České Budějovice

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
České Budějovice
štatutárne mesto
Budweis 037.JPG
Flag of Ceske Budejovice.svg
Coat of arms of České Budějovice.svg
Štát Česko Česko
Kraj (NUTS 3) Juhočeský (CZ031)
Okres (NUTS 4) České Budějovice (CZ0311)
Historická krajina Čechy
Nadmorská výška 381 m n. m.
Súradnice 48°58′29″S 14°28′29″V / 48.97472, 14.47472
Rozloha 55,56 km² (5 556 ha)
Obyvateľstvo 94 754 (1. január 2011)
Primátor Miroslav Tetter
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 370 01
Miestne časti 7
Zákl. síd. jednotky 66
Katastrálne územie 11
NUTS 5 (obec) CZ0311 544256
Adresa mestského
úradu
Magistrát města Čes. Budějovic
Nám. Přemysla Otakara II. 1,2
370 92 České Budějovice
E-mailová adresa posta@c-budejovice.cz
Poloha mesta v Česku
Poloha mesta v Česku
Štatistika: ČSÚ
Webová stránka: http://www.c-budejovice.cz/cz
Portal.svg Český portál

České Budějovice (nem. Budweis či Böhmisch Budweis) sú štatutárne mesto a metropola Juhočeského kraja. Ležia v Českobudějovickej panve na sútoku riek Vltava a Malše. Ich katastrálne územie má rozlohu 55,55 km² a k 5. marcu 2010 tu bolo na trvalý pobyt prihlásených 95 640 obyvateľov.[1] Nachádza sa v nich celý rad historických pamiatok a múzeí a preto sú s blízkymi historicky cennými mestami (Hluboká nad Vltavou, Český Krumlov, Zlatá Koruna, Vyšší Brod atď.) častým cieľom turistov. V meste je sídlo biskupa českobudějovickej diecézy.

Obsah

[upraviť] Dejiny

České Budějovice boli založené ako kráľovské mesto v roku 1265. Lokáciu uskutočnil na príkaz kráľa Přemysla Otakara II. jeho rytier Hirzo. Nové mesto malo predstavovať dosiaľ chýbajúcu základňu kráľovskej moci v južných Čechách, kde mali výraznú moc rody Vitkovcov a Rožmbergovcov. Tieto dve "lokálne mocnosti" medzi sebou dlho súperili, až pokým obe nepotlačil ich spoločný nepriateľ - husiti.

Počas husitských vojen i po nich Budějovice finančne upadali, kvôli neusporiadaným pomerom v krajine, ktoré od nich odklonili obchodné cesty. V pokojnom 16. storočí sa mestu opäť darilo, najmä vďaka rozsiahlej ťažbe striebra a príjmom z varenia piva, obchodu so soľou, súknom a rybárskeho hospodárenia. Potom Budějovice znova čelili ťažkým časom za stavovského povstania, kedy sa postavili na stranu cisára a boli niekoľkokrát obliehané. Napriek tomu sa Budejoviciam podarilo zbaviť konkurencie mesta Rudolfova. V tridsiatych rokoch sa vďaka bojom v stredných a severných Čechách stali dočasným hlavným mestom, do ktorého sa presunuli niektoré dôležité úrady z Prahy. V júli 1641 prežili Budějovice veľký požiar, vyhoreli asi dve tretiny mesta.

České Budějovice zažili obliehanie vojskami saského kurfirsta Karola Albrechta počas Prvej sliezskej vojny a v roku 1742 boje medzi habsburgovskými vojskami a francúzskou armádou medzi Budejovicami a Hlubokou nad Vltavou. Počas Druhej sliezskej vojny zvádzali v okolí mesta boje rakúska a pruská armáda, pričom Prusi dočasne obsadili mesto. Mesto nadobudlo význam v roku 1785, kedy sa stalo sídlom biskupa novovzniknutej českobudějovickej diecézy.

Ďalší vzostup nastal na začiatku 20. storočia, kedy sa sem presídlila krajská správa z Písku a Tábora. Bola tiež postavená železnica a z malého deväťtisícového mesta sa postupne stalo významné centrum.

Od druhej sliezskej vojny sa boje Budejoviciam vyhýbali, po prevrate a vzniku Československa malo rozhodujúce slovo české obyvateľstvo. Tento stav trval až do okupácie jednotkami Wehrmachtu 15. marca 1939, kedy vrcholné posty na úradoch ovládli Nemci. Priame bojové akcie mesto postihli až na konci vojny - v marci 1945 sa stali cieľom náletov amerického letectva, ktoré spôsobili veľké straty na životoch aj majetku. V apríli nemecká posádka mesto bez boja opustila a prenechala ho sovietskym jednotkám. Po vojne bolo vysídlených asi 7500 Nemcov (približne 16% obyvateľstva).

V roku 1949 sa stali České Budejovice hlavným mestom novovzniknutého Juhočeského kraja. Od roku 2000 sú hlavným mestom nového Budejovického kraja, ktorý bol v máji 2001 premenovaný na Juhočeský kraj. V auguste 2002 bolo mesto postihnuté veľkými povodňami, Malše a Vltava zaplavili veľkú časť mesta (vrátane historického centra) a spôsobili značné škody.

[upraviť] Významné podniky

Pivo Budvar/Budweiser

[upraviť] Osobnosti

[upraviť] Partnerské mestá

[upraviť] Referencie

  1. Obec: ČESKÉ BUDĚJOVICE [online]. Ministerstvo vnitra České republiky, rev. 2010-03-05, [cit. 2010-03-22]. Dostupné online. (po česky)
  2. Partnerská města [online]. © Statutární město České Budějovice, [cit. 2010-03-05]. Dostupné online.

[upraviť] Iné projekty

[upraviť] Externé odkazy

[upraviť] Zdroj

Flag of the Czech Republic.svg Flag of Bohemia.svg Mestá a obce okresu České Budějovice (9+2+98)

Adamov | Bečice | Borek | Borovany | Borovnice | Boršov nad Vltavou | Bošilec | Branišov | Břehov | Čakov | Čejkovice | Čenkov u Bechyně | České Budějovice | Čížkrajice | Dasný | Dívčice | Dobrá Voda u Českých Budějovic | Dobšice | Dolní Bukovsko | Doubravice | Doudleby | Drahotěšice | Dražíč | Dříteň | Dubičné | Dubné | Dynín | Habří | Hartmanice | Heřmaň | Hlavatce | Hlincová Hora | Hluboká nad Vltavou | Homole | Horní Kněžeklady | Horní Stropnice | Hosín | Hosty | Hradce | Hranice | Hrdějovice | Hůry | Hvozdec | Chotýčany | Chrášťany | Jankov | Jílovice | Jivno | Kamenná | Kamenný Újezd | Komařice | Kvítkovice | Ledenice | Libín | Libníč | Lipí | Lišov | Litvínovice | Ločenice | Mazelov | Mladošovice | Modrá Hůrka | Mokrý Lom | Mydlovary | Nákří | Nedabyle | Neplachov | Nová Ves | Nové Hrady | Olešnice | Olešník | Ostrolovský Újezd | Petříkov | Pištín | Planá | Plav | Radošovice | Roudné | Rudolfov | Římov | Sedlec | Slavče | Srubec | Staré Hodějovice | Strážkovice | Strýčice | Střížov | Svatý Jan nad Malší | Ševětín | Štěpánovice | Temelín | Trhové Sviny | Týn nad Vltavou | Úsilné | Včelná | Vidov | Vitín | Vlkov | Vrábče | Vráto | Všemyslice | Záboří | Zahájí | Závraty | Zliv | Zvíkov | Žabovřesky | Žár | Žimutice

Osobné nástroje
Menné priestory

Varianty
Operácie
Navigácia
Tlačiť/exportovať
Nástroje
V iných jazykoch