Aurel Stodola

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Aurel Bohuslav Stodola
Aurel Stodola
slovenský fyzik a technik

Narodenie 11. máj 1859
Liptovský Mikuláš, Slovensko
Úmrtie 25. december 1942 (83 rokov)
Zürich, Švajčiarsko

prof. Ing. a bc. Aurel Bohuslav Stodola, Dr. h. c. (* 11. máj 1859, Liptovský Mikuláš – † 25. december 1942, Zürich, Švajčiarsko) bol slovenský fyzik, technik, zakladateľ teórie parných a plynových turbín.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 11. mája 1859 v Liptovskom Mikuláši, časti Vrbica - Hušták č. 26 (podľa vtedajšieho číslovania) do evanjelickej rodiny remeselníka Ondreja Stodolu a Anny, rod. Kováčovej. Ako dátum narodenia sa v literatúre uvádza 10. máj 1859, rodná matrika však jednoznačne uvádza ako deň narodenia až 11. mája. Týždeň po narodení dostal pri krste mená Aurel Bohuslav. Ľudovú školu vychodil v Liptovskom Mikuláši.

Navštevoval nemeckú reálku v Levoči, maturoval na Vyššej štátnej reálke v Košiciach. Od roku 1876 študoval na technike v Budapešti a od roku 1877 strojné inžinierstvo v Zürichu. Od roku 1880 do roku 1882 pracoval v Strojárňach štátnych uhorských železníc v Budapešti. V roku 1883 pokračoval v štúdiu na Vysokej škole technickej v Charlottenburgu a štúdiá ukončil v roku 1884 na parížskej Sorbonne. Od roku 1884 pôsobil v Prahe, v Českomoravskej strojárni, ale po krátkom čase prešiel do Strojárenskej spoločnosti Ruston a spol. V roku 1892 prijal pozvanie za docenta na Vysokú školu technickú v Zürichu, na ktorej sa čoskoro stal profesorom (1893) a zostal tam pôsobiť až do svojho odchodu do dôchodku v roku 1929.

Vo svojej vedeckej činnosti sa zameriaval na oblasť teórie automat. regulácie strojov, položil vedecké základy projekcie a stavby parných a spaľovacích turbín. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý stále dopĺňal. V spolupráci s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom skonštruoval 1915 pohyblivú umelú ruku, tzv. Stodolovu. Na rovnakom princípe boli založené aj protézy chodidiel a nôh. Najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných turbín a jeho výpočty a konštrukcie dali základ tomuto odvetviu strojárstva. Aurel Stodola bol profesorom Alberta Einsteina.[1]

Bol konštruktérom prvého tepelného čerpadla na svete. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes pracuje vo Švajčiarsku a vykuruje radnicu v Ženeve s odoberaním tepla z vody jazera (ide o uzavretý okruh).

Jeho vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen vyšlo v Berlíne v roku 1903 a neskôr ho preložili do mnohých svetových jazykov. Postupne ho dopĺňal o nové poznatky a jeho šieste vydanie v roku 1924 malo už rozsah 1 142 strán. V roku 1922 vyšlo v Berlíne jeho ďalšie významné dielo Dampf und Gas-Turbinen, v roku 1931 v Berlíne vyšlo Gedanken zu einer Weltanchauung vom Standpunkte des Ingenieurs, ktoré prepracoval a vydal v Zürichu 1937 pod názvom Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung.

Mnohé svetové vedecké spoločnosti a univerzity mu udelili najvyššie vyznamenania a hodnosti. V roku 1901 ho menovali za čestného doktora Zürišskej univerzity, v roku 1905 mu vysoká škola technická v Hannoveri udelila titul Dr. Ing. h. c. a o štyri roky aj technika v Zürichu. V 1908 mu bolo udelené najvyššie vyznamenanie nemeckých inžinierov Grashofova medaila a v 1940 ho Anglicko odmenilo zlatou medailou Jamesa Watta. Čestný doktorát mu udelila aj Nemecká technika v Brne a v roku 1929 i pražské České vysoké učení technické. Bol tiež členom korešpondentom Francúzskej akadémie vied. Zomrel 25. decembra 1942 v Zürichu. Od roku 1989 je pochovaný v Liptovskom Mikuláši.

Na počesť A. Stodolu je pomenovaná planétka 3981 Stodola.

Pri príležitosti jeho výročia vyhlásila STU rok 2009 Rokom Aurela Stodolu.

Národná banka Slovenska vydala v tejto súvislosti historicky prvú zberateľskú euromincu SR s podobizňou tohoto slovenského vedca svetového mena. Nominálna hodnota striebornej mince je 10 eur. Minca má štatút zákonného platidla, ale iba v SR.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Berlín, 1903)
  • Dampf und Gas-Turbinen (Berlín, 1922)
  • Gedanken zu einer Weltanschauung vom Standpunkte des Ingenieurs (Berlín, 1931)
  • Die geheimnisvolle Naturweltanschauliche Betrachtung (Zürich, 1937)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MOROVICS, Miroslav Tibor. Oosobnosti - Pýcha inžinierstva celého sveta Aurel Stodola: Moje city nikdy neochabli pre môj národ [online]. civil.gov.sk, [cit. 2009-09-23]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]