Lion Feuchtwanger

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Lion Feuchtwanger
Lion Feuchtwanger
nemecký židovský spisovateľ-románopisec, dramatik, prekladateľ a divadelný kritik

Narodenie 7. júl 1884
Mníchov
Úmrtie 21. december 1958 (74 rokov)
Los Angeles

Lion Feuchtwanger [lijon fojchtvang(e)r] (* 7. júl 1884, Mníchov - † 21. december 1958, Los Angeles) bol nemecký židovský spisovateľ-románopisec, dramatik, prekladateľ a divadelný kritik.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 7. júla 1884 v Mníchove do početnej rodiny židovského továrnika. Študoval germanistiku, filozofiu a antropológiu v Mníchove a Berlíne (19031907), veľa cestoval, predovšetkým do Talianska a Francúzska.

V roku 1908 sa stal vydavateľom vlastného literárneho časopisu Der Spiegel a divadelným kritikom časopisu Die Schaubühne. Roku 1912 sa oženil a o dva roky neskôr bol internovaný do Tunisu, utiekol do Nemecka, žil v Mníchove, písal protivojnové básne a prekladal indické, grécke a španielske drámy. Z rokov 1918-1919 sa datuje jeho priateľstvo s Brechtom. Od roku 1925 do roku 1933 žil v Berlíne, po nástupe Hitlera emigroval do Francúzska.

Zúčastňoval sa protivojnových a protifašistických kongresov, patril k najaktívnejším činiteľom antifašistických hnutí, 1936 s Bertoldom Brechtom a Willi Bredelom (o 13 a o 16 rokov mladšími) založil a vydával emigrantský časopis Das Wort.

V roku 1937 navštívil Sovietsky zväz a neskôr označil túto cestu – vedľa 1. svetovej vojny – za rozhodujúci prežitok pre svoj život a literárne dielo. Cestopis Moskau (1937) je písaný so sympatiami k socialistickému štátu a m.i. polemizuje so známou knihou André Gida (Návrat zo ZSSR, 1936). Pri ceste z Moskvy sa zastavil v Prahe, jeho chystaná prednáška však bola policajne zakázaná. Roku 1940 bol vo Francúzsku internovaný a len s veľkými problémami sa dostal za hranice a neskôr do USA. Od roku 1941 žil v Kalifornii. Po vojne bol vyznamenaný štátnou cenou NDR (1953) a Humboldtova berlínska univerzita mu udelila titul doktora h.c. (1954): „Humanisticky a ostro protifašistický orientovaný spisovateľ, znamenitý vyprávač“.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho dielo (ktoré patrilo v Európe k najpopulárnejším) je protivojnové a antifašistické. Začal ako prekladateľ, prekladal napríklad Aischyla, Aristofana, vedľa protivojnových básní písal aj drámy, najviac potom historické romány. Napísal mnoho dejovo veľmi pútavých historických románov (prejavil tu nielen znalosť doby, ale aj svoju fantáziu), často čerpal zo židovských dejín.

Preslávil sa románmi Škaredá vojvodkyňa (1923) a Žid Süss (1925), ktorý pôvodne napísal ako drámu. Sú naplnené všeľudským humanizmom, napriek tomu bol Žid Süss za nacistického režimu pod rovnakým menom sfilmovaný a hrubo zneužitý k antisemitskej propagande.

Po roku 1933 došiel k záveru, že proti vláde násilia je treba vystúpiť tiež násilím. Priamou reakciou na rozmach nacizmu bola románová trilógia z nemeckej súčasnosti Čakáreň (1930-1940; skladá sa z častí Úspech, Oppermannovci a Vyhnanstvo). Značný ohlas mal aj historický román Nepravý Nero (1936) a trilógia Zasľúbená zem (1932-1942; časti Židovská vojna, Synovia a Príde deň), kde Feuchtwanger na príklade židovského historika Flavia a protirímskeho židovského odboja na začiatku 1. storočia, vytvoril monumentálne dielo, poskytujúce mnohé paralely zo súčasností. Hlavný hrdina prežíva situáciu spoločenských kríz, zvratov a& neustáleho napätia - obdobne ako protagonisti ďalších jeho románov - ako hlboký vnútorný konflikt.

Podľa neho autor historických románov vie, že „sily uvádzajúce národy do pohybu sú dodnes rovnaké od doby, čo existuje zaznamenávaná história. Postihnúť tieto zákony je patrne najvyšším cieľom, ktorého môže historický román dosiahnuť.“ Autor historického románu „chce vykresliť prítomnosť, nehľadá v histórii popol, ale oheň.“ K historickej látke pristupuje teda rovnako ako napr. Heinrich Mann.

Dobrodružné okolnosti internácie vo Francúzsku a dramatického úteku do USA zachytila spomienková reportáž Unholdes Frankreich (1942) s titulom Der Teufel in Frankreich (1954). V USA vznikli ďalšie romány: príbeh fašistického jasnovidca Lautensacka (Bratia Lautensackovci1943, čo tematicky nadväzuje na trilógiu Čakáreň), ďalej príbeh vojny postihnutého dievčaťa Simone (1944), historická trilógia Lišky na vinici (19471948), ktorá vyšla rovnako pod titulom Zbrane pre Ameriku (1953) a ide o rozmerný román z obdobia pred Veľkou francúzskou revolúciou. Bláznova múdrosť alebo Smrť a slávne zmŕtvychvstanie (1952) pojednáva o Jeanovi-Jacquesovi Rousseauovi. Goya aleb Trpká cesta poznania (1951) rozpráva životný príbeh veľkého španielskeho maliara 18. a začiatku 19. storočia Francisca de Goya. V románe Goya aj v Židovke z Toleda (1955) dokladá autor Aristotelovu tézu, že literatúra dokáže lepšie postihnúť históriu ako veda.

Romány[upraviť | upraviť zdroj]

  • Žid Süss1925, jeho prvý román, získal svojmu autorovi slávu. Rozpráva o židovskom finančníkovi, ktorý dosiahol najvyššieho postavenia v spoločnosti, nakoniec je ale kvôli závisti ostatných popravený.
  • Škaredá vojvodkyňa1930- historický román
  • Čekáreň19301940, antifašistická trilógia
  • Bratia Lautensackovci1943
  • Šimona1945

Historické romány[upraviť | upraviť zdroj]

S týmto druhom literatúry mal najväčší úspech.

Drámy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Vojnový zajatci (1919) (v Nemecku neskôr zakázané)
  • Julius Farnes
  • Vasantasena
  • Žid Süss
  • Thomas Wendt
  • Kupec holandský
  • Život Eduarda XI.

Eseje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Desdemonin dom

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lion Feuchtwanger na českej Wikipédii.