Erazmus Rotterdamský

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Erasmus Rotterdamský)
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Erazmus Rotterdamský
Erazmus Rotterdamský
holandský mysliteľ

Narodenie 27. október 1467[a]
Rotterdam, Holandsko
Úmrtie 12. júl 1536
Bazilej, Švajčiarsko

Erazmus Rotterdamský (alebo Erasmus Rotterdamský, po latinsky zvaný Desiderius, vlastným menom Gerrit Gerritszoon alebo Gerhard Gerhards) (* 27. október 1467[a], Rotterdam, Holandsko – † 12. júl 1536 Bazilej, Švajčiarsko) bol holandský mysliteľ, predstaviteľ zaalpskej renesancie a humanizmu.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Holandský filólog a filozof Erazmus sa narodil roku 1467[a] zrejme v Rotterdame (novšie výskumy však ukazujú, že sa mohol narodiť aj v Goude) ako Geert Geertsen v Rotterdame. Omylom sa domnieval, že meno Gerrit pochádza zo slova „túžiť“, preto si zvolil latinizované meno Desiderius. Patril medzi najvýznamnejších a najvplyvnejších predstaviteľov európskeho humanizmu, je považovaný za predchodcu reformácie, hoci sám sa staval veľmi kriticky k jej prejavom (opustil napríklad kvôli reforme bazilejskej univerzity svoju milovanú Bazilej). V náboženských sporoch prvej polovici 16. storočia bol prívržencom náboženskej tolerancie.

Najprv bol augustiniánskym mníchom, od roku 1492 po svojom kňazskom vysvätení pôsobil v službách biskupa v Cambrai. V rokoch 14951499 študoval v Paríži, ako kňaz precestoval celú Európu a stal sa slávnym učencom. Medzi rokmi 1506 a 1509 žil v Taliansku a medzitým pobudol v Nizozemsku a Anglicku. V rokoch 15141521 žil v Bazileji, odkiaľ vycestovával, aby dal u svojho priateľa Johanna Frobena tlačiť svoje knihy. Od roku 1524 znova býval v Bazileji, avšak po získaní mesta na stranu reformácie Ulricha Zwingliho odišiel na protest do Freiburgu. Je pochovaný v bazilejskej katedrále.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým vážnejším Erazmovým dielom je Enchiridion militis christiani (Príručka kresťanského vojaka), 1503. V tejto krátkej práci sa snažil Erazmus vytvoriť pohľad na normálny kresťanský život, ktorý neskôr do konca svojho života dotváral. Za hlavné zlo doby považoval formalizmus, rešpekt ku tradíciam bez ohľadu na skutočné Kristovo učenie. Ponúkal liek: každý sa má pýtať v každom okamihu, čo je zásadné a čo je dôležité bez strachu.

Svojim najznámejším spisom, satirou Chvála bláznovstva (Encomium moriae, 1509), sa s výsmechom aj vážnosťou venoval hlboko zakoreneným omylom doby a farbisto ich zobrazoval.

Roku 1516 vydal Výchovu kresťanského kniežaťa (Institutio principis christiani), ktorého vydanie inicioval pravdepodobne jeho tretí a posledný pobyt v Anglicku v tom roku. Knihu venoval ako radu mladému kráľovi Karolovi V. Všeobecné princípy cti a uprímnosti aplikoval Erazmus na konkrétne úlohy kniežaťa, ktorého zobrazil ako služobníka svojho ľudu. Dielo býva porovnávané s Macchiavelliho Vladárom (1537) ako najvýznamnejší spis o vláde 16. storočia.

Erazmus ako textový kritik a vydavateľ stál na začiatku modernej filológie. Ustanovil okrem iného aj v súčasnosti používanú (aj keď nesprávnu), takzvanú „humanistickú“ výslovnosť klasickej gréčtiny. Roku 1516 vydal kritické vydanie gréckeho textu Nového zákona s vlastným latinským prekladom a poznámkami. Túto knihu venoval pápežovi Levovi X. a na vydanie textu použil novo obnovené rukopisy. V druhom vydaní zaviedol pre pomenovanie Nového zákona v latinskom jazyku namiesto termínu instrumentum dnes bežné testamentum.

Erasmov kritický text použili napríklad na anglický preklad prekladatelia kráľa Jakuba I. (King James Bible), z prvých českých prekladov ho použil Václav Beneš Optát. Erazmov text bol neskôr označovaný ako textus receptus. Okrem prvého vydania má Erazmus zásluhy aj na ďalších vydaniach (1522, 1527 a 1535).

Erazmove reformačné aktivity neboli vítané ani z katolíckej, ani z reformačnej strany. Posledné roky života mu sťažovali spory s ľuďmi, ktorí mu boli dovtedy sympatickí. Medzi týmito spormi je významný predovšetkým jeden s Ulrichom von Hutten, výrazným géniom, ktorý sa pridal na Lutherovu stranu. Erazmus Ulricha obviňoval, že prekrútil či nepochopil jeho výroky ohľadom reformácie a opakoval svoju pozíciu nenadržiavať žiadnej zo stran.

Najvýznamnejšou prácou posledných rokov Erazmovho života bol Ecclesiastes (Kazateľ, 1535), v ktorom opisoval kázeň ako najdôležitejšiu úlohu kresťanského kňaza. Krátky traktát z roku 1533, Príprava na smrť, poukazuje aj na iné Erazmove dôrazy a tendencie, keď sa snažil vyzdvihnúť dobrý život ako nevyhnutnú podmienku šťastnej smrti.

Krátko pred svojou smrťou napísal knihu De puritate ecclesiae christianae (Čistota kresťanskej cirkvi), v ktorej sa obe znepriatelené strany v reformačných sporoch snažil uzmieriť. V niektorých svojich snahách je považovaný aj za predchodcu osvietenstva.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • NAGY, Imrich: Erazmus Rotterdamský a jeho svet (Úvahy o dobe, človeku a spoločnosti 16. storočia). Kraków : Spolok Slovákov v Poľsku - Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2012. 179 s. ISBN 978-83-7490-521-3

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

[a] Presný dátum narodenia nie je istý. Podľa Stanfordskej encyklopédie filozofie sa však v súčasnosti väčšina Erazmových životopiscov prikláňa k roku 1467.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]