Podtureň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°02′15″S 19°41′30″V / 49.037500°S 19.691667°V / 49.037500; 19.691667
Podtureň
obec
Längste Autobahnbrück in der Slowakei in der nähe von Liptovský Ján.jpg
Pohľad z obce Liptovský Ján
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Liptovský Mikuláš
Región Liptov
Nadmorská výška 615 m n. m.
Súradnice 49°02′15″S 19°41′30″V / 49.037500°S 19.691667°V / 49.037500; 19.691667
Rozloha 5,08 km² (508 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 022 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 201,18 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1331
Starosta Marián Vojtík[3] (SMER)
PSČ 033 01 (pošta Liptovský Hrádok 1)
ŠÚJ 510947
EČV LM
Tel. predvoľba +421-44
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Žilinského kraja.
Wikimedia Commons: Podtureň
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.podturen.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Podtureň je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Poloha obce[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Podtureň leží v geomorfologickom celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina, v jej centrálnej časti. Nachádza sa na pravom brehu rieky Váh, v blízkosti jeho sútoku s potokmi Jamníček (sprava) a Štiavnica (zľava). Severovýchodne od obce sa vypínajú vrchy Bašta, Varta, Veling (Velínok, 721,8 m n. m.) a Trhová (723,5 m n. m.), ktoré sú súčasťou Smrečianskej pahorkatiny (geomorfologická časť Liptovskej kotliny). Na ľavom brehu Váhu, priamo za hranicou katastrálneho územia, sa dvíhajú Nízke Tatry, ktoré sú situované južne od obce.

Obec je rozložená pri ceste 1. triedy číslo 18 z Liptovského Mikuláša (7 km na juhovýchod) do Liptovského Hrádku (3 km na severozápad). Okrajom zastavaného územia obce prechádza diaľnica D1 Ivachnová – Važec, pričom obec premosťuje diaľničný most (donedávna najdlhší cestný most v SR). Paralelne s cestou I/18 prebieha železničná trať číslo 180, ktorá vedie napravo od štátnej cesty. Hlavná cesta a železnica vedú katastrálnym územím v smere sever – juh, kým diaľnica v smere východ – západ.

Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 615 m n. m. Najvyšším bodom katastrálneho územia je vrch Veling (721,8 m n. m.) v severnej časti územia, najnižším bodom je miesto, v ktorom rieka Váh opúšťa územie obce (602 m n. m.).

Katastrálne územie[upraviť | upraviť zdroj]

Katastrálne územie Podturne zaberá 50 814,02 ha. Územie je predĺžené v smere juhovýchod – severozápad a má tvar nepravidelného lichobežníka, ktorého základňu tvorí koryto Váhu. Katastrálne územie dlhé 3,5 km a široké 1,1 km (maximálna šírka 2,3 km) vzniklo zlúčením dvoch katastrálnych území – Podtureň na severozápade a Roveň na juhovýchode. Obec susedí na severe s obcou Jamník, na východe s Liptovským Petrom, na juhovýchode s Liptovským Hrádkom, na západe s Liptovským Jánom a na severozápade s Uhorskou Vsou. Súčasťou obce sú aj miestna časť Roveň lokalizovaná na ľavom brehu riečky Belá v juhovýchodnej časti územia (priamo na hranici s katastrálnym územím mesta Liptovský Hrádok) a rekreačná oblasť Borová Sihoť na pravom brehu Váhu.

Fyzickogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Geologická stavba[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na nivných uloženinách humóznych hlín a hlinito-piesčitých až štrkovito-piesčitých hlín z obdobia mladších štvrtohôr. Časť územia na terasách Váhu sa nachádza na tmavosivých ílovitých bridliciach a pieskovcoch (lunzské vrstvy) z obdobia karnu (vrchný trias, 230 – 225 miliónov rokov). Zvyšnú časť územia (východ a severovýchod) formujú dolomity (hlavné), lokálne vápence (oponické) a bridlice z obdobia karnunoriku (vrchný trias, 225 – 218 miliónov rokov). Základným geochemickým typom hornín sú vápence a dolomity. Podľa inžinierskogeologickej rajonizácie patrí prevažná väčšina územia obce do rajónu údolných riečnych náplavov a severný okraj obce do rajónu flyšoidných hornín a sčasti do rajónu glacifluviálnych sedimentov (prevláda materiál granitoidných hornín uložených tatranskými prítokmi).

Reliéf[upraviť | upraviť zdroj]

Podtureň sa nachádza na pravej nive terasového svahu Váhu, ktorý vytvoril v oblasti Liptovskej kotliny šesť terasových stupňov. Územie obce patrí k typu reliéfu kotlinových pahorkatín. Je súčasťou vrásovo-blokovej fatransko-tatranskej morfoštruktúry (negatívne morfoštruktúry – priekopové prepadliny a morfoštruktúrne depresie kotlín). Dolina potoka Jamníček je úvalinovou dolinou. Severovýchodnú časť obce tvoria glacifluviálne kužele (vysoké), z nich najrozsiahlejší vytvára riečka Belá vo východnej časti územia. Východne od zastavaného územia obce sa vypína sústava ostrohovitých vápenatých výbežkov vážskej terasy pravého brehu rieky. Najviac na východ je vysunutý vrch Bašta, ktorý sa týči nad vyústením potoka Jamníček do vážskej nivy (nad ľavým brehom potoka). Na opačnom brehu Jamníčka, severne od Bašty sa vypína vyvýšenina Velínok (Veling, 721,8 m), ktorá bola sčasti zarovnaná pri výstavbe diaľnice. Miestny kameňolom (dnes mimo prevádzky) do značnej miery narušil aj Baštu. Najzápadnejšie sa nachádza vyvýšenina Varta, lokalizovaná severozápadne od Velingu, priamo na severnej hranici katastrálneho územia (tu sa nachádza aj najsevernejší bod celého územia).

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Územie obce je súčasťou mierne teplej klimatickej oblasti, jej vlhkej podoblasti a mierne teplého, vlhkého okrsku s chladnou až studenou zimou. Priemerná ročná teplota je 6,9 ˚C, priemerná teplota v januári -4,9 ˚C a v júli 17,2 ˚C. Obec sa vyznačuje nadbytkom zrážok, keďže priemerné ročné hodnoty klimatického ukazovateľa zavlaženia sú -100 až -200 mm. Priemerné ročné zrážky dosahujú hodnotu 711 mm, najviac zrážok spadne v mesiaci júl – 101 mm a najmenej v mesiaci február – 35 mm (január 37 mm). Priemerná ročná suma globálneho žiarenia dosahuje hodnoty 1 100 – 1 150 kWh.mˉ². Mrazových dní je 161 za rok, kým ľadových dní 45 za rok. V celej oblasti prevláda západné prúdenie vetra. Najbližšia meteorologická stanica je lokalizovaná v susednom Liptovskom Hrádku.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Z povrchových tečúcich vôd zohráva významnú úlohu rieka Váh ako vodohospodársky významný tok (stredom koryta vedie hranica katastrálneho územia), ktorá tečie územím spočiatku na krátkom území na západ a pri Borovej Sihoti sa stáča a ďalej už tečie na severozápad. Na území obce priberá najprv Belú (tiež hraničná rieka), ktorá tečie juhozápadným smerom až po sútok s Váhom južne od miestnej časti Roveň, potom Žadovicu pritekajúcu na územie obce z okolia Jamníka a napokon Jamníček pritekajúci na územie obce od severovýchodu, prerezáva Smrečiansku pahorkatinu, prudko sa stáča na severozápad, preteká Podturňou, v blízkosti ktorej ústi do Váhu. Všetko sú to pravostranné prítoky. Váh má na území obce dĺžku cca 3,5 km a priemerný prietok 7,168 m.³sˉ¹, Belá s dĺžkou 1,3 km a priemerným prietokom 7,027 m³.sˉ¹, Žadovica (pramení na plošine Celiny juhovýchodne od obce Jamník, tečie juhozápadným smerom popri miestnej časti Roveň a ústi do Váhu pri Borovej Sihoti) s dĺžkou 1,5 km a Jamníček s dĺžkou 1,9 km a priemerným prietokom 0,102 m³.sˉ¹. Celá oblasť sa vyznačuje veľkými zásobami podzemných vôd s 2. stupňom územnej ochrany vodných zdrojov. Obyčajné podzemné vody sú súčasťou hydrogeologického komplexu paleogénnych flyšoidných hornín s prevažne puklinovou priepustnosťou. Vody sú kalcium-bikarbonátového typu s nízkou mineralizáciou, slabo alkalické a stredne tvrdé. Na severozápadnom okraji územia vyvieral minerálny prameň. Bola to výdatná zemitá sadrovcová kyselka, ktorá je súčasťou oblasti minerálnych vôd Tatrika a južnejších štruktúr pod terciárnym krytom. Od roku 1999 je prameň vyschnutý.

Pôdy[upraviť | upraviť zdroj]

Na území prevažujú fluvizeme – fluvizeme kultizemné, sprievodné fluvizeme glejové, modálne a kultizemné ľahké, z nekarbonátových aluviálnych sedimentov na nive Váhu a Belej (prevládajú piesčité štrky s hlinitým pokryvom). Menšie areály zaberajú pseudogleje modálne, kyslé až pseudogleje stagnoglejové, sprievodné pseudogleje organozemné a gleje zo svahovín a proluviálnych sedimentov. Severnú časť územia pokrývajú kambizeme, terasové sedimenty s pokryvom spraší a hlín (prevládajú piesčito-hlinité štrky a hliny). Z hľadiska pôdnych druhov prevažujú v západnej časti územia hlinité a vo východnej časti územia piesočnato-hlinité pôdy. Podľa vlhkostného režimu prevažujú vlhké pôdy, podľa chemickej povahy neutrálne pôdy (na nive Váhu slabo kyslé a vo vrcholových polohách vrchov Trhová, Veling a Bašta slaboalkalické pôdy). Najvyšší obsah humusu majú pôdy na nive Váhu (stredný obsah humusu, 1,8 – 2,3 % v hĺbke do 25 cm), pôdy vo vyšších polohách majú nízky obsah humusu (do 1,8 %). Pôdy na nive Váhu sa vyznačujú veľkou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou, pôdy v severozápadnej časti územia strednou retenčnou schopnosťou a strednou priepustnosťou a malé plochy pri východnej hranici malou retenčnou schopnosťou a veľkou priepustnosťou. Podľa bonity pôd, patrí nižšie položená západná časť obce k stredne bonitným pôdam, kým vyššie položená východná časť k pôdam s nízkou bonitou.

Rastlinstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Nakoľko prevažnú väčšinu plochy extravilánu obce tvorí poľnohospodárska pôda, orná pôda sa strieda s lúčnymi spoločenstvami (trvalo trávnaté porasty), ktoré sú na dne Liptovskej kotliny poväčšine antropogénne pretvorené. Popri potoku Jamníček a bezmennom vodnom toku sú sformované krovinné formácie s prevahou vŕb. Severnú časť územia tvoria lesné porasty jedľovosmrekového lesa, s prevahou smreka, ktoré sú zvyškom smrekových lesov na glacifluviálnych kužeľoch Liptovskej kotliny (v minulosti prevažovala jedľa, ktorá však bola úplne eliminovaná a nahradená). Územie severne od miestnej časti Roveň je porastené riedkym zmiešaným lesom. Železničnú trať sledujú nízke krovinaté synantropné porasty. V priestore medzi intravilánom obce Podtureň a Borovou Sihoťou na pravom brehu Váhu sa nachádza lesopark so zvyškami lužných lesov podhorských. Pri Podturni rastú vzácne druhy ostrica labkatá (Carex pediformis) a kavyľ pôvabný (Stipa pulcherina). Rastlinstvo celej oblasti je súčasťou obvodu západokarpatskej flóry (Carpaticum occidentale), podobvodu vnútrokarpatských kotlín (Intracarpaticum) a fytogeografického okresu Liptovská kotlina.

Živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Celá oblasť Liptovskej kotliny je zo zoografického hľadiska súčasťou zóny listnatých lesov, provincie Karpaty a západokarpatskej subprovincie. Z početných druhov hmyzu, ktoré majú na území obce vhodné životné podmienky a nachádzajú tu rôznorodé stanovištia, je možné objaviť niektoré druhy vážok a podeniek, obzvlášť podenka druhu Acentrella sinaica (submediteránny prvok fauny), ktoré sú viazané na vodné stanovištia rieky Váh. Významná je tiež fauna bezstavovcov suchomilných stanovíšť na vápencoch vyvýšenín Smrečianskej pahorkatiny. Triedu plazov zastupuje vretenica obyčajná a jašterica múrová obľubujúca suchomilné stanovištia a užovka obyčajná obývajúca krovinatý podrast zvyškov lužného lesa pri Váhu. Z vtákov tu možno nájsť napr. sojku škriekavú, straku čiernozobú a penicu obyčajnú. Ojedinele tu hniezdi aj orol krikľavý. V lesoch pahorkatín kotliny žije z cicavcov líška obyčajná, srnec hôrny, kuna hôrna, viaceré druhy plchov, na poliach potom myši a hraboše. Na území obce bola vybudovaná zvernica Paliesky s chovom jelenej zveri. Obora zaberá časť miestneho lesa (prenajatého od urbariátu), ako aj časť ornej pôdy za železničnou traťou, celkovo 75,134 ha. Majiteľom je poľovnícke združenie Sankt Hubert z Liptovského Jána. Cieľom je zabezpečiť vhodný genofond pôvodnej jelenej zveri.

Humánnogeografická charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Charakteristika sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Podtureň je súčasťou historického regiónu Liptov, konkrétne jeho časti horný Liptov. V rokoch 1923 – 28 a 1949 – 60 bola súčasťou vtedajšieho okresu Liptovský Hrádok, v súčasnosti je administratívnou súčasťou okresu Liptovský Mikuláš a VÚC Žilina. Obec leží v oblasti s prevažujúcim lineárnym systémom osídlenia na hlavnej sídelnej osi. Je to sídlo s hromadnou zástavbou lokalizovanou v priestore medzi riekou Váh na západe a cestou I/18 na východe. Hlavná ulica vytvára nepravidelný oblúk pripájajúci sa k ceste I/18, z nej sa nepravidelne rozvetvujú bočné ulice na oboch stranách. Súčasťou obce je od 1. marca 1994 miestna časť Roveň (dovtedy súčasť mesta Liptovský Hrádok), ktorá je lokalizovaná po oboch stranách cesty I/18 2 km juhovýchodne od stredu obce na pravom brehu rieky Belá, priamo oproti mestu Liptovský Hrádok na opačnom brehu. K Podturni patrí taktiež rekreačná osada Borová Sihoť na pravom brehu Váhu, v blízkosti miestnej časti Roveň. Podľa Sčítania obyvateľstva, domov a bytov z roku 2001 bolo v obci 147 trvale obývaných budov, čo však už nevystihuje aktuálny stav. Obec sa vyznačuje aktívnou bytovou politikou, v súčasnosti je pre bytovú výstavbu vyčlenená lokalita Pred stanicou, priestor medzi telesom diaľničného mosta, hlavnou cestou, odbočkou do Uhorskej Vsi a pravým brehom Váhu. V roku 2002 boli dokončené prvé dva bytové domy na novej ulici, v roku 2004 ďalšie dva a v roku 2006 dokončili zvyšné dva. Okrem toho bola už v roku 1998 vybudovaná nová ulica Kamenie s niekoľkými novými rodinnými domami.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Archeologické nálezy, ktoré sa realizovali na území obce v 19. a 20. storočí, dokazujú prítomnosť človeka už v mladšej dobe kamennej. Strategickú polohu na starej obchodnej ceste z Liptova do Spiša predstavovali pahorky Bašta, Velínok a Varta. Pri stavbe Košicko – bohumínskej železnice a neskôr pri výstavbe diaľnice odkryli archeológovia pomerne rozsiahly komplex obranných opevnení z 1. storočia pred Kr. Tento obranný systém je jedinečný svojho druhu na Slovensku. Odkrytá bola aj staršia osada zo staršej doby železnej. Najstaršou kultúrou na území obce tak bol ľud lužickej kultúry. Po zániku osady na vrchu Varta vznikol neskôr stredoveký hrádok s dominantnou vežou, ktorý pretrval až do 16. storočia. Podľa týchto údajov je možné s istotou tvrdiť, že obnovené hradisko sa na prelome 13. a 14. storočia stalo sídlom predkov rodu, ktorí neskôr začali používať predikát vtedajšieho názvu hradiska – de Tornallia (z Turne – z veže).

Najstaršia písomná zmienka o obci pochádza z roku 1331, kde sa Podtureň spomína ako osada Tornalia. V tomto roku dal Alexander z Podturne spolu s bratom Pavlom zo Svätého Petra (dnešný Liptovský Peter) postaviť kostol, či skôr rodinnú kaplnku. V roku 1360 kráľ Ľudovít I. potvrdil vlastníctvo majetkov pre Alexandrových synov Mikuláša a Štefana. Od polovice 15. storočia sa Podtureň spomína ako Tornallia alebo Pothornya. Obec bola založená na zvykovom práve, najvyššie postavenie v obecnej rade mal vesník, neskôr richtár. Ten mal i obmedzenú súdnu právomoc. V stredoveku sa obyvatelia obce živili poľnohospodárstvom, chovom dobytka alebo strážnou službou. Okrem poddaných a želiarov žilo v obci aj niekoľko zemianskych rodín. Obdobie 15.17. storočia je poznačené častými súdnymi spormi o pôdu a majetky medzi zemanmi. K najvýznamnejším zemianskym rodom obce patrili Podturňanskí.

Majetky Podturňanských sa okrem Podturne nachádzali vo Vavrišove, Liptovskom Petre, Jamníku a Jakubovanoch. Andrej Podturňanský (1533 – 1579) začal stavať renesančnú kúriu. V polovici 18. storočia bola prestavaná v barokovom štýle Šimonom Podturňanským (1754 – 1785). Stavbu a jej okolie doplnil o veľký anglický park s okrasnými drevinami. V roku 1921 ju kúpil Pavol Forgáč, a od toho roku sa volá,Forgáčovská kúria". Pavol Podturňanský (1573 – 1628) postavil ďalší kaštieľ, nachádzajúci sa oproti dnešnému obecnému úradu, nazývaný Pálovské. Kaštieľ Vranovo dal postaviť okolo roku 1845 Jozef Podturňanský (1782 – 1854). Je to neoklasicistická budova s pôdorysom v tvare písmena I. Dnes je v súkromných rukách. Tretia kúria sa nachádza oproti zvonici. Je to klasicistická budova v tvare písmena L. Bola postavená v roku1845. V okolí bol Anglický park a čelná fasáda bola ozdobená tromi stĺpmi podopierajúcich tympanón. Tento kaštieľ je v dezolátnom stave od roku 1989, kedy bol vyvlastnený štyrom majiteľom vládou ČSFR. V obci bolo pôvodne 16 kaštieľov, na prelome 19. a 20. storočia sa spomína ešte kaštieľ tzv. Nižný dvor. Bola to pravdepodobne renesančná budova v tvare písmena U. Na dnešnej ulici Nižný dvor sa nachádzajú ešte humná z blízkosti kaštieľa.

Po vydaní tereziánskeho urbára sa postavenie roľníkov v obci zhoršilo. Svedčia o tom početné sťažnosti urbárnikov, ktorí neboli schopní niesť ťažké daňové bremeno. Navyše poddaní si nemohli privyrábať drevorubačstvom či pltníctvom, keďže obec nevlastnila rozsiahle lesné komplexy a ich situáciu zhoršovali aj prírodné katastrofy (záplavy, neúroda, suchá).

V roku 1871 bola obec napojená na železničnú sieť, keď bola v decembri otvorená prevádzka na Košicko – bohumínskej železnici v úseku ŽilinaPoprad. Začiatkom 20. storočia prebehla v Liptovskej župe zbierka na výstavbu zvonice v Podturni. V roku 1908 bola murovaná jednopodlažná zvonica dokončená. Zvon bol počas 1. svetovej vojne zrekvirovaný. Nové zvony boli potom zakúpené až v rokoch 1922 – 1924. Hoci 1. svetová vojna obec priamo nezasiahla, na jej bojiskách padlo i 9 mužov z Podturne.

Po vzniku ČSR dochádza v Podturni k ďalšiemu rozvoju obce. V roku 1919 je otvorená škola. Bohatý kultúrny a spolkový život medzivojnovej ČSR neobišiel ani Podtureň. V obci vznikol Čitateľský spolok, ochotnícke divadlo, ženský spolok Slovenskej evanjelickej jednoty a organizácia dorastu Československého červeného kríža. V roku 1938 sa začalo so stavbou jubilejného kultúrneho domu.

Vznik slovenského štátu v marci 1939 neprijali všetci obyvatelia obce s nadšením. Už v prvých rokoch vznikla ilegálna protifašistická skupina (A. Báthory, J. Forgáč Mihok, P. Juráš, J. Macek). Schádzali sa vo Forgáčovskej kúrií, ktorú vtedy vlastnil J. Forgáč Mihok, syn Františka Forgáča, ktorý kúpil kúriu od Podturňanských. Odmietavý postoj zaujala aj mládež organizovaná v Čitateľskom spolku. Politické perzekúcie a arizácia sa nevyhla ani obyvateľom Podturne, čím ešte viac narastal odpor k ľudáckemu režimu. Obyvatelia obce sa aktívne zapojili aj do Slovenského národného povstania. V auguste 1944 tu vznikol revolučný národný výbor (predseda O. Jariabek). Na povstaleckých frontoch a v horách bojovalo 39 občanov obce. Podtureň bola oslobodená 31. januára 1945 československými a sovietskymi vojskami.

Povojnové obdobie sa v obci nieslo v duchu obnovy a modernizácie, ako aj skvalitňovania životnej úrovne. V roku 1949 získala obec telefónne spojenie a rozhlas. V roku 1950 sa uskutočnil pokus o založenie JRD, ale to začalo fungovať až v roku 1952. V tom istom roku začína fungovať materská škola. Rozvíja sa individuálna výstavba. V obci vznikli nové ulice (Jána Böhmera, Jána Žiaka, Pri Jamníčku, Na Kamení). V rokoch 1972 – 1984 prebiehala stavba diaľničného mosta, ktorý bol donedávna najdlhším mostom na Slovensku. V lokalite Bašta – Varta – Velínok súbežne prebiehal archeologický výskum. V roku 1976 bol vybudovaný objekt dnešného Športhotela Elán. V 80.-tych rokoch 20. storočia bol rekonštruovaný kultúrny dom (1984 – 1986) a postavený nový Dom smútku (1987). V roku 1994 bola k obci opätovne pripojená miestna časť Roveň.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

K 31. 12. 2004 mala Podtureň 514 stálych obyvateľov, z toho 279 žien a 235 mužov. Podľa výsledkov sčítania obyvateľstva (r. 2001) žilo v obci 98,75 % obyvateľov slovenskej národnosti, 0,63 % českej národnosti, 0,42 % maďarskej národnosti a 0,21 % poľskej národnosti. Čo sa týka náboženského vyznania, tak 56,37 % obyvateľov sa hlásilo k evanjelickému vyznaniu, 24,01 % k rímskokatolíckemu vyznaniu, 18,37 % bolo bez vyznania a 0,42 % nezisteného vyznania.

V predproduktívnom veku (0 – 14 r.) žilo v obci 80 obyvateľov, v produktívnom veku 321 obyvateľov (z toho 157 žien, 15 – 54 r. a 164 mužov, 15 – 59 r.) a v poproduktívnom veku 113 obyvateľov (ženy 55+ r./muži 60+ r.).

V obci žilo 248 ekonomicky aktívnych obyvateľov (rok 2001), z toho bolo 131 mužov a 117 žien. Z tohto počtu bolo 201 zamestnaných (111 mužov, 90 žien) a 36 nezamestnaných (19 mužov, 17 žien). V súčasnosti je v obci 5 % miera nezamestnanosti.

V roku 2004 v obci neprebehol ani jeden sobáš, ale došlo k jednému rozvodu. Počet živonarodených detí dosiahol číslo 3, z toho 1 mužského a 2 ženského pohlavia. V obci zomrelo 7 osôb, z toho 3 muži a 4 ženy. Celkový prírastok obyvateľstva bol 9, pričom 4 boli mužského a 5 ženského pohlavia. V posledných rokoch sa obec vyznačuje kladným prírastkom obyvateľstva (r. 1991 448 obyvateľov, r. 2001 479 obyvateľov, r. 2004 514 obyvateľov, r. 2006 cca 650 obyvateľov) a to v dôsledku pozitívneho migračného prírastku.

Poľnohospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti v obci neexistuje fungujúce poľnohospodárske družstvo. Hospodársky dvor v Podturni bol súčasťou Poľnohospodárskeho družstva v Liptovskom Ondreji (od 1. januára 1973, dnes Agria, a. s.). Od roku ???? je hospodársky dvor mimo prevádzku a v jeho priestoroch sídli iná firma, ktorá sa ale nezaoberá poľnohospodárskou činnosťou.

V extraviláne obce v súčasnosti prebieha len rastlinná výroba, pričom časť ornej pôdy bola prenajatá súkromne hospodáriacim roľníkom a časť zostala vo vlastníctve spoločnosti Agria, a. s. v Liptovskom Ondreji. V minulosti na miestnom hospodárskom dvore fungovala sušiareň zemiakov a bitúnok, ktorý má súkromného vlastníka.

V roku 1999 podiel poľnohospodárskej pôdy z celkovej výmery územia obce predstavoval 60,1 – 80,0 %. Miestna poľnohospodárska krajina je typom s veľmi krátkym vegetačným obdobím a podtypom krajiny s veľmi chladnou zimou. Miestne lesy (vo východnej časti územia, za železničnou traťou) má vo vlastníctve Urbariát obce Podtureň, ktorý tu v súčasnej dobe neprevádza ťažbu dreva.

Priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V miestnej časti Roveň je lokalizovaný priemyselný park, v ktorom sú po oboch stranách cesty I/18 (Liptovský Mikuláš – Liptovský Hrádok) lokalizované nasledovné podniky: Bromix, s.r.o. (výroba ošatenia, konfekcie a odevných materiálov); GÜDE, s.r.o. (kovovýroba); Hoško, a.s. (cestná nákladná doprava); Inoteska, s.r.o. (vývoj elektrických zariadení); NAD, s.r.o. (nákladná automobilová doprava); SAD, a.s. (autobusové garáže a servisné stredisko); Severoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s.; Slovenské inžiniersko – priemyselné stavby; Slovenský vodohospodársky podnik, š. p.

Okrem toho priamo v obci Podtureň sídlia ďalšie podniky: Agrokontakt Liptovský Hrádok, s.r.o. (inžinierska a stavebná činnosť); CITO, s.r.o. (práčovňa a čistiareň); GTB, a.s. (stavebná činnosť); Jozef Buzák – B+H – market (obchodná činnosť); Jozef Čenščák (výroba dlažby a obkladov); KOVMAX, s.r.o. (spracovanie kovového šrotu); Michal Blišťan (stolárstvo); KOFA (bitúnok, spracovanie a predaj mäsa); Pálenica (výroba alkoholických nápojov); RK autodoprava, s.r.o. (cestná nákladná doprava).

Napokon na Borovej Sihoti má svoje sídlo Elektrolux Slovakia, s.r.o. (výroba a oprava lesnej a záhradnej techniky).

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Osou katastrálneho územia je cesta 1. triedy číslo 18 (dvojprúdová), ktorá sa mierne esovito stáča a prebieha v smere juhovýchod – severozápad v dĺžke 3,5 km (od cestného mosta ponad Belú po odbočku do obce Uhorská Ves). Ponad obec sa klenie diaľničný most diaľnice D1 IvachnováVažec (celková dĺžka 1 024 m, z toho cca 700 m na území obce, dokončený v roku 1983), ktorý pretína cestu I/18 v smere východ – západ a je súčasťou siete medzinárodných ciest E50. Prístup na diaľnicu je možný cez križovatku Liptovský Ján (2 km). Celková dĺžka diaľničného telesa v katastrálnom území obce je 1,7 km.

Miestne komunikácie dosahujú dĺžku 3,8 km (z toho 3,5 km so spevneným povrchom, rok 2002). Z celkového počtu 15 križovatiek je iba jedna priesečná, ostatné sú stykové (z toho 4 sú odbočeniami z cesty I/18). Na miestnych komunikáciách sú dva mosty cez potok Jamníček. Ďalšie tri cestné mosty sú na ceste I/18 (najdlhší premosťuje Belú, ďalej most pri Rovni premosťujúci Žadovicu a most premosťujúci potok Jamníček). Jeden most premosťuje Jamníček na účelovej kominikácii za železničnou traťou a napokon most premosťujúci Váh do Uhorskej Vsi je v súčasnosti uzavretý pre motorové vozidlá do 3,5 t a pripravuje sa jeho úplná uzávierka. Dva krátke premostenia sú aj na diaľnici D1. Okrem toho sú v obci dve lávky pre peších cez rieku Váh, jedna pri hoteli Elán a druhá na Borovej Sihoti.

V katastrálnom území obce sa nachádzajú ďalej dve spevnené komunikácie, odbočka z cesty I/18 do rekreačnej osady Borová Sihoť a cesta od miestneho cintorína do susednej obce Jamník. Okrem nich sa na území nachádzajú tiež nespevnené cesty: od hotela Elán na Borovú Sihoť, z Rovne do Liptovského Petra a viaceré poľné a lesné cesty. Súbežne s cestou I/18 (východne od nej) vedie železničná trať číslo 180 v dĺžke 4 km. Trať je dvojkoľajná a elektrifikovaná. Na trati sú štyri krátke premostenia. Obec má aj železničnú zastávku v priestore severne od telesa diaľničného mosta. Budova železničnej zastávky je vybudovaná v smere z Liptovského Mikuláša do Liptovského Hrádku, priamo pri ceste I/18. V pracovných dňoch tu zastavuje 12 osobných vlakov v smere do Liptovského Mikuláša a 13 osobných vlakov v smere do Liptovského Hrádku (december 2006). Najbližšia rýchliková stanica je v Liptovskom Mikuláši (8 km).

Čo sa týka autobusovej dopravy, obec má veľmi dobré spojenie, nakoľko sa nachádza pri hlavnej ceste spájajúcej mestá Liptovský Mikuláš a Liptovský Hrádok. Autobusové zastávky pre oba smery stoja priamo pod diaľničným mostom. Druhá autobusová zastávka je lokalizovaná v miestnej časti Roveň. Tretia autobusová zastávka je umiestnená priamo na katastrálnej hranici obce pri odbočke do Uhorskej Vsi a Liptovského Jána (zastávka na znamenie). Posledná autobusová zastávka lokalizovaná v strede obce slúži len pre dochádzku miestnych žiakov do škôl.

Podtureň disponuje aj kapacitami pre statickú dopravu. Na území obce sú dve parkoviská, pri hoteli Elán a v rekreačnej osade Borová Sihoť. Okrem toho, na ceste I/18 je vybudované odpočívadlo v smere do Liptovského Hrádku (pri bývalom minerálnom prameni) a na diaľnici D1 odpočívadlo v smere do Popradu.

Pešie komunikácie v obci reprezentujú predovšetkým chodníky, ktoré sú vybudované v súčasnej dobe na ulici SNP a Hlavnej ulici v dĺžke 1,6 km. Prechod pre chodcov je lokalizovaný na ceste I/18 pri autobusovej zastávke Podtureň.

V roku 1999 bolo dobudované kompletné dopravné značenie v celej obci so znížením maximálnej rýchlosti na 40 km/hod. V blízkosti obecného úradu sú namontované dva spomaľovacie pruhy, jeden na Hlavnej ulici a druhý na ulici Kamenie. Najbližšie letisko Poprad – Tatry je vzdialené 50 km od obce.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Obec disponuje niekoľkými ubytovacími kapacitami, priamo v obci poskytuje ubytovanie hotel Elán (48 lôžok) a privát Prima (4 lôžka). V rekreačnej oblasti Borová Sihoť je možné ubytovanie v rovnomennom hoteli (50 lôžok), v letnom období okrem toho v autokempingu (200 osôb) a chatovej osade (49 lôžok). V časti Roveň sa taktiež nachádza aj F – motel spustený v júli 2011. Súčasťou hotela je aj bistro a poskytuje aj kateringové služby. V moteli je 50 lôžok.

Stravovacie služby poskytuje reštaurácia hotela Elán, reštaurácia a kaviareň hotela Borová Sihoť, bistro F – motela a miestne pohostinstvo (v hoteli Elán). Športové služby poskytuje futbalové ihrisko pri hoteli Elán, požičovňa bicyklov na Borovej Sihoti a tiež vodácka základňa pri Váhu.

Od železničnej zastávky vychádza modroznačkovaný turistický chodník prechádzajúci obcou, lávkou prekračuje Váh a pokračuje do neďalekej Jánskej doliny.

Okolo Váhu vedie tiež náučný chodník Liptovská PorúbkaBorová SihoťLiptovský Ján. Súčasťou tohto chodníka je aj minerálni prameň Medokýš.

Najbližšie termálne kúpalisko sa nachádza v susednej obci Liptovský Ján (4 km), Aquapark Tatralandia v Liptovskom Mikuláši je vzdialený 11 km od obce.

Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Z kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa v obci je nutné spomenúť dva miestne kaštiele. Prvým je renesančno – barokový kaštieľ z 2. tretiny 16. storočia, zbarokizovaný v 2. tretine 18. storočia. Druhý, nazývaný Pálovské, je renesančno – barokový kaštieľ z konca 16. storočia, barokovo upravený v 2. polovici 18. storočia. Ďalej je to neoklasicistická kúria Vranovo z obdobia okolo roku 1845. Murovaná jednopodlažná zvonica bola dokončená v roku 1908. Zaujímavá je archeologická lokalita Bašta – Varta – Velínok, komplex obranných opevnení z 1. storočia pred Kr. a zvyšky stredovekého hrádku z 12. až 15. storočia, odkrytá pri výstavbe diaľnice nad obcou.

Služby[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sú dve predajne potravín (COOP Jednota, LIPPEK Včela). Z ďalších je to mäsiarstvo a údeninárstvo, autoopravovňa, agentúra poskytujúca ekonomické poradenstvo (PEMA), projektová kancelária (ing. Milan Janek), jazyková škola a prekladateľstvo (mgr. Gabriela Vojtíková), knižnica.

V miestnej časti Roveň je lokalizovaná čerpacia stanica pohonných hmôt Slovnaft a pneuservis (Zdeno Mareček), na Borovej Sihoti sídli predajňa a servis bicyklov (Cyklosun) a reklamná agentúra Liptov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Marián Vojtík je v zozname. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]