Alžbeta Bátoriová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alžbeta Bátoriová
Alžbeta Bátoriová
uhorská grófka

Narodenie asi 7. august 1560
Nyírbátor Habsburská monarchia
Úmrtie 21. august 1614
Čachtice Habsburská monarchia
Erb Alžbety Báthotyovej

Alžbeta Bátoriová (- Nádašdy) (v maďarčine Báthory Erzsébet) (* asi 7. august 1560, Nyírbátor – † 21. august 1614, Čachtice), prezývaná Čachtická pani, bola uhorská grófka. Je pokladaná za najznámejšiu masovú vrahyňu v slovenských a maďarských dejinách.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bátoriovci vlastnili rozsiahle majetky v Uhorsku, najmä však v Sedmohradsku. Ich predok Vid v ečedskom močiari zabil podľa legendy draka, preto majú v erbe tri dračie zuby. V 14. storočí sa ich rod rozdelil na dve vetvy: ečedskú a šomlyóovsku.

Jej rodičia boli Juraj Bátori z ečedskej línie rodu Bátori (Báthory) a Anna Bátoriová zo somlyóovskej línie (manželstvo s Jurajom Bátorim bolo jej tretie). Väčšinu Bátoriovcov z oboch vetiev charakterizovali výstredné povahové vlastnosti. Viacerí z nich mali sklony k samoľúbosti, pýche, tyranstvu, zmyselnosti a aj k sexuálnej zvrátenosti [chýba zdroj]. Somlyóovská línia vymrela roku 1635 a ečedská po meči v roku 1605, kedy zomrel Štefan Bátori, Alžbetin brat.

Manžel František Nádašdy bol tak ako Alžbeta, tiež z magnátskeho rodu. Bol hlavným županom v stoliciach Vaš, Fogaraš a Šopron, bol magistrom kráľovských koniarní, panovníkovým radcom a od roku 1578 hlavným kapitánom uhorských vojsk. Vynikal veľkou telesnou silou a mal prudkú povahu. Počínal si odvážne v niekoľkých bitkách proti Osmanom, medzi nimi bol známy ako „čierny bej“. 3. januára, deň pred smrťou napísal priateľovi Jurajovi Thurzovi list, v ktorom mu zveril do ochrany a priazne svoju rodinu.

Nádašdy a Bátoriová uzavreli manželstvo vo Vranove 8. mája 1575. Manželia boli rôzneho vierovyznania. František si ponechal evanjelické a Alžbeta bola protestantka. Narodilo sa im päť detí: Anna, Katarína, Uršuľa, Andrej a Pavol. Uršuľa a Andrej zomreli ako deti. V roku 1604 sa Anna vydala za Mikuláša (VI.) Zrínskeho. 13. júna 1604 boli zasnúbení v Kerestúre, na hostine bol prítomný aj palatín Juraj Thurzo, ktorý bol s Mikulášom (VI.) Zrínskym v rodinnom pomere, keďže Thurzova matka Katarína Zrínska bola sestrou Juraja (VI.) Zrínskeho, ktorý bol Mikulášovým otcom. Strýko Alžbety Bátoriovej Štefan Bátori (pochádzal zo somlyóovskej línie, bol bratom jej matky) bol poľským kráľom.

K jej životu sa viažu rôzne legendy vrátane jej údajných kúpeľov (či pitia) krvi slúžok, ktoré pomohli vzniknúť početným upírskym mýtom (či konkrétnejšie sexuálne-sadisticko-upírskym). Týranie a vraždenie dievčat údajne vykonávala nepretržite v rokoch 1585 – 1610. Obyvatelia ju tak znenávideli že ona a jej pomáhači chodili von iba s ozbrojeným sprievodom.[chýba zdroj]

Mučenie[upraviť | upraviť zdroj]

Dievčatá týrala horiacimi sviečkami, rozpáleným železom, pichala ihlicami, polievala studenou vodou na mraze. Nie vždy ich zabila. Svedkovia vypovedali, že videli dievčatá také popálené, že nemohli nastúpiť do koča. Mučením oslavovala aj Vianoce (vyslanci palatína Turzu ju pristihli pri mučení tesne po Vianociach) a aj svadbu svojej dcéry, počas ktorej zomreli dve nemecké slúžky. Mŕtvoly pochovávali rôzne – na cintoríne, v poli, v obilných jamách. Mnohokrát ich zahrabali tak nedbanlivo, že rozkladajúce sa telá vyhrabali psy a roznosili ich po dvore[chýba zdroj].

Sťažnosti na Alžbetu Bátoriovú sa množili a hovorilo sa o nich po celej krajine. Prichádzali dokonca aj z Viedne, kde mala kaštieľ. V roku 1609 ju čachtický farár verejne obvinil zo zabíjania dievčat. 29. decembra 1610 ju palatín Juraj Thurzo údajne pristihol priamo pri čine, keď neohlásene prišiel do Čachtíc. Bátoriová a jej štyria pomocníci boli obvinení z mučenia a zabitia veľkého množstva mladých žien (20 až 2000 obetí, zdroje sa rozchádzajú). V roku 1610 bola daná do samoväzby, kde ostala až do svojej smrti o štyri roky neskôr. Pochádzala z jedného z najvplyvnejších a najbohatších šľachtických rodov tej doby. Jej pôvod zabránil jej poprave, tej však neunikli jej (údajní) pomocníci.

Súd[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé informatívne vyšetrovanie začalo v marci 1610. Onedlho potom, ako ju palatín Juraj Turzo 29. decembra 1610 prichytil pri čine v Čachticiach, sa začal 2. januára 1611 súd v bytčianskom kaštieli nad pomocníkmi Alžbety Bátoriovej. Sudcovský zbor tohto zaujímavého trestného prípadu odsúdil pomocníkov na trest smrti. Alžbeta Bátoriová sama pred súdom nikdy nestála a vinu jej nedokázali. Svedkov popravili ihneď po výsluchu bez možnosti ďalšieho vypočúvania. V rozsudku sa o Alžbete Bátoriovej spomína len toľko, že ju nechali vo väznici na Čachtickom hrade, kde zostala až do svojej smrti 1614. Pochovaná je údajne v čachtickom kostole.

Jej pomocníkmi boli Ján Ujvári (Ficko), Helena Jóová, Dorota Semtéšová a Katarína Benická. 7. januára 1611 v Bytči bol vynesený rozsudok. V ten istý deň boli Helena Jóová a Dorota Semtéšová zaživa upálené, Ján Ujvári bol pre mladý vek sťatý a telo bolo spálené. Katarínu Benickú súd pre nedostatok dôkazov oslobodil. Liečiteľka Majerníčka z Myjavy, ktorá pomáhala Bátoriovej pri rôznych chorobách, bola obvinená z čarodejníctva a zaživa upálená 24. januára 1611. Dôkazy a priznania boli získané s použitím mučenia.

Bátoriovej údajné skutky sa len postupne dostávali k vtedajším vrchnostiam.

  • Protestantský kazateľ Štefan Maďari zo Šárváru ako prvý napísal list priamo kráľovi.
  • Evanjelický kazateľ Ján Abrahamides Ponický, ktorý Bátoriovú priamo na súde obvinil z kanibalizmu (žiadny dôkaz však nepredložil) taktiež napísal o Bátoriovej a jej skutkoch do Bytče svojmu nadriadenému Eliášovi Lánimu, turčianskemu seniorovi, osobnému radcovi palatína Turzu, ktorý ho o tom ihneď informoval.
  • Eliáš Láni bol od r. 1595 ako evanjelik v písomnom spore s kalvínom Tomášom Fabriciom.
  • Pri súde svedčilo veľké množstvo osôb.
  • Nesvedčili však priamo mučené osoby, ktoré boli objavené zviazané v kaštieli v Čachticiach.
  • Taktiež neboli prizvané svedčiť osoby, ktoré mučenie prežili alebo mučeniu unikli.

Uväznenie Alžbety Bátoriovej nebolo v tom čase veľkou kauzou, vďaka jej vplyvným príbuzným sa kauza utajovala. Legendy o nej sa začali šíriť až po jej smrti a preto nie sú hodnoverné.

Filmy o Alžbete Bátoriovej[upraviť | upraviť zdroj]

Príbeh Alžbety Bátoriovej sa pokúšalo sfilmovať niekoľko významných československých režisérov. V 70. rokoch minulého storočia vzniklo hneď niekoľko filmov. S výnimkou erotického poviedkového filmu Contes Immoraux, animovanej Krvavej pani a komédie Radošinského naivného divadla išlo vždy o horory o upíroch a vlkolakoch.

K téme sa filmári znova vrátili v posledných rokoch, keď sa o sfilmovanie pokúšali nezávisle na sebe hneď viacerí producenti. Kanadský horror Eternal z roku 2004, ktorého dej začína v obci Višňové, ako jediný spomedzi všetkých zahraničných filmov použil slovenské reálie. Francúzska Julie Delpy plánovala natočiť historický film podľa vlastného scenára. Český režisér Zdeněk Troška vlastní práva na Nižnánskeho román Čachtická pani. V roku 2006 dokončil maďarský režisér Jenö Hodi svoj upírsky horror Metamorphosis v hlavnej úlohe s Christopherom Lambertom. Bátoriovej hrad v ňom umiestnil do transylvánskych Karpát. Juraj Jakubisko koncom roka 2006 začal točiť historickú drámu podľa vlastného scenára, ktorá mala slovenskú premiéru v roku 2008. Jej životom bol inšpirovaný aj album od britskej extreme metalovej skupiny Cradle of Filth menom Cruelty and the Beast. Jej meno používa aj švédska black metalová kapela Bathory.

  • 1970 – Necropolis (Franco Brocani) – horor.
  • 1970 – Countess Dracula (Grófka Dracula) (Peter Sasdy) (s Ingrid Pittovou) – horor
  • 1971 – Les levres rouges (Červené pery) (Harry Kummel) – horor
  • 1973 – Ceremonia sangrienta (Krvavá ceremónia) (Jorge Grau) – horor
  • 1974 – Contes immoraux (Nemorálne príbehy) (Walerian Borowczyk) (s Palomou Picasso) – erotický
  • 1975 – Alžbeta Hrozná alebo Krw story (Stanislav Štepka) – TV – divadelná hra
  • 1980 – Krvavá pani (Viktor Kubal) – animovaný film
  • 1980 – El retorno del hombre-lobo (Návrat vlkodlaka) (Jacinto Molina) – horor
  • 1988 – The Mysterious Death of Nina Chereau (Dennis Berry) – horor
  • 1990 – Jungfrau am Abgrund (Carl Andersen) – horor
  • 1999 – Bloodbath (Dan Speaker, Kim Turney) – horor
  • 2000 – Bathory (Brian Topping)
  • 2004 – Tomb of the Werewolf (Hrob vlkodlaka) (Fred Olen Ray) – horor
  • 2004 – Eternal (Wilhelm Liebenberg, Federico Sanchez) – horor
  • 2005 – Night Fangs (Ricardo Islas) – horor
  • 2006 – Demon's Claw (Lloyd A. Simandl) – horor
  • 2006 – Stay Alive (William Brent Bell) – horor
  • 2006 – Metamorphosis (Jenö Hodi) (s Christopherom Lambertom) – horror
  • 2007 – Blood Scarab (Donald F. Glut) – horor
  • 2008 – Bathory (Juraj Jakubisko) – historická dráma
  • 2009 – The Countess (Julie Delpy)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]