České Budějovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°58′29″S 14°28′29″V / 48.974722°S 14.474722°V / 48.974722; 14.474722
České Budějovice
štatutárne mesto
České Budějovice - centrum letecky.jpg
Centrum Českých Budějovíc
Flag of Ceske Budejovice.svg
Coat of arms of České Budějovice.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhočeský (CZ031)
Okres (NUTS 4) České Budějovice (CZ0311)
Historická krajina Čechy
Rieky Vltava, Malše
Nadmorská výška 381 m n. m.
Súradnice 48°58′29″S 14°28′29″V / 48.974722°S 14.474722°V / 48.974722; 14.474722
Najvyšší bod
 - výška 528 m n. m.
Najnižší bod
 - výška 379 m n. m.
Rozloha 55,56 km² (5 556 ha)
Obyvateľstvo 93 467 (1. 1. 2013) [1]
Hustota 1 682,27 obyv./km²
Primátor Ing. Juraj Thoma (OPB)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 370 01
Miestne časti 7
Zákl. síd. jednotky 66
Katastrálne územie 11
NUTS 5 (obec) CZ0311 544256
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Č. Budějovice
nám. Přemysla Otakara II. 1,2
370 92 České Budějovice
E-mailová adresa posta@c-budejovice.cz
Poloha mesta v Česku
Red pog.svg
Poloha mesta v Česku
Wikimedia Commons: České Budějovice
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: www.c-budejovice.cz
Portal.svg Český portál

České Budějovice (nem. Budweis či Böhmisch Budweis) sú štatutárne mesto a metropola Juhočeského kraja. Ležia v Českobudějovickej panve na sútoku riek Vltava a Malše. Ich katastrálne územie má rozlohu 55,55 km² a k 5. marcu 2010 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 95 640 obyvateľov.[2] Nachádza sa v nich celý rad historických pamiatok a múzeí a preto sú s blízkymi historicky cennými mestami (Hluboká nad Vltavou, Český Krumlov, Zlatá Koruna, Vyšší Brod atď.) častým cieľom turistov. V meste je sídlo biskupa českobudějovickej diecézy.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

České Budějovice boli založené ako kráľovské mesto v roku 1265. Lokáciu uskutočnil na príkaz kráľa Přemysla Otakara II. jeho rytier Hirzo. Nové mesto malo predstavovať dosiaľ chýbajúcu základňu kráľovskej moci v južných Čechách, kde mali výraznú moc rody Vitkovcov a Rožmbergovcov. Tieto dve "lokálne mocnosti" medzi sebou dlho súperili, až pokým obe nepotlačil ich spoločný nepriateľ - husiti.

Počas husitských vojen i po nich Budějovice finančne upadali, kvôli neusporiadaným pomerom v krajine, ktoré od nich odklonili obchodné cesty. V pokojnom 16. storočí sa mestu opäť darilo, najmä vďaka rozsiahlej ťažbe striebra a príjmom z varenia piva, obchodu so soľou, súknom a rybárskeho hospodárenia. Potom Budějovice znova čelili ťažkým časom za stavovského povstania, kedy sa postavili na stranu cisára a boli niekoľkokrát obliehané. Napriek tomu sa Budějoviciam podarilo zbaviť konkurencie mesta Rudolfova. V tridsiatych rokoch sa vďaka bojom v stredných a severných Čechách stali dočasným hlavným mestom, do ktorého sa presunuli niektoré dôležité úrady z Prahy. V júli 1641 prežili Budějovice veľký požiar, vyhoreli asi dve tretiny mesta.

České Budějovice zažili obliehanie vojskami saského kurfirsta Karola Albrechta počas Prvej sliezskej vojny a v roku 1742 boje medzi habsburgovskými vojskami a francúzskou armádou medzi Budějovicami a Hlubokou nad Vltavou. Počas Druhej sliezskej vojny zvádzali v okolí mesta boje rakúska a pruská armáda, pričom Prusi dočasne obsadili mesto. Mesto nadobudlo význam v roku 1785, kedy sa stalo sídlom biskupa novovzniknutej českobudějovickej diecézy.

Ďalší vzostup nastal na začiatku 20. storočia, kedy sa sem presídlila krajská správa z Písku a Tábora. Bola tiež postavená železnica a z malého deväťtisícového mesta sa postupne stalo významné centrum.

Od druhej sliezskej vojny sa boje Budějoviciam vyhýbali, po prevrate a vzniku Česko-Slovenska malo rozhodujúce slovo české obyvateľstvo. Tento stav trval až do okupácie jednotkami Wehrmachtu 15. marca 1939, kedy vrcholné posty na úradoch ovládli Nemci. Priame bojové akcie mesto postihli až na konci vojny - v marci 1945 sa stali cieľom náletov amerického letectva, ktoré spôsobili veľké straty na životoch aj majetku. V apríli nemecká posádka mesto bez boja opustila a prenechala ho sovietskym jednotkám. Po vojne bolo vysídlených asi 7500 Nemcov (približne 16% obyvateľstva).

V roku 1949 sa stali České Budějovice hlavným mestom novovzniknutého Juhočeského kraja. Od roku 2000 sú hlavným mestom nového Budějovického kraja, ktorý bol v máji 2001 premenovaný na Juhočeský kraj. V auguste 2002 bolo mesto postihnuté veľkými povodňami, Malše a Vltava zaplavili veľkú časť mesta (vrátane historického centra) a spôsobili značné škody.

Významné podniky[upraviť | upraviť zdroj]

Pivo Budvar/Budweiser

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Český statistický úřad – Počet obyvatel v obcích České republiky k 1. 1. 2013 (PDF; 543 KiB)
  2. Obec: ČESKÉ BUDĚJOVICE [online]. Ministerstvo vnitra České republiky, rev. 2010-03-05, [cit. 2010-03-22]. Dostupné online. (po česky)
  3. Partnerská města [online]. © Statutární město České Budějovice, [cit. 2010-03-05]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku České Budějovice na českej Wikipédii.