Horenie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Horenie alebo spaľovanie je prudká chemická reakcia, pri ktorej sa uvoľňuje teplo a svetlo. Vzniká a prebieha za určitých podmienok. Pre priebeh horenia je potrebná prítomnosť horľaviny a oxidačného prostriedku v zápalnom pomere a prítomnosti zdroja iniciácie. Horľavina a oxidačný prostriedok spolu tvoria horľavý súbor. Pri horení látok vzniká plameň - stĺpec horiacich, vačšinou plynných látok.

Horenie môže byť:

  • homogénne (plamenné horenie) - pôsobením teploty na látku sa z nej uvoľňujú horľavé plyny, ktoré horia nad jej povrchom; takéto látky horia plameňom;
  • heterogénne (tlenie) - reakcia horenia nastáva na povrchu horľavej látky, ktorá nie je schopná vylučovať plyny; látky nehoria plameňom, iba tlejú.

V technických aplikáciách sa používajú aj pojmy:

  • horľavina = palivo,
  • horľavý súbor = zmes
  • oxidačný prostriedok sa v kontexte horenia označuje aj ako látka podporujúca horenie a je to najčastejšie vzdušný kyslík, ale môže to byť aj fluór, chlór alebo kyslík z vody (napr. horčík horí aj vo vode) a iné.

Na horenie musia byť splnené nasledujúce podmienky:

  • prítomnosť horľavej látky
  • dosiahnutie zápalnej teploty
  • prítomnosť kyslíka / iného oxidačného prostriedku

Horenie môže byť:

  • Žiadúce
  • Nežiadúce

Pojem horenie je niekedy nesprávne spájaný s inými exotermickými dejmi - napríklad jadrovými reakciami na Slnku a v jadrových reaktoroch, kde sa hovorí o vyhorení paliva.

Iné projekty [upraviť]

Pozri aj [upraviť]