Geografia obyvateľstva

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Geografia obyvateľstva alebo aj demogeografia je vedná disciplína humánnej geografie, ktorá skúma základné znaky a zákonitosti vývoja veľkosti, rozmiestnenia, zloženia (štruktúry) a dynamiky priestorových štruktúr obyvateľstva, v jeho vzájomných väzbách s ostatnými geografickými prvkami týchto štruktúr.

Výskum geografie obyvateľstva sa zameriava na:

  • poznanie vývoja priestorových štruktúr obyvateľstva (historický vývoj počtu obyvateľov v priestore, populačné prognózy)
  • veľkosť, rozmiestnenie obyvateľstva, hustota zaľudnenia
  • analýza zloženia (štruktúry) obyvateľstva
  • štúdium dynamiky obyvateľstva (prirodzený pohyb obyvateľstva, mechanický pohyb obyvateľstva)

Jej predmet výskumu je veľmi podobný demografii.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mládek, J. (1992): Základy geografie obyvateľstva. Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Bratislava. ISBN 80-08-00768-0
Geografia
Fyzická geografia: Litogeografia | Morfogeografia | Hydrogeografia | Biogeografia | Klimatogeografia | Meteorológia | Geoekológia
Humánna geografia: Demogeografia | Ekonomická geografia | Geografia lesného hospodárstva a rybolovu | Geografia poľnohospodárstva | Geografia priemyslu | Geografia dopravy | Urbánna geografia | Rurálna geografia | Politická geografia | Geografia služieb | Geografia cestovného ruchu | Geografia vedy a kultúry | Geografia rozvoja | Historická geografia | Verejná správa
Regionálna geografia
Ďalšie disciplíny: Plánovanie miest | Regionálny rozvoj | Teórie plánovania | Kartografia | Geoinformatika | DPZ | Geodézia | Planetárna geografia