Martin Heidegger

	Martin Heidegger
	Západná filozofia; Filozofia 20. storočia
Biografické údaje
Meno	Martin Heidegger
Narodenie	26. september, 1889, Meßkirch, Nemecko
Úmrtie	26. máj 1976 (86 rokov), Freiburg im Breisgau, Nemecko
Dielo
Škola/tradícia	fenomenalizmus, existencializmus
Oblasť záujmu	ontológia, metafyzika, umenie, grécka filozofia, technológia, jazyk, poézia, myslenie
Význačné myšlienky	Dasein
	Ovplyvnený Anaximandros · Parmenides · Herakleitos · Platón · Aristoteles · Duns Scotus · Kant · Hölderlin · Schelling · Hegel · Kierkegaard · Nietzsche · Dilthey · Brentano · Husserl · Rilke · Trakl · Jünger ;
	Ovplyvnil Strauss · Sartre · Kuki · Merleau-Ponty · Gadamer · Arendt · Marcuse · Foucault · Nancy · Ricoeur · Derrida · Agamben · Vattimo · Borgmann · Stiegler · Lacan · Dreyfus · Benoist ;
Podpis
Odkazy
	Martin Heidegger; (multimediálne súbory na commons)
	Biografický portál

Martin Heidegger (* 26. september 1889, Meßkirch, Nemecko – † 26. máj 1976, Freiburg im Breisgau) bol nemecký filozof, básnik, žiak a nasledovník Edmunda Husserla, zakladateľ fundamentálnej ontológie.

Spočiatku sa chcel stať katolíckym kňazom. Štúdium teológie začal vo Freiburgu. Tu sa však začal po čase prikláňať k filozofii a tak zmenil študijný odbor. Stal sa žiakom Edmunda Husserla, od ktorého fenomenológie sa odrážal aj vo svojom diele. Po štúdiách pôsobil u Husserla ako asistent a nakoniec sa stal jeho univerzitným nástupcom. Po nástupe nacionálneho socializmu pôsobil ako rektor a profesor na univerzite vo Freiburgu, napokon však odstúpil a utiahol sa do ústrania. Zo začiatku sympatizoval s nacionálnym socializmom. Neskôr svoj postoj síce prehodnotil, ale aj tak tým zostal stigmatizovaný a stále je to považované za kontroverznú stránku jeho života. Po druhej svetovej vojne nesmel istý čas prednášať. Neskôr sa k pedagogickej a verejnej práci vrátil.

Diela[upraviť | upraviť zdroj]

Jazyk jeho filozofie je osobitný, ba až excentrický a to výrazne sťažuje prístup k jeho dielu. Často pracuje s pôvodom slov, pátra po ich pôvodných významoch (to spôsobilo ťažkosti najmä pri prekladoch). Jeho najvýznamnejšie dielo je Bytie a čas (1927). Ním sa stal slávnym a uznávaným. Vracia sa v ňom k otázke bytia ako k základnej otázke celej filozofie. Heideggera tu zaujíma najmä bytie samotného súcna. K jeho ďalším dielam patrí Čo je metafyzika (1929), List o humanizme (1947), Holzwege (1950), Nietzsche (1961). Od r. 1975 vychádza súborné vydanie jeho diel, prednášok, neuverejnených rukopisov, ktoré zahŕňa 80 zväzkov.

V neskoršom období sa sústreďuje najmä na problematiku jazyka, resp. reči ako prostredia, v ktorom sa nám „vyjavuje" bytie.

Jadro Heideggerovej práce spočíva vo vypracovaní otázky o bytí a o čase. Učí, že bytie človeka sa nedá chápať ako predmet, ako substancia, ale treba skúmať bytie človeka a na bytie človeka aj poukazovať. Bytie človeka Heidegger nazýva pobyt. Heidegger skúma základnú štruktúru ľudského pobytu, aby mohol vôbec položiť základy náuky o bytí. Táto časť jeho učenia je najznámejšia. Podľa Heideggera je základnou ľudskou skúsenosťou úzkosť. V úzkosti nejde vlastne o nič iné ako o človeka. Úzkosť je úzkosťou ohľadom bytia na svete ako takého – pretože možnosť bytia vždy implikuje aj možnosť vlastného (ľudského) nebytia. V úzkosti sa človek stretáva s vlastnou smrťou.

Iné významné myšlienky venoval vývoju modernej vedy (Veda a zamyslenie, Čas obrazu sveta).

HEIDEGGER, M.: Bytí a čas. 2. vyd. Přel. I. Chvatík - P. Kouba - M. Petříček - J. Němec. Praha: OIKOYMENH 2008.
HEIDEGGER, M.: Kant a problém metafyziky. Přel. J. Pechar. Praha: Filosofia 2004.
HEIDEGGER, M.: Původ uměleckého díla. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2016.
HEIDEGGER, M.: Anaximandrův výrok. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2012.
HEIDEGGER, M.: Věda, technika a zamyšlení. Přel. J. Michálek - J. Kružíková - I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2009.
HEIDEGGER, M.: Věk obrazu světa. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013.
HEIDEGGER, M.: Co znamená myslet? Přel. P. Fischer - I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2014.
HEIDEGGER, M.: Co je metafyzika? Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: Básnicky bydlí člověk. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: Konec filosofie a úkol myšlení. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2006.
HEIDEGGER, M.: O pravdě a Bytí. Přel. J. Němec. Praha: Mladá fronta 1993.
HEIDEGGER, M.: O humanismu. Přel. P. Kurka. Rychnov nad Kněžnou: Ježek 2000.
HEIDEGGER, M.: Aristotelova Metafyzika IX, 1-3. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2002.
HEIDEGGER, M.: Rozvrh fenomenologické interpretace Aristotela. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2008.
HEIDEGGER, M.: "Už jenom nějaký bůh nás může zachránit." Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013.
HEIDEGGER, M.: Fenomenologická interpretace Kantovy Kritiky čistého rozumu. Přel. J. Kuneš. Praha: OIKOYMENH 2004.
HEIDEGGER, M.: Rozhovory k osemdesátým narozeninám. Přel. I. Chvatík. Praha: OIKOYMENH 2013.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Martin Heidegger
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Heidegger

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Informácie v infoboxe sú sčasti alebo úplne prebrané z infoboxu článku Martin Heidegger zverejneného na anglickej Wikipédii.