Horenie
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Horenie alebo spaľovanie je prudká chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje teplo a svetlo. Vzniká a prebieha za určitých podmienok. Pre priebeh horenia je potrebná prítomnosť horľaviny a oxidačného prostriedku v zápalnom pomere a prítomnosti zdroja iniciácie. Horľavina a oxidačný prostriedok spolu tvoria horľavý súbor. Pri horení látok vzniká plameň - stĺpec horiacich, vačšinou plynných látok.
V technických aplikáciách sa používajú aj pojmy:
- horľavina = palivo,
- horľavý súbor = zmes
- oxidačný prostriedok sa v kontexte horenia označuje aj ako látka podporujúca horenie a je to najčastejšie vzdušný kyslík, ale môže to byť aj fluór, chlór alebo kyslík z vody (napr. horčík horí aj vo vode) a iné.
Na horenie musia byť splnené nasledujúce podmienky:
- prítomnosť horľavej látky
- dosiahnutie zápalnej teploty
- prítomnosť kyslíka / iného oxidačného prostriedku
Pojem horenie je niekedy nesprávne spájaný s inými exotermickými dejmi - napríklad jadrovými reakciami na Slnku a v jadrových reaktoroch, kde sa hovorí o vyhorení paliva.
[upraviť] Iné projekty
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Horenie