Jakub I. (Anglicko)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jakub I.
Jakub I. (Anglicko)
kráľ Škótska, Anglicka a Írska

Narodenie 19. jún 1566
Edinburgh, Škótsko
Úmrtie 27. marec 1625 (58 rokov)
Londýn, Anglicko

Jakub I. (* 19. jún 1566 – † 27. marec 1625) bol kráľ Škótska, Anglicka a Írska. Bol prvý z rodu Stuartovcov na anglickom tróne. Ním založená personálna únia medzi vymenovanými krajinami nakoniec vyústila v roku 1707 do vzniku Spojeného kráľovstva.

Škótskym kráľom sa Jakub (VI.) stal už ako jednoročný v roku 1567, keď jeho matka abdikáciou v jeho prospech ustúpila kalvinistickým šľachticom. V roku 1586 uzavrel spojeneckú zmluvu s Alžbetou I., ktorá väznila jeho matku od roku 1568 a neprotestoval ani proti matkinej poprave. Anglickým kráľom sa stal po smrti Alžbety I. v roku 1603.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1566 ako syn škótskej kráľovnej Márie Stuartovej a lorda Darnleyho. Jeho matka mala problémy so šľachtou a cirkvou, jeho otec bol neskôr zavraždený. Mária bola podozrievaná z účasti na tejto vražde, bola prinútená odstúpiť a hľadať ochranu u svojej sesternice Alžbety I., ktorá ju však uväznila a neskôr popravila.

Jakub ako dieťa bol vychovávaný rôznymi opatrovníkmi a tútormi, ako boli napríklad Peter Young a dramatik a humanista, George Buchanan. Spočiatku Buchanana nemal rád, no neskôr sa chválil jeho výchovou. Bol to práve on, kto v priniesol myšlienky božskej kráľovskej moci, podľa ktorej sa snažil vládnuť nielen Jakub, ale aj jeho nasledovníci.

Tútori v Jakubovi vypestovali vzťah k umeniu a poézii. Čítal diela latinských a gréckych autorov a zaujímal sa aj o divadlo, hlavne hry Williama Shakespeara, vzdelával sa, študoval umenie, teológiu a sám písal poéziu. Jeho manželka Anna Dánska s ním zdieľala podobné záujmy v umení.

Vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Škótsky kráľ[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď škótskym kráľom Jakubom VI. bol už od zosadenia svojej matky roku 1567, kým bol ešte dieťa vládli zaňho splnomocnenci. Sám sa vlády ujal až roku 1578. V Škótsku bol úspešný, a podarilo sa mu stabilizovať presbyteriánsku cirkev. Roku 1584 vydal svoju prvú zbierku poézii, v ktorej preukazoval oddanosť k bohu, ktorá sa odzrkadľovala aj v spôsobe jeho vlády.

Kráľ Anglicka[upraviť | upraviť zdroj]

Po smrti Alžbety I. 1603 sa roku stal anglickým kráľom Jakubom I. Podľa vzoru panovníkov z ostatných európskych krajín sa snažil zaviesť absolutizmus, t. j. neobmedzenú moc panovníka.

Vzťah k parlamentu[upraviť | upraviť zdroj]

Za vlády Jakuba I. sa politická situácia v Anglicku stabilizovala, ľud mu však vyčítal takmer sedem rokov vlády bez parlamentu, je ale pravda, že jeho radca, Robert Cecil, sa usiloval nastoliť reformy, ktoré prerušila jeho smrť. Cecilov nástupca lord Buckingham, posilnil absolutismus a bol odporcom puritánov, žiadajúcich laickú cirkev. Jakub sa bál zásahov parlamentu do štátnej politiky. Parlamentu a ľuďom sa jeho praktiky s božskou mocou nepáčili. Roku 1604 bol odhalený pokus o atentát na jeho budovu v čase, keď sa v nej nachádzal aj kráľ. Neskôr mal Jakub spory s parlamentom ohľadom financii, potreboval totiž splatiť dlhy po Alžbete I. Parlament sa však vždy obhájil, lebo argumentoval v súlade so zákonom.

Zahraničná politika[upraviť | upraviť zdroj]

Jakubovu zahraničnú politiku charakterizujú ústupky Španielsku. Za jeho vlády sa začala od roku 1621 kolonizácia amerického kontinetu, hlavne Severnej Ameriky predovšetkým presídlencami z radov nespokojných puritánov.

Kráľ- čudák[upraviť | upraviť zdroj]

Jakub I. miloval lov. Ak sa nemohol zúčastniť tejto zábavy, mal mrzutú náladu. Keď si vyšiel do lesov zabúdal na celý okolitý svet, poľovanie bolo jeho najväčšou vášňou, na ktorú plytval časom a financiami. Zvláštne sa choval vo chvíľach, keď sa mu podarilo skoliť jeleňa. Vtedy údajne zoskočil z koňa, prerezal ulovenému zvieraťu hrdlo a krvou pomazal tváre dvoranov, ktorí ho sprevádzali. Mal rád aj kohútie zápasy a súboje býkov, či medveďov. Rád sa kochal aj pohľadom na svoju zoologickú zbierku – choval levy, krokodýlov, antilopy, ťavy a ďalšie exotické zvieratá.

Za divné sa dá označiť aj jeho voyeurské chovanie. Navštevoval spálne čerstvo ženatých dvoranov a kládol im dotieravé otázky, týkajúce sa intímnych detailov z ich svadobnej noci. S rozpakmi bola u dvora prijímaná aj jeho neskrývaná homosexualita. Kráľ Jakub získal za svojho života povesť nesympatického a netaktného muža, zaujímal sa aj o mágiu.

Ani u verejnosti nebol obraz Jakuba I. príliš lichotivý. Za jeho vlády došlo k mnohým škandálom (napr. tajný sobáš, útek a uväznenie Jakubovej sesternice Arabelly Stuartovej), úplatkárskym aféram (úplatkárstvo lorda zo Suffolku), k neúspešným pokusom o reformu štátnej správy a financií, k predajom šľachtických titulov a k hospodárskej stagnácii.

Niektorí jeho súčasníci sa však o Jakubovi I. vyjadrujú pozitívne, ako napríklad vtedajší benátsky veľvyslanec ho označil za muža vysokej inteligencie a podľa londýnskeho právnika Rogera Wilbrahama bol tento kráľ ostrovtipný a vynaliezavý človek s výnimočne dobrou pamäťou a priateľskou povahou.

Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

Jakub I. pociťoval po celý svoj život veľkú nedôveru k ženám a bola všeobecne známa aj jeho homosexuálna orientácia. Napriek tomu splodil so svojou manželkou Annou tri deti: synov Henricha a Karola I. a dcéru – Alžbetu Stuartovú.

S Annou, dcérou dánskeho kráľa Frederika II. sa Jakub I. oženil v roku 1589. Potomkovia Jakuba I. vládli až do roku 1714 (pozri Dynastia Stuartovcov). Jakubova dcéra Alžbeta sa vydala za českého zimného kráľa Fridricha Falckého, ktorý sa však počas českej vojny podpory od svojho svokra nedočkal. Vnuk Alžbety Stuartovej a Fridricha Falckého (teda aj pravnuk Jakuba I. Stuarta) sa ako Juraj I. stal zakladateľom hannoverskej dynastie Spojeného kráľovstva.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]


Jakub I. (Anglicko)
Vladárske tituly
Predchodca
Alžbeta I.
Kráľ Anglicka
24. marec 160327. marec 1625
Nástupca
Karol I.


Jakub I. (Anglicko)
Vladárske tituly
Predchodca
Mária I.
Kráľ Škótska
24. júl 156727. marec 1625
Nástupca
Karol I.