Samuel Mikovíny

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mikovíniho skulptúra v Bratislave

Samuel Mikovíni (alebo Mikovíny) (* 1686, Cinobaňa-Turíčky alebo *1700, Ábelová – † 23. marec 1750, neďaleko Trenčína) bol slovenský kartograf, inžinier-zememerač a polyhistor.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec: Samuel Mikovíni
  • matka: Helena Mikovíniová
  • manželka: Anna Regina rod. Gilligová

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1686 v Cinobani-Turíčkach (okr. Lučenec). Študoval na strednej škole v Banskej Bystrici. V roku 1719 sa priúčal medirytectvu v Norimbergu, neskôr študoval na nemeckých univerzitách v Altdorfe a v Jene (17211723), napokon kartografiu na vojenskej akadémii vo Viedni. Krátko pôsobil ako dvorný matematik saského kniežaťa, v r. 17251735 bol stoličným matematikom-inžinierom Bratislavskej stolice, venoval sa najmä melioračným prácam. V roku 1735 ho menovali profesorom banskej školy v Banskej Štiavnici a inžinierom stredoslovenských banských miest.

Na čele tejto inštitúcie, predchodkyne štiavnickej akadémie, stál do r. 1748, neskôr sa venoval už len inžinierskej činnosti. Počas terénnych prác na výstavbe protipovodňovej hrádze v Trenčíne ochorel a krátko na to pri návrate domov do Štiavnice zomrel na neznámom mieste.

Mal mimoriadne rozmanitú a rozsiahlu činnosť, ktorej ťažisko je v kartografických a rôznych staviteľských prácach v oblasti vodných, banských, sčasti aj fortifikačných a iných stavieb. Bol jedným z hlavných spolupracovníkov Mateja Bela pri spracovaní jeho rozsiahlych vlastivedných projektov, v rámci ktorých vyhotovil mapy všetkých slovenských a veľkú časť ostatných uhorských stolíc. Jeho rozsiahla kartografická tvorba znamenala kvalitatívny skok v dejinách kartografie na Slovensku i v Uhorsku, najmä exaktnosťou meracích metód ale aj spôsobom spracovania. V svojej kartografickej činnosti okrem triangulácie využíval aj astronomické pozorovania, v Bratislave zriadil observatórium (1733), pravdepodobne prvé na Slovensku.

Výuku banských odborníkov v Banskej Štiavnici položil tiež na exaktné matematické základy, sám pritom prednášal okrem technických predmetov aj matematiku, najmä geometriu. V súvislosti s vedeckým sporom svojho bývalého učiteľa, dvorného matematika J. J. Marinoniho, sa venoval aj problému kvadratúry kruhu a pomocou Lagnyho radu vypočítal hodnotu π; na 25 desatinných miest. Zomrel 23. marca 1750 v blízkosti Trenčína.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk k 250. výročiu úmrtia Samuela Mikovíniho

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]