Oheň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Oheň pozri Oheň (rozlišovacia stránka).
Oheň v podobfffe plameňov

Oheň môže byť:

  • viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) prudkých silno exotermických reťazových reakcií, ktoré prebiehajú v otvorených reakčných sústavách[1]
  • (najmä perzistentný) viditeľný vonkajší sprievodný jav (prejav) horenia (definovaného ako rýchla oxidačná exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo); oheň môže byť v dvoch formách: plameň a/alebo tlenie (žeravá látka) [2][3]
  • prírodný činiteľ (sila) alebo aktívny princíp účinkujúci pri horení; ľudovo chápaný ako látka viditeľná v podobe plameňa alebo červeného či bieleho rozžeravenia[4]
  • rýchle ale perzistentné horenie (definované ako exotermická reakcia, pri ktorej vzniká svetlo)[5]
  • horenie, najčastejšie na vzduchu [6]
  • ľuďmi riadené (kontrolované) horenie vo vopred určenom ohraničenom priestore, čiže opak požiaru[7]
  • požiar [8]

Podmienky vzniku a priebehu ohňa[upraviť | upraviť zdroj]

Na vznik a priebeh horenia (ako prejavu rýchlej oxidačnej exotermickej reakcie za vzniku svetla), a tým aj ohňa (ak je definovaný ako prejav takto definovaného horenia), je potrebná prítomnosť nasledujúcich faktorov [9]:

  • horľavina (palivo)
  • oxidačné činidlo, t.j. buď vzdušný kyslík alebo látka uvoľnujúca v priebehu horenia kyslík (napr. peroxid)
  • iniciátor horenia, t.j. plameň, iskra alebo teplota (samo)vznietenia

Druhy ohňa[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa horľavých materiálov sa rozlišuje[10]:

  • Oheň typu A je oheň, ktorým horia obyčajné horľaviny (napr. papier, drevo, odev, niektoré plasty atď.).
  • Oheň typu B je oheň, ktorým horia kvapalné a plynné látky ako benzín, alebo oleje, ktoré nezanechávajú žiadnu pahrebu, alebo popol.
  • Oheň typu C je oheň, ktorý vzniká v elektrických zariadeniach.
  • Oheň typu D je oheň, ktorým horia horľavé kovy (titán, zirkón, sodík, draslík a podobne).

Podľa farby plameňa sa rozlišuje [chýba zdroj]:

  • žltý plameň – svietivý, ale obyčajne s nižšou teplotou
  • modrý plameň – menej svietivý, ale teplejší

Farbu plameňa však môžu podmieniť aj látky, ktoré sú v ňom prítomné. Ide napríklad o sodík (žlto), draslík (modrofialovo), lítium (karmínovočerveno), či iné.

Názory na oheň[upraviť | upraviť zdroj]

V stoicizme je oheň všeprenikajúci jemný živel, ktorý riadi chod sveta. Nič neuniká spod jeho vlády. Je to neodvratný osud sveta. Jeho aktívnou stránkou je pneuma.[11]

Podľa Herakleita je oheň prírodná pralátka, z ktorej vznikol svet, jednotlivé veci v ňom i duša. Podľa Herakleita je večne živý a neustále nadobúdajúci nové formy. Oheň je nositeľom rozumu vo svete i v človeku.[12]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Bradnová, H. et al.: Encyklopedický slovník, 1993
  2. Feuer in: Brockhaus. Enzyklopädie in 30 Bänden, 2005-2006
  3. http://www.larousse.fr/encyclopedie/divers/feu/51809
  4. fire in: Oxford English Dictionary, 2nd edition with Additions Series, 2009
  5. McGraw-Hill Encyclopedia of Science and Technology, 5th edition
  6. oheň in: Malá československá encyklopedie
  7. http://www.livonec.sk/fileadmin/Subory/OP_TPO/Chemia_horenia.pdf
  8. Krátky slovník slovenského jazyka (ako druhý význam slova oheň)
  9. horenie in: Encyclopaedia Beliana
  10. Čo je oheň?
  11. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  12. FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]