Vladár (Niccolò Machiavelli)
| Vladár | |||||||||||||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Il Principe | |||||||||||||||||||||||
 230px |
|||||||||||||||||||||||
|
|
|||||||||||||||||||||||
| Autor | Niccolò Machiavelli | ||||||||||||||||||||||
| Pôvodný jazyk | taliansky | ||||||||||||||||||||||
| Krajina vydania | Taliansko | ||||||||||||||||||||||
| Nakladateľstvo originálneho vydania | Sansoni Editore Firenze | ||||||||||||||||||||||
| Dátum 1. vydania originálu | 1532 | ||||||||||||||||||||||
| Literárne obdobie | renesancia | ||||||||||||||||||||||
| Literárny žáner | eseje / súborné dielo | ||||||||||||||||||||||
| Vydania knihy | |||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||
|
|||||||||||||||||||||||
Vladár (tal. Il Principe) je najvýznamnejšie dielo talianskeho spisovateľa obdobia renesancie Niccolò Macchiavelliho. Bolo vydané po jeho skone v roku 1532.
Štruktúra a obsah [upraviť]
Pozostáva z 26-tich kapitol. napríklad:
- Vznešenému Lorenzovi de Medici
- Koľko je druhov vladárstiev
- O dedičných vladárstvach
- O zmiešaných vladárstvach
- Prečo sa po Alexandrovej smrti nevzbúrila proti jeho následníkom Dáreiova ríša, ktorú bol Alexander obsadil
- Ako spravovať mestá a vladárstva, ktoré sa pred dobytím riadili vlastnými zákonmi
- O nových vladárstvach nadobúdaných vlastným vojskom a vlastnou silou
- O tých, čo prišli ku vladárstvu hanebným spôsobom
- Občiansky vladár
- atď.
Každá téma je spracovaná formou úvahy a realistickým štýlom, v ktorom sa zrkadlia naturalistické a prefíkané spôsoby vtedajších politikov a dobyvateľov. Sám Machiavelli však nie je zástancom takýchto metód vládnutia. Jeho demokratické politické presvedčenie je konfrontované so snažením rodiny dei Medici uchopiť opäť moc vo Florencii po období tridsaťročných vojen. Traktát "Vladár" je návodom pre suverénneho panovníka ako vládnuť[1].
Historické pozadie diela [upraviť]
Machiavelliho myšlienky o vládnutí vychádzali zo súdobej reality vlády Lorenza Veľkolepého (1469-1492)(Lorenzo dei Medici), ktorá sa vyznačovala krutým bojom o moc, napríklad atentátom vo florentskom kostole na bratov Giuliana a Lorenza, z toho vyplývajúcim pragmatizmom pri udržiavaní moci vo Florentskom mestskom štáte. Lorenzo bojoval o moc aj s Karolom VIII., francúzskym kráľom. Obvykle sa súdi, že predobrazom Machiavelliho Vladára je Lorenzo dei Medici. V období protireformácie sa Vladár dostal na index, až Hegelov výklad zaradil toto dielo do kategórie pragmatizmu, bolo preňho odrazom súdobej morálky a tiež snahy autora pomôcť svojej vlasti. Machiavelli bol prvý autor, ktorý otvoril problém vzťahu politiky a mravnosti ako prvý, ktorý emancipoval človeka od božej vôle[1].
Zdroj a referencie [upraviť]
- Vladár, Niccolò Machiavelli, preklad P. Koprda a B. Hečko, Tatran, 1992, str. 309 - 374,ISBN 80-222-0326-2
- ↑ a b Vladár, Niccolo Machiavelli, Tatran, 1992, doslov Miroslava Vallová, str.727-731,ISBN 80-222-0326-2
