Marta Kubišová
| Marta Kubišová | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Narodenie | 1. november 1942 (81 rokov) České Budějovice, Protektorát Čechy a Morava |
| Pôsobenie | speváčka, herečka |
| Žáner | pop-music |
| Typ hlasu | alt |
| Roky pôsob. | 1962 – 1970 1989 – súčasnosť |
| Webstránka | kubisova.cz |
.jpg)
Marta Kubišová (* 1. november 1942, České Budějovice) je česká speváčka a herečka, trojnásobná víťazka čitateľskej ankety časopisu Mladý svět Zlatý slávik.[1]
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa v rodine lekára-internistu a ženy v domácnosti, neskôr predavačky gramofónových platní v Prahe. Roku 1952 sa presťahovali do Poděbrad. Pretože sa po absolvovaní gymnázia nedostala na vysokú školu, nastúpila do práce v Poděbradských sklárňach.[2]
Svoju spevácku kariéru začala s tanečnou skupinou, spievala v Poděbradoch a v Nymburku pri poobedných „čajoch“. V roku 1961 sa dostala v súťaži „Hledáme nové talenty“ až do finále. V roku 1962 vyhrala konkurz do Stop divadla v Pardubiciach. O rok neskôr prešla do plzeňského Divadla Alfa (hrala napr. v inscenáciách Ukradený měsíc od Ludvíka Aškenazyho, Černej sen). V septembri 1964 sa dostala vďaka Janovi Schneiderovi do pražského divadla Rokoko, kde malo na jeseň premiéru pásmo Jana Schneidera Chan & Son'. Na jeseň 1965 začala jej spolupráca s Václavom Neckářom a Helenou Vondráčkovou, keď pripravovali predstavenie Čekání na slávu. V roku 1967 vyhrala prvýkrát Zlatého slávika (za rok 1966).
Jej pieseň Modlitba pro Martu sa stala pri okupácii vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 symbolom národného odporu.[3] 1. novembra 1968 vzniklo populárne trio Golden Kids (Marta Kubišová, Václav Neckář, Helena Vondráčková). V roku 1969 vyhrala svojho druhého Zlatého slávika (za rok 1968) a vydala sa za režiséra Jana Němca. O rok neskôr opäť vyhrala Zlatého slávika, avšak cenu musela prevziať v ústraní redakcie časopisu Mladý svět kvôli začínajúcej normalizácii. Posledné vystúpenie Golden Kids sa konalo 27. januára 1970 v Ostrave, od februára mala zakázanú umeleckú činnosť.[4] V ôsmom mesiaci nasledujúci rok potratila a prežila klinickú smrť.[3] Po manželovej emigrácii do USA sa druhý raz vydala za režiséra Jana Moravca. Podpisom Charty 77, ktorej bola v rokoch 1977 – 78 aj hovorkyňou, sa jej sledovanie ŠtB ešte zhoršilo. 1. júna 1979 sa jej narodila dcéra Kateřina.[3]
10. decembra 1988 vystúpila po dlhej dobe na verejnosti na demonštrácii pri príležitosti 40. výročia vyhlásenia Deklarácie ľudských práv. 21. novembra 1989, počas Nežnej revolúcie, spievala z balkóna Melantrichu na Václavskom námestí svoju Modlitbu pro Martu a tiež československú štátnu hymnu. Potom nasledovala reedícia albumu Songy a balady a už v roku 1990 štúdiové nahrávky a samostatné koncerty. Od roku 1991 spolumoderovala Adventné koncerty a od roku 1992 zas reláciu Chcete mě?. O dva roky neskôr sa vrátila spoločne s Helenou Vondráčkovou a Václavom Neckářom v spoločnom vystúpení Golden Kids Comeback. Od 2. polovice 90. rokov bolo jej domovskou scénou Divadlo Ungelt v Prahe.
17. júla 2014 mal v kinách premiéru celovečerný film režisérky Olgy Sommerovej Magický hlas rebelky, ktorý rozpráva životný príbeh Marty Kubišovej.[5] Soundrack z filmu vydal Supraphon.
Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]
Hrala a účinkovala tiež v niekoľkých filmoch, napríklad Mučedníci lásky (1966), Jak se krade milion (1967) a televíznych seriáloch a filmoch (napr. Píseň pro Rudolfa III., Náhrdelník melancholie, Proudy lásku odnesou).
Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1969 – Songy a balady, Supraphon
- 1990 – Lampa, Supraphon
- 1990 – Adventní písně a koledy, Supraphon
- 1991 – Někdy si zpívám, Supraphon
- 1993 – Songy a nálady, Popron music
- 1995 – Řeka vůní, Popron music
- 1996 – Bůh ví…, PolyGram
- 1996 – Singly 1, Bonton Music
- 1997 – Nechte zvony znít (Singly 2), Bonton Music
- 1997 – Vánoce s Martou Kubišovou, Multisonic
- 1997 – Sváteční setkání, Multisonic
- 1998 – Dejte mi kousek louky (Singly 3), Sony Music / Bonton
- 1999 – Modlitba (Singly 4), Sony Music / Bonton
- 1999 – Marta Kubišová v Ungeltu, Multisonic
- 1999 – Síň slávy, Sony Music / Bonton
- 2000 – Tajga blues (Singly 5), Sony Music / Bonton
- 2004 – Příběh / To nejlepší, Supraphon
- 2004 – Já jsem já, Divadlo Ungelt
- 2005 – Vítej, lásko, Supraphon
- 2005 – In my world
- 2009 – Ne! The Soul of Marta Kubišová, VampiSoul
- 2010 – Vyznání / Zlatá kolekce (3CD), Supraphon
- 2012 – Zlatá šedesátá (6CD), Supraphon
- 2014 – Magický hlas rebelky, Supraphon
- 2016 – Soul, Supraphon
Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]
- 1995: Medaila Za zásluhy II. stupňa od prezidenta Václava Havla
- 1998: Čestná medaila T. G. Masaryka za vernosť jeho odkazu
- 2002: Cena Thálie – muzikál Líp se loučí v neděli od Andrew Lloyda Webbera (Divadlo Ungelt v Prahe)
- 2002: Svätováclavské vyznamenanie
- 2012: Rad čestnej légie od francúzskeho veľvyslanca v Prahe „za vynikajúci príspevok k politickej slobode“ [6]
- 2015: Dáma české kultury od ministra kultúry Daniela Hermana [7]
- 2018: Rad Bieleho dvojkríža II. triedy od prezidenta SR Andreja Kisku [8]
- 2023: Rad T. G. Masaryka od prezidenta ČR Petra Pavla[9]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Marta Kubišová: „Vším, čím jsem byla (a jsem), byla jsem ráda“ [online]. Praha: Český rozhlas, 2012-10-23, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
- ↑ KÚDELOVÁ, Kristína. Marta Kubišová: Zamilovaní muži, kde ste boli?. SME (Bratislava: Petit Press), 2014-08-23. Dostupné online [cit. 2017-07-16]. ISSN 1335-4418.
- ↑ a b c ALMÁŠIOVÁ, Monika. Kubišová: Môj brat príchod Rusov predpovedal a potom emigroval. SME (Bratislava: Petit Press), 2016-08-21. Dostupné online [cit. 2017-07-16]. ISSN 1335-4418.
- ↑ ČERNÝ, Jiří. Zlatý fond české populární hudby : Albové vývojové milníky 1960 – 2000 [online]. czechmusic.net, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
- ↑ Magický hlas rebelky [online]. Praha: Česko-Slovenská filmová databáze, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
- ↑ Marta Kubišová převzala francouzský Řád čestné legie [online]. novinky.cz, 2012-10-29, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
- ↑ Dámou české kultury je Marta Kubišová. Za rytíře jsou Stránský a Zoubek [online]. Praha: Česká televize, 2015-02-27, [cit. 2017-07-16]. Dostupné online.
- ↑ KONÍK, Juraj; REHÁK, Oliver. Kiska vyznamenal Gombitovú, Kubišovú, Kronera, ľudí Novembra aj tých, čo museli zo Slovenska odísť. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-01-01. Dostupné online [cit. 2018-01-01]. ISSN 1339-844X.
- ↑ TASR. Pavel prvýkrát rozdal vyznamenania, ocenenie udelil aj Štefánikovi. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-10-28. Dostupné online [cit. 2023-10-29].
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- GEORGIEV, Adam. Chytat slunce : Kniha o Martě Kubišové. 1. vyd. Praha : Petrklíč, 1997. 206 s. ISBN 80-85243-98-9.
- NEČAS, Luboš. Marta Kubišová : Asi to tak sám Bůh chtěl. 1. vyd. Praha : Ikar, 2005. 191 s. ISBN 80-249-0549-3.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Marta Kubišová
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marta Kubišová na českej Wikipédii.
- Narodenia 1. novembra
- Narodenia v 1942
- České popové speváčky
- České filmové herečky
- České televízne herečky
- Signatári Charty 77
- Hovorcovia Charty 77
- Osobnosti Nežnej revolúcie
- Držitelia Ceny Thálie
- Nositelia Medaily Za zásluhy (Česko)
- Nositelia Radu čestnej légie
- Poslanci česko-slovenského Federálneho zhromaždenia
- Osobnosti z Českých Budějovíc
- Laureáti Radu Bieleho dvojkríža II. triedy
- Nositelia Radu T. G. Masaryka