Marco Polo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marco Polo
Marco Polo
Marco Polo

Narodenie 15. september 1254
ostrov Korčula alebo Benátky, dnešné Chorvátsko/Taliansko
Úmrtie 8. január 1324 (69 rokov)
Benátky, dnešné Taliansko

Marco Polo (* 15. septmber 1254, ostrov Korčula alebo Benátky – † 8. január 1324, Benátky) bol benátsky kupec, ktorý sa preslávil svojimi správami o cestách v Číne. Bol to prvý Európan, ktorý podrobnejšie poznal východnú Áziu.

Cesta do Ázie[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v benátskej kupeckej rodine. Jeho otec a strýko podnikli už v 60. rokoch 13. storočia prvú cestu k mongolskému chánovi Kublajovi a vrátili sa po niekoľkých rokoch do Benátok s chánovým posolstvom pre pápeža Gregora X.

Roku 1271 ich potom na druhej ceste sprevádzal aj Marco Polo. Získal si natoľko dôveru chána, že ho roky poveroval dôležitými štátnymi úlohami, napríklad ho na tri roky poveril správou mesta a okresu Jang-čou v južnej Číne. Na cestách z titulu svojej funkcie Marco Polo navštívil provincie Šan-hsi, Šen-hsi, Siičuan a Jünnan, pravdepodobne aj severnú Barmu, a ďalej z Peipingu (sídla chána) cestoval na juhovýchod až po prístav Cuan-čou. Mimo mongolskej ríše navštívil pobrežie Annanu a Indiu.

Roku 1292 veľký chán Marca Pola s otcom a strýkom bohato obdaroval a prepustil. Do Benátok sa vrátili po trojročnej ceste cez Čierne more, Trapezunt a Carihrad.

Cestopis[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1298-1299 Marco Polo strávil mesiace vo väzení v Janove ako zajatec Janovčanov po bitke benátskeho a janovského loďstva pri Korčuli. Čas tu trávil diktovaním svojich spomienok z ciest pravdepodobne v benátskom nárečí s francúzskymi prvkami Rustichellovi da Pisa (často nesprávne nazývaný Rusticiano), ktorý ich spísal po francúzsky pod názvom „Livres des merveilles du monde" (Kniha o zázrakoch sveta). V Taliansku je cestopis známy pod názvom „Milione“ (asi podľa autorovho mena Marco-Emilione). Pôvodný text sa bohužiaľ stratil, v Európe sa však zachovalo vyše sto odpisov a prekladov (napr. český asi z roku 1400, najstarší taliansky z roku 1599). V roku 1928 vydal Luigi Foscolo Benedetto "Il milione di Marco Polo" (resp. Il Milione, prima edizione integrale a cura di Luigi Foscolo Benedetto), rekonštrukciu pôvodného textu na základe porovnávania viacerých zachovaných redakcií rukopisu, pričom jednotlivé časti nechal v pôvodnom jazyku (francúzštine, toskánčine, benátčine a pod.). Výsledok prepísal aj do prózy v modernej taliančine, ktorá vyšla v roku 1932 pod názvom „Il libro di Messer Marco Polo Cittadino di Venezia detto il Milione, dove si raccontano le Meraviglie del Mondo“ (Kniha pána Marca Pola, benátskeho mešťana, zvaného Milión, v ktorej sa opisujú divy sveta). Popri významných zisteniach Benedettu zistili moderní bádatelia, že existujú tri rukopisy najbližšie pôvodnému textu: jeden latinský preklad, ďalej francúzsky kódex (1116, Národná knižnica v Paríži) – ten je jednoznačne najlepší – a toskánska redakcia zo 14. stor.

Cestopis je vlastne prvým zemepisom Ázie a je najcennejším zdrojom historických informácií o vtedajšej Ázii. Je obzvlášť cenný po rôznych fantastických legendách z včasného stredoveku. Podáva informácie o spôsobe života obyvateľov, o podnebí, o púštiach a riekach, o monzúnoch, o Tichom oceáne, o Indickom oceáne, o horiacom oleji z kaukazských prameňov, o nehorľavom azbeste z Mongolska a podobne. Východná Ázia je vykreslená ako veľmi bohatá, oplývajúca zlatom a drahým korením, prístavmi s obrovským obchodným ruchom, obrovskými mestami s veľa mostami a pod. Opísal aj obrovský nádherný palác chána v Peipingu (Polo ho nazýva Camabalucu), príkladnú štátnu organizáciu chánovej ríše a podobne. Text pokrýva územia od Perzie po Čínu a Indiu a východoindické súostrovia, ale aj o územiach, ktoré sám nenavštívil (Rusko, Sibír, Japonsko a pod.). Dielo obsahuje aj viacero zveličených správ, ktoré sú však pripisované hlavne Rustichellovi. Podľa ojedinelých názorov (na všetky však existujú protiargumenty), chyby v texte dokladajú, že Marco Polo v Ázii nikdy nebol.

Dielo bolo v 14. a 15. storočí (ešte pred objavením kníhtlače) veľmi čítané a bolo impulzom pre ďalšie objaviteľské cesty, napríklad pre Krištofa Kolumba. Kartografi v 14. stor. tiež čerpali údaje z tohoto cestopisu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]