Giorgio Agamben

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Giorgio Agamben (* 22. apríl 1942, Rím, Taliansko) je taliansky filozof, vydavateľ spisov W. Benjamina v taliančine, člen Collège international de philosophie v Paríži, od 1988 profesor pre estetiku na Univerzite v Macerate, teraz profesor na Univerzite IUAV, Benátky. Agamben sa usiluje o vypracovanie ontologického pojmu transcendentálnej skúsenosti ako skúsenosti podmienok možnosti skúsenosti: otázku podmienok skúsenosti pritom stavia ako otázku experimentum linguae čiže skúsenosti faktu jazyka.

Reálno je konštituované fantastikou; nemožnosť osvojenia si objektu otvára priestor fantaziem, pričom subjektivitu, ktorá sa vpísala do tohto priestoru, zbavuje identity s ňou samou. Reprezentácia tejto dvojakej hranice otvára možnosť neobjektivizujúcej skúsenosti. Tejto skúsenosti zodpovedá koncepcia dejín, ktorej ide o detskosť udalosti, o netradovateľné a vždy už zabudnuté v tradícii.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • L'uomo senza contenuto, 1970
  • Stanze. La parola e il fantasma nella cultura occidentale, 1977
  • Infanzia e storia, 1978
  • Il linguaggio e la morte, 1982
  • Idea della prosa, 1985
  • Die Passion der Faktizität. Heidegger und die Liebe, 1986
  • La comunita che viene, 1990

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.