Marta Kubišová
| Marta Kubišová | |
|---|---|
 |
|
| Základné informácie | |
| Narodenie | 1. november 1942 (70 rokov) České Budějovice, Protektorát Čechy a Morava |
| Pôsobenie | speváčka, herečka |
| Žáner | pop-music, |
| Webstránka | www.kubisova.cz |
Marta Kubišová (* 1. november 1942, České Budějovice) je česká speváčka a herečka.
Obsah |
Životopis [upraviť]
Narodila sa v rodine lekára - internistu a ženy v domácnosti - neskôr predavačky gramofónových platní v Prahe, odkiaľ sa v roku 1952 presťahovali do Poděbrad. Pretože sa po absolvovaní gymnázia nedostala na vysokú školu, nastúpila do práce v Poděbradských sklárňach.
Svoju spevácku kariéru začala s tanečnou skupinou, spievala v Poděbradoch a v Nymburku pri poobedných "čajoch". V roku 1962 sa dostala v súťaži "Hledáme nové talenty" až do finále. V roku 1962 vyhrala konkurz do Stop divadla v Pardubiciach. O rok neskôr prešla do plzeňského Divadla Alfa (hrala napr. v inscenáciách Ukradený měsíc od Ludvíka Aškenázyho, Černej sen). V septembri 1964 sa dostala vďaka Janovi Schneiderovi do pražského divadla Rokoko, kde malo na jeseň premiéru pásmo Jana Schneidera Chan & Son''. V decembri 1965 začala jej spolupráca s Václavom Neckářom a Helenou Vondráčkovou, keď pripravovali predstavenie Čekání na slávu. V roku 1967 vyhrala prvýkrát Zlatého slávika.
Jej pieseň Modlitba pro Martu sa stala pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 symbolom národného odporu. 1. novembra 1968 vzniklo populárne trio Golden Kids (Marta Kubišová, Václav Neckář, Helena Vondráčková). V roku 1969 vyhrala svojho druhého Zlatého slávika a vydala sa za režiséra Jana Němca. O rok neskôr opäť vyhrala Zlatého slávika, avšak cenu musela prevziať v ústraní redakcie časopisu Mladý svět kvôli začínajúcej normalizácii. Posledné vystúpenie Golden Kids sa konalo 27. januára 1970 v Ostrave, od februára mala zakázanú umeleckú činnosť. V ôsmom mesiaci nasledujúci rok potratila a prežila klinickú smrť. Po manželovej emigrácii do USA sa druhý raz vydala za režiséra Jana Moravca. Podpisom Charty 77 sa jej sledovanie ŠtB ešte zhoršilo. 1. júna 1979 sa jej narodila dcéra Katarína.
1. decembra 1989 vystúpila po dlhej dobe na verejnosti na demonštrácii pri príležitosti 40. výročia vyhlásenia Deklarácie ľudských práv. 21. novembra 1989, počas Nežnej revolúcie, spievala z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí svoju Modlitbu pro Martu a tiež československú štátnu hymnu. Potom nasledovala reedícia albumu Songy a balady a už v roku 1990 štúdiové nahrávky a samostatné koncerty. Od roku 1991 spolumoderuje Adventné koncerty a od roku 1992 zas reláciu Chcete mě?. O dva roky neskôr sa vrátila spoločne s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom v spoločnom vystúpení Golden Kids Comeback. Od 2. polovice 90. rokov je jej domovskou scénou Divadlo Ungelt v Prahe.
Vyznamenania [upraviť]
- 28. október 1995 - Státní vyznamenání za zásluhy
- 2002 - Cena Thálie - muzikál Líp se loučí v neděli od Andrew Lloyda Webbera (Divadlo Ungelt v Prahe)
Filmografia [upraviť]
Hrala a účinkovala tiež v niekoľkých filmoch, napríklad Mučedníci lásky (1966), Jak se krade milion (1967) a televíznych seriáloch a filmoch (napr. Píseň pro Rudolfa III., Náhrdelník melancholie, Proudy lásku odnesou).
Diskografia [upraviť]
- 1969 - Songy a balady
- 1990 - Lampa
- 1991 - Někdy si zpívám
- 1993 - Songy a nálady
- 1995 - Řeka vůní
- 1996 - Bůh ví…
- 1996 - Singly 1
- 1997 - Nechte zvony znít (Singly 2)
- 1998 - Dejte mi kousek louky (Singly 3)
- 1999 - Modlitba (Singly 4)
- 2000 - Tajga blues (Singly 5)
- 2004 - Příběh
- 2005 - Vítej, lásko
- 2009 - Ne! The Soul of Marta Kubišová
- 2010 - 3 CD - Vyznání
Biografia [upraviť]
- Adam Georgiev: Chytat slunce, Petrklíč, 1997, ISBN 80-85243-98-9,
- Ľuboš Nečas: Marta Kubišová - Asi to tak sám Bůh chtěl, Ikar, 2005, ISBN 80-249-0549-3, 150x215 mm
Pozri aj [upraviť]
Externé odkazy [upraviť]
Zdroj [upraviť]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marta Kubišová na českej Wikipédii.
