Passau

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°34′S 13°28′V / 48.567°S 13.467°V / 48.567; 13.467
Passau
mesto
Passau Altstadt 060909-3.jpg
Mesto Passau
Wappen von Passau.png
Erb
Štát Nemecko Nemecko
Spolková krajina Bavorsko
Vládny obvod Dolné Bavorsko
Mesto bez okresu Passau
Diaľnica A 3
Rieka Dunaj, Inn, Ilz
Nadmorská výška 294 – 447 m n. m.
Súradnice 48°34′S 13°28′V / 48.567°S 13.467°V / 48.567; 13.467
Rozloha 69,58 km² (6 958 ha)
Obyvateľstvo 50 717 (31. 12. 2008[1])
Hustota 728,9 obyv./km²
Primátor Jürgen Dupper (SPD)
Časové pásmo SEČ (UTC+1)
 - letný čas SELČ (UTC+2)
PSČ 94032 – 94036
Tel. predvoľba +49(0)851
Kód 09 2 62 000
EČV PA
Poloha mesta Passau v rámci Nemecka
Red pog.svg
Poloha mesta Passau v rámci Nemecka
Poloha mesta Passau v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
Poloha mesta Passau v rámci spolkovej krajiny Bavorsko
Wikimedia Commons: Passau
Webová stránka: www.passau.de

Passau (po slovensky aj Pasov[2]) je mesto bez okresu v Bavorsku na juhu Nemecka a centrom okresu Passau. Nachádza sa na hranici s Rakúskom na sútoku troch riek – Inn, Dunaj a Ilz – spôsobujúcich časté a silné hmly. Má viac ako 50 tisíc obyvateľov.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na Passau medzi rokmi 1572 a 1618, Georg Braun a Franz Hogenberg.

Na pahorku dnešného starého mesta (nem. Altstadt) existovalo už v staroveku sídlisko keltských Bojov. V 1. storočí tu vznikli dve rímske pevnosti – castella. Jedna z nich, ktorá ležala na území dnešného starého mesta, dostalo názov podľa kohorty germánskych Batavov Castra Batavia Z latinského výrazu Batavis pochádza neskorší nemecký miestny názov Passawe. Druhá, Castellum Boiotro, sa nachádzala na pravom brehu rieky Inn (na území dnešného Innstadtu – dnes je tu rímske múzeum Römermuseum Kastell Boiotro). Pre Rimanov mali tieto pevnosti veľký strategický význam, lebo strážili severnú hranicu ríše Limes Romanus, ohrozovanú stále viac germánskymi kmeňmi. Po roku 476 ju rímske jednotky opustili.

V 6. storočí sa v okolí Passau usídlili Bavori a postavili tu svoj vojvodský dvorec, na ktorého mieste vznikol po založení biskupstva ženský kláštor, neskôr nazývaný Niedernburg (dolné mesto, hrad na rozdiel od hornej, biskupskej časti mesta). V roku 739 založil svätý Bonifác v Passau biskupstvo. V roku 789 povýšil Karol Veľký rivala passauských biskupov, biskupstvo Salzburg, na arcibiskupstvo. Passauskí biskupi šírili kresťanstvo ďalej na východ. Podľa tradície prijali z Passau krst veľkomoravskí Mojmírovci a ich kniežatstvo sa dostalo do jurisdikcie passauského biskupstva. V 10. storočí za biskupa Pilgrima smerovali misie z Passau až k Maďarom do Panónie, ale úsilie pokrstiť maďarského vládcu Gejzu bolo neúspešné rovnako ako snahy o povýšenie passauského biskupstva na misijné centrum pre Rakúsko, Korutánsko, Moravu a Uhorsko. Pilgrim sa svoj cieľ dokonca pokúsil dosiahnuť sfalšovanými pápežskými listinami, ktoré dokazovali, že do Passau bolo v 8. storočí prenesené arcibiskupstvo z rímskeho Laureaca (rakúsky Lorch).

V roku 999 sa passauskí biskupi stali svetskými pánmi mesta. K ich dŕžavám pribudli v roku 1161 z rozhodnutia cisára Fridricha I. Barbarossu ešte rozsiahle pozemky benediktínskeho opátstva Niedernburg, siahajúce až k českým hraniciam. Mocné a bohaté passauské biskupstvo tak ovládalo medzi ríšskymi biskupstvami najrozsiahlejšiu oblasť. V roku 1217 povýšil cisár Fridrich II. Hohenstaufský pasovského biskupa Ulricha na ríšske knieža. V roku 1219 začali biskupi stavbu pevnosti Obernhaus (Veste Obernhaus).

Passau sa úspešne ekonomicky rozvíjal vďaka výhodnej polohe na dunajskej vodnej ceste, zásluhou ktorej bola od nepamäti dopravným uzlom spájajúcim sever s juhom i východ so západom. V stredoveku tadiaľ prechádzala Zlatá cesta, dôležitá obchodná cesta vedúca z Rakúska do českých zemí. Cez Passau prechádzali obchodníci so soľou, ťaženou v alpskom podhorí, i kupci zo stredomorskej oblasti. I preto tu bol v roku 1133 postavený drevený most cez rieku Inn, 1278 nasledoval kamenný most cez Dunaj. V roku 1255 získal Passau významné privilégia, ale zostal aj naďalej majetkom biskupov. Ďalšie pokusy bohatých mešťanov (1298, 1367) o nezávislosť boli neúspešné. V roku 1552 uzavreli v Passau dohodu o vyznaní cisár Karol V. Habsburský a protestantský kurfirst Móric Saský, ktorá predznamenala neskoršie podpísanie augsburského mieru (1555). V roku 1676 sa tu konala svadba Leopolda I. Habsburského s Eleonórou Magdalénou Falcko-Neuburskou. V roku 1683 sa cisár znovu uchýlil do mesta v dobe obliehania Viedne Turkami. Vtedy navštevoval nedávno postavený pútnický kostol Mariahilf a modlil sa tu za odvrátenie tureckého nebezpečenstva.

V rokoch 1634 a 1650 zasiahla mesto morová epidémia. 1662 a 1680 ho citeľne poškodili požiare. Biskupi potom povolali do svojich služieb talianskych architektov, ktorí postavili veľa nádherných barokových stavieb. Napríklad v roku 1668 začal Carlo Lurago dostavbu dómu sv. Štefana (nem. St.-Stephan-Dom), v rokoch 1712 – 1730 bola postavená nová biskupská rezidencia (nem. Neue Residenz). V roku 1789 bola v Passau založená manufaktúra na výrobu porcelánu. V roku 1803 bolo passauské duchovné kniežatstvo sekularizované a pripojené k Bavorsku, v roku 1871 spoločne s ním pripadlo Nemecku. V roku 1821 sa Passau znovu stal sídlom biskupa.

Charakter mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Passau je známy ako mesto troch riek. Stekajú sa tu Dunaj, Inn a Ilz. Napriek tomu, že Inn, tvoriaci tu hranicu medzi Nemeckom a Rakúskom, je z nich najmohutnejší, Dunaj je dlhší, a preto je Inn považovaný za jeho prítok. Staré centrum mesta leží na výbežku medzi sútokom Innu a Dunaja, nové štvrte za riekami na priľahlých kopcoch. Vďaka svojej malebnosti a barokovej architektúre (dóm sv. Štefana, Staré mesto) je často navštevovaný turistami. Na základe zákona z roku 1966 tu bola založená univerzita, kde dnes študuje cca 5 tisíc študentov.

Pamiatky a múzea[upraviť | upraviť zdroj]

  • Radnica
  • Dóm sv. Štefana
  • Farský kostol sv. Pavla
  • Nová biskupská rezidencia
  • Kláštor Niedernburg s hrobkou blahoslavenej Gisely
  • Veste Oberhaus
  • Veste Niederhaus
  • Pútnický kostol a kláštor Mariahilf
  • Domschatz- und Diözesanmuseum
  • Museum Moderner Kunst
  • Glasmuseum
  • Römermuseum Kastell Boiotro

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Priamo v centre mesta sa nachádza železničná stanica a okolo mesta vedie diaľnica spájajúca Regensburg s Linzom. Dôležitými dopravnými tepnami sú aj rieky Dunaj a Inn, po ktorých sa uskutočňujú vyhliadkové plavby okolo Passau i do okolitých miest.

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Panoráma[upraviť | upraviť zdroj]

Passau – mesto na sútoku troch riek

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Krajinský úrad Bavorska pre štatistiku a spracovanie dát - Spisovanie stavu obyvateľstva ku 31.12.2008 (po nemecky)
  2. Historické exonymá [online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pasov na českej Wikipédii.