Kuna lesná
| Kuna lesná | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
 Kuna lesná |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecký názov | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Kuna lesná Linnaeus, 1758 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Synonymá: kuna hôrna |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
 |
||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozšírenie | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kuna lesná alebo kuna hôrna (lat. Martes martes) je najbežnejší mäsožravec z čeľade lasicovité (Mustelidae) v Strednej Európe.
Obsah |
Opis[upraviť]
Kuna lesná je asi 55 centimetrov dlhá s chvostom asi 30 centimetrov, jej kožúšok je zvrchu tmavohnedý a plavý, čelo je svetlohnedé, boky a brucho žltkasté. Nohy sú čiernohnedé, chvost tmavohnedý. Pod ušami sa tiahne úzky, tmavohnedý pruh. Medzi zadnými nohami je červenkasto-žltá, hnedo lemovaná škvrna, ktorá sa často rozširuje špinavo-žltým pruhom až ku hrdlu. Samé hrdlo a dolná časť krku sú krásne žltkovo-žlté, čo je práve najvzácnejším znakom tohoto zvieraťa, odlišujúcim ho od blízkej príbuznej kuny skalnej (Martes foina) s charakteristickou bielou škvrnou na hrudi a krku. Hustá, mäkká a lesklá srsť sa skladá z dosť dlhých pevných chlpov a krátkej, jemnej podsady, ktorá je na prednej časti tela bielošedá, vzadu a po stranách tela žltá. Nad hornou perou sú štyri rady fúzov okrem jednotlivých štetín pod očnými kútikmi, na brade a na hrdle. V zime je celkové sfarbenie kuny tmavšie ako v lete. Samička má chrbát svetlejší ako samec a škvrnu menej zreteľnú. Aj u mladých zvierat je hrdlo a dolná časť krku svetlejšia. Živí sa hlodavcami (častou korisťou sú veverice) a vtákmi.
Rozšírenie[upraviť]
Domovom kuny lesnej sú všetky lesnaté končiny severnej pologule. V Európe žije v Škandinávii, na Ukrajine, v Rusku, Anglicku, Nemecku, Francúzsku, Česku, na Slovensku, v Maďarsku, Taliansku a Španielsku, v Ázii až po Altaj, na juhu až k prameňom Jeniseja. Lesné kuny v Taliansku sú svetlo šedohnedé alebo žltohnedé, pyrenejské kuny sú veľké a silné a rovnako svetlé kuny z Macedónie sú prostredne veľké, ale tmavé.
Lesná kuna obýva listnaté i ihličnaté lesy a vyskytuje sa tým častejšie, čím sú lesy osamelejšie, hustejšie a temnejšie. Je pravým obyvateľom stromov.Ako obydlie jej slúžia dutiny stromov. Kuna plieni hlodavcov, ale aj vtáčie hniezda, vyhľadáva úle, z ktorých konzumuje med, sliedi po ovocí, pochutnávajúc si na hruškách, čerešniach a slivkách.
Kožušina kuny lesnej je však z našich kožušín najcennejšia. Najkrajšie kožušiny pochádzajú z Nórska a Škótska. Nasledujú podľa kvality kožušiny z Talianska, Švédska, severného Nemecka, ale aj z Česka a Slovenska. Kožušina z kuny sa cení vysoko nielen pre krásu, ale aj pre ľahkosť.
Zdroje[upraviť]
- Losos B. a kolektív: Ekologie živočichů, Státní pedagogické nakladatelství, Praha 1984
- Meyer A.: Brehmův život zvířat, Nakladatelství Gutenberg Ota Lebenhart, Praha 1929, zväzky 5,7,9,11,13
- Roček Z.: Evoluce obratlovců, Academia, Praha 1985
Iné projekty[upraviť]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kuna lesná
Wikidruhy ponúka informácie na tému Kuna lesná
 |
Tento článok týkajúci sa živočíchov je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
