Jean-Jacques Rousseau
| Jean-Jacques Rousseau | |
|---|---|
francúzsky filozof obdobia osvietenstva |
|
|
|
|
| Narodenie | 28. jún 1712 Ženeva, Švajčiarsko |
| Úmrtie | 2. júl 1778 (66 rokov) Ermenonville, Francúzsko |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Jean-Jacques Rousseau (* 28. jún 1712, Ženeva, Švajčiarsko – † 2. júl 1778, Ermenonville, Francúzsko) bol francúzsky filozof obdobia osvietenstva, ktorý kritizoval predovšetkým racionalizmus svojej doby a proti preceňovaniu moci rozumu osvietencami požadoval, aby sa nezanedbávala kultúra citu.
Rousseau sa staval skepticky ku kultúrnemu pokroku ľudstva. Vyzdvihoval prírodného človeka nad človeka kultúrneho a volal po návrate k prírode. Základ štátu Rousseau videl v nezrušiteľnej zmluve medzi ľudom a panovníkom. Vo svojej filozofii náboženstva sa Rousseau vyznával z deizmu; odmietal a kritizoval mýtus i rítus. Jednako len veril v možnosť uvedomenia si osobného boha v emocionálnom náboženskom prežívaní, pričom racionálne zostával boh neuchopiteľný. Tvrdil, že pokrok vied a umenia vedie k degenerácií ľudskej spoločnosti, že človek sa môže navrátiť k prírode jedine formou výchovy dieťaťa a že príčinou nerovnosti medzi ľuďmi je majetková nerovnosť. Hlásal, že panovník v štáte by mal byť podriadený ľudu a v prípade nespokojnosti ho ľud môže zvrhnúť.
Obsah |
Vplyv Rousseaua [upraviť]
Rousseau do veľkej miery ovplyvnil Francúzsku revolúciu, marxistickú a neo-marxistickú filozofiu, radikálnu demokraciu, liberálny nacionalizmus (v progresívnom kontexte) alebo utopický socializmus. Rozvinul prvé teórie sociálnej spravodlivosti, ovplyvnil romantické hnutie, veľké množstvo filozofov, rozdelil aj ich chápanie subjektu v dejinách novovekej filozofie. [1] V Rousseauvých myšlienkach nachádzali taktiež morálne odôvodnenia svojich činov aj Marat a Robbespierre počas Francúzskej revolúcie. [2]
Citáty [upraviť]
- „Človek je od prírody dobrý, spoločnosť ho pokazila.“
- „Každý zákon, ktorý osobne ľud neschválil, je neplatný: nie je to zákon.“ [3]
- „Prvý človek, ktorý si ohradil kus zeme a vyhlásil: "Toto je moje" a našiel ľudí dosť hlúpych na to aby mu uverili, bol naozajstným zakladateľom civilizácie. Koľkých vojen, vrážd, koľkého utrpenia a hrôzy sme mohli byť ušetrení, keby sa našiel niekto, kto by strhol jeho plot a zvolal: “Nepočúvajte tohoto samozvaného uchvatiteľa, ste stratení ak zabúdate, že plody zeme patria všetkým, ale zem samotná nikomu.“”[4]
Bibliografia [upraviť]
- Emil (o výchove)
- O spoločenskej zmluve
- Vyznania
- Rozprava o vedách a umeniach
- O pôvode nerovnosti medzi ľudmi
Iné projekty [upraviť]
Wikicitáty ponúka citáty od alebo o Jean-Jacques Rousseau
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jean-Jacques Rousseau
Referencie [upraviť]
- ↑ PERNÝ Lukáš : Biblia Francúzskej revolúcie a priamej demokracie. In : Nové Slovo, 2012 [cit. 2012]. Dostupné online : http://noveslovo.sk/node/659
- ↑ HAJKO, Dalimír: Tvorcovia veľkých myšlienok. Bratislava: Smena, 1988. s. 163 ISBN 073-018-88 s.159
- ↑ ROUSSEAU: O společenské smlouvě neboli o zásadách státního práva. Praha : V. Linhart 1949. s.10
- ↑ ROUSSEAU: Diskurs über die Ungleichheit. cit. podľa vydania Paul Sakmann, Die Krisis der kultur auswahl aut Rousseaus Werken. Leipzig 1931, s. 88
Externé odkazy [upraviť]
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.