Kartografia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Kartografia (z gréckeho chartis – mapa, graphein – kresliť) je vedný odbor zaoberajúci sa znázorňovaním zemského povrchu, nebeských telies a objektov, javov na nich a ich vzájomných vzťahov. Mapy sa pôvodne tvorili pomocou pera a papiera, vynálezom a rozšírením počítačov došlo k revolúcii v kartografii. Väčšina dnešných komerčných máp sa tvorí pomocou špecializovaného softvéru.

Úvod[upraviť | upraviť zdroj]

Roku 1955 založila Slovenská akadémia vied a Správa geodézie a kartografie edíciu Monumenta Slovaciae Cartographica. Nezastupiteľné miesto v tejto edícii má dielo Samuela Mikovínyho, jedného z najschopnejších zememeračov a kartografov 18. storočia v Uhorsku. Jeho dielo je medzníkom tak v kartografii Uhorska, ako aj v zememeračskej práci vôbec. Ako osvietenec odsúdil všetkých autorov, ktorí zostrojovali mapy bez toho, aby príslušný kraj poznali. Mikovíny sa narodil na Slovensku a uznáva sa za priekopníka slovenskej vedy 18. storočia.

Samuel Mikovíni a jeho spolupráca s Matejom Belom[upraviť | upraviť zdroj]

Samuel Mikovíny spolupracoval s Matejom Belom. Mikovíni podal presný rozbor historicko-geografického obrazu starého Uhorska, Bel vytvoril moderné geografické mapy jednotlivých stolíc. Dielo oboch týchto osvietencov sa stalo veľkou ozdobou Uhorska (magnum decus Hungariae). Matej Bel potreboval pre svoje dielo moderného geografa a kartografa, od ktorého by mohol dostať tak dokonalé mapy, aké si ich žiadali osvietenci. A jediným takým bol Samuel Mikovíny, lebo u neho sa spájal umelecký talent s osvieteneckým pohľadom na geografiu, kartografiu a astronómiu. Mikovíny vyryl pre Mateja Bela už roku 1719 Buchholtzovú mapu Antra Deminfavesia. Táto mapa vyšla s inými Mikovíniho ilustráciami v Belovom diele Hungariae antiquae et novae prodomus. neskôr mu Matej Bel zveril geografickú ilustráciu jeho životného diela Notitia Hungariae novae historico-geographica.

Mapy žúp[upraviť | upraviť zdroj]

Mikovíny zostrojil najmä mapy jednotlivých žúp, ktoré obohatil plánmi význačných miest a dôležitých hradov. Pri tvorbe svojich máp získaval podkladový materiál vlastným meraním, princípy ktorého Mikovíny podrobnejšie popisuje vo svojom Liste o spôsobe zostavenia miestopisných máp Uhorska.

Technológia spracovania[upraviť | upraviť zdroj]

Tu uvádza, že na vyhotovenie máp položil štyri základy: astronomický, geometrický, magnetický a hydrografický.

  • Astronomický základ pozostával z pozorovaní vykonaných podľa astronómie, pre určenie zemepisných šírok a dĺžok miest. aby získal vierohodnosť týchto pozorovaní, porovnával ich s geometrickými prácami. Vtedy zistil geometrickým meraním vzdialenosť Viedne a Prešporku, ktorá činila 37 000 parížskych siah. Rádius vedený z Prešporka do Viedne severnou časťou čiary meridiánu (poludníku) uzaviera smerom k západu uhol 87°30´. Z toho sa dá vypočítať trigonometricky, že Viedeň leži o 5 470 siah severnejšie ako Prešporok (Bratislava).
  • Geometrický základ pozostával z geometricko-trigonometrických prác, ktoré sa vykonávali po rozličných staniciach, nie veľmi vzdialených od seba a po celom kráľovstve súvisle postavených. Zvolené boli končiare vrchov, vežami hradov, miest a osád. Goniometrickým prístrojom pozoroval uhly medzi čiarou stanice a všetkými ostatnými miestami spadajúcimi do pohľadu.
  • Magnetický základ, ktorý sa líšil od geometrického tým, že sa vykonával pozorovaním uhlov vytvorených magnetickou ihlou. Tento základ vyhovoval v miestach ťažko prístupných a na geometrické operácie nevhodným.
  • Hydrografický základ je založený na magnetickom základe, ale je lepší pri popise tokov a zákrut riek.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • GEOforum.sk Nezávislý informačný portál o geodézii, kartografii, katastri a geoinformáciach
Geografia
Fyzická geografia: Litogeografia | Morfogeografia | Hydrogeografia | Biogeografia | Klimatogeografia | Meteorológia | Geoekológia
Humánna geografia: Demogeografia | Ekonomická geografia | Geografia lesného hospodárstva a rybolovu | Geografia poľnohospodárstva | Geografia priemyslu | Geografia dopravy | Urbánna geografia | Rurálna geografia | Politická geografia | Geografia služieb | Geografia cestovného ruchu | Geografia vedy a kultúry | Geografia rozvoja | Historická geografia | Verejná správa
Regionálna geografia
Ďalšie disciplíny: Plánovanie miest | Regionálny rozvoj | Teórie plánovania | Kartografia | Geoinformatika | DPZ | Geodézia | Planetárna geografia