karpatský, čemerica purpurová, hrachor hladký a veľa iných rastlín. V národnom parku sa vyskytuje 5 981 známych druhov bezstavovcov a 294 druhov stavovcov. Z obojživelníkov tu žijú všetky druhy mlokov, z plazov aj najväčší had užovka stromová. V roku 2004 tu bolo privezené malé stádo zubra hrivnatého.
[upraviť] Turistický ruch
Národný park je otvorený celoročne. V zime láka bežkárov, v lete turistov. Okrem niekoľko horských chodníkov je tu tiež niekoľko drevených kostolov prevažne z 18. storočia, ktoré sa stali vyhľadávané.
[upraviť] UNESCO
Niektoré časti národného parku Poloniny – pralesy Stužica, Havešová a Rožok boli v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového dedičstva UNESCO. Národný park je zároveň súčasťou Biosférickej rezervácie Východné Karpaty.
[upraviť] Referencie
BÁRTA, Vladimír; BURKOVSKÝ, Július. Národné parky Slovenska. [s.l.] : vydavateľstvo: AB ART press, 2005. 79 s. ISBN 4031502605. S. 72,73. (slovenský jazyk)
[upraviť] Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národný park Poloniny
[upraviť] Externé odkazy
Túra náučným chodníkom Miroslava Poliščuka
 |
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
|
|||||
