Mongolská ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Územný vývoj Mongolskej ríše

Mongolská ríša (mong.: Монголын Эзэнт Гүрэн) bola druhá najväčšia ríša v dejinách a jedna z najobávanejších v Eurázii. Vznikla zjednotením mongolských, a podmanením jednotlivých turkických kmeňov pod vedením Temüdžina, ktorého roku 1206 zhromaždenie mongolských náčelníkov vyhlásilo za veľkého chána - Džingischána.

Tak sa začala územná expanzia mongolských kmeňov. Postupne sa pod ich nadvládu dostala Čína, Perzia, Kyjevská Rus a v roku 1241 sa Mongoli pri invázii do Uhorska objavili aj na Morave. Neúspešne sa pokúsili dobyť Indiu a Japonsko. Pri ich nájazdoch zahynulo asi 40 miliónov ľudí.

Počas 14. storočia sa väčšina chanátov Mongolskej ríše rozpadla na menšie celky.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mongolská říše na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).