Nové Zámky

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 47°59′15″S 18°09′45″V / 47.987625°S 18.162461°V / 47.987625; 18.162461
Nové Zámky
mesto
NZ namestie.jpg
Hlavné námestie v Nových Zámkoch
Coat of arms of Nové Zámky.png
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Nové Zámky
Región Nitriansky región
Rieka Nitra
Nadmorská výška 119 m n. m.
Súradnice 47°59′15″S 18°09′45″V / 47.987625°S 18.162461°V / 47.987625; 18.162461
Rozloha 72,57 km² (7 257 ha) [1]
Obyvateľstvo 39 219 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 540,43 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1573
Primátor Otokar Klein[3] (nezávislý)
PSČ 940 XX
ŠÚJ 503011
EČV NZ
Tel. predvoľba +421-35
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Nitrianskeho kraja.
Wikimedia Commons: Nové Zámky
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.novezamky.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Novozámčan[4]
Portal.svg Slovenský portál

Nové Zámky (lat. Novum Castrum, maď. Érsekújvár, Érsek-Újvár, nem. Neuhäus(e)l, tur. Uyvar)[5][6] je mesto na Slovensku, ktoré je centrom Novozámockého okresu v Nitrianskom kraji. Nové Zámky sa nachádzajú na brehu rieky Nitra, v strednej časti Podunajskej nížiny.

Podľa údajov z roku 2001 z 42 262 obyvateľov bolo v Nových Zámkoch 30 631 (69,67 %) Slovákov a 11 630 (27,52 %) Maďarov. Väčšia časť mestských kultúrnych pamiatok bolo zničených počas druhej svetovej vojny. Mesto je dnes charakteristické najmä množstvom športových a oddychových centier.

Obsah

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Nové Zámky sa nachádzajú v strednej časti Podunajskej nížiny, ktorá je súčasťou Malej dunajskej kotliny. Mestom preteká rieka Nitra, 6 km východne tečie rieka Žitava a na severe od mesta preteká potok Chrenovka (maď.: Tormás). Mesto bolo pôvodne vybudované na rozsiahlom Novozámockom močiari. Leží v nadmorskej výške 119 m. Nové Zámky sú vzdialené 100 km od Bratislavy a 120 km od Budapešti.

Dejiny mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Pravek a protohistorické obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Okolie Nových Zámkov v roku 1580
Nové Zámky
I. hrad
Oláhújvár
II. hrad
Gúg
Lék
Nyárhíd
Chrenovka

Oblasť mesta bola obývaná už v mladšej kamennej dobe. Na jeho území sa vyskytli archeologické nálezy keramiky želiezovského typu. Obyvatelia z tohto osídlenia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. Počas archeologických výskumov boli nájdené aj hroby z bronzovej doby. Obyvatelia z doby bronzovej popol zosnulých ukladali do urien. V hroboch sa nachádzali okrem urien aj nálezy rôznych šperkov a náradia.

V oblasti niekdajšej usadlosti Nyárhíd boli nájdené predmety, pochádzajúce z lúpežníckych výprav. Vyskytli sa tu, okrem iných, aj archeologické nálezy vypaľovanej misovej keramiky červenej farby s reliéfnou figurálnou a rastlinnou výzdobou (terra sigilata).

V časti chotára obce Bajč-Ragoňa je výskyt nálezov z železnej doby, z 5 – 3. storočia pred Kristom. Ide o väčšinou žiarové skítsko-trákske hroby, v ktorých bolo uložených aj niekoľko železných predmetov a kotúčových keramík. Z 2. storočia pred Kristom pochádzali rímske náhrobné kamene, ktoré boli spolu s rímskymi značenými tehlami zabudované do mlyna Kleinových (mlyn bol v roku 1972 vyhodený do vzduchu).

Stredovek – príchod Slovanov[upraviť | upraviť zdroj]

Na dohľad od Nových Zámkov, v časti chotára obce Bajč – Medzi kanálmi sa nachádzala slovanská osada so slovanským pohrebiskom zo 6. storočia. Hrubé črepy ponúkajú svedectvo o tom, že do močiarov dnešného Bajča prišli Slovania už počas jednej z prvých kolonizačných vĺn. (Pútavo o tom píše Pavel Dvořák vo svojej knihe Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa, 1. kapitola – Lovci histórie.)

V juhozápadnej časti mesta bol odhalený najväčší avarsko-slovanský cintorín zo 7.-9. storočia. Bolo tu nájdených spolu 528 hrobov, z ktorých je 12 jazdeckých. V hroboch sa nachádzali aj náhrdelníky, prstene, bronzové náušnice, keramika a zvieracie kosti. Osídlenie bolo pravdepodobne remeselnícko-obchodného charakteru a ležalo na trase historickej cesty Via Bohemica („Česká cesta”, neskôr Via Magna, „Veľká cesta”). Ďalší nález slovanského sídliska a pohrebiska na území mesta pochádza z obdobia Veľkej Moravy.

Nyárhíd, Lék, Gúg, Györök[upraviť | upraviť zdroj]

V 10. storočí prišli na toto územie starí Maďari (nález staromaďarského pohrebiska), ktorí sa tu prvýkrát usadili až v 11. – 13. storočí. Z 11. storočia pochádza aj nález slovanského pohrebiska. Z týchto skorých usadlostí sú odkryté štyri: Nyárhíd, Lék, Gúg, Györök (Ďorok).

Počas stredoveku mesto ešte neexistovalo. Jeho dejiny sú preto totožné s dejinami uvedených štyroch osád, ktoré sa nachádzajú v jeho súčasných častiach. Osady boli pripojené k mestu až v roku 1691.

Založenie mesta a novozámocký hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Oláhújvár, menší novozámocký hrad

Starší hrad (Oláhújvár)[upraviť | upraviť zdroj]

Po bitke pri Moháči, ale najmä po dobytí Budína Turkami, sa stalo veľmi dôležitou úlohou vybudovanie hradov v pohraničných oblastiach území, ktoré neboli Turkami obsadené. Z dôvodu ochrany majetkov diecézy sa ostrihomský arcibiskup Pavol Várdai rozhodol, že dá vybudovať na ľavom brehu rieky Nitra pri obci Lék novú pevnosť. Výstavba pevnosti sa konala v rokoch 1545 – 1546. Pevnosť bola jednoduchým palisádovým hradom so štyrmi baštami. Už v čase dokončenia bola zastaraná, lebo sa jej drevené stĺpy rýchlo opotrebovali.

Druhá fáza vývoja hradu spadá do obdobia pôsobenia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha (1493 – 1568). Mikuláš Oláh dal pôvodný palisádový hrad opevniť. Tento hrad pomenovali ako Castrum Novum (Nový hrad). A na rozlíšenie od neskoršieho hradu ho pomenovali aj ako Oláhújvár („Oláhov Nový Hrad“).

Novší hrad[upraviť | upraviť zdroj]

Väčší hrad plánovaný bratmi Baldigarovcami
Pohľad na pevnosť v Naardene v Holandsku.
Torzo z rekonštrukcie Ernestovej bašty (19. st).

Po Mikulášovi Oláhovi sa ostrihomským arcibiskupom stal Anton Verančič. Nakoľko pôvodný hrad vzhľadom na svoju zastaranosť a nepriaznivú polohu nevyhovoval, počas pôsobenia Antona Verančiča 7. júla 1571 sa viedenská Vojenská rada rozhodla, že v oblasti pravého brehu rieky Nitra vybuduje novú pevnosť.

Autormi projektu nového hradu boli talianski bratia, architekti, Ottavio a Giulio Baldigarovci (Baldigara). Hrad mal šesťuholníkový pôdorys so šiestimi baštami v jeho vrcholoch. Plán pevnosti zahŕňal v šesťuholníku mesto s pravouhlo orientovanými ulicami a centrálnym, obdĺžnikovým námestím. Stavba sa začala v roku 1573 a trvala do roku 1580. Viedol ju Fridrich Žerotín (po ňom sú pomenované dve zo šiestich bášt: Žerotínova a Fridrichova). Nové opevnenie Novum Castellum alebo Castellum Novum sa stalo po svojom dokončení najmodernejšou renesančnou pevnosťou svojej doby. Podobné hrady sa nachádzajú aj v iných častiach Európy. Patrí k nim chorvátsky Karlovac alebo dodnes existujúci holandský Naarden.

Každá z bášt nového opevnenia dostala svoje meno: Žerotínova, Fridrichova, Česká, Forgáčova, Cisárska a Ernestova bašta.

  • Žerotínova a Fridrichova bašta dostalo meno podľa dozorcu stavby,
  • Česká bašta dostala meno podľa českých stavov, ktorí prispeli na stavbu pevnosti.
  • Forgáčova bašta podľa Šimona Forgáča, hlavného kapitána Preddunajského vojenského obvodu,
  • Cisárska bašta podľa uhorského kráľa a nemecko-rímskeho cisára Maximiliána.
  • Ernestova bašta podľa arcivojvodu Ernesta, miestodržiteľa Uhorska,

Pevnosť mala dve brány: Viedenskú a Ostrihomskú. Pod hradom sa rozprestieral rozsiahly tunelový systém. Hrad bol obklopený vodnou priekopou, do ktorej zaviedli vodu rieky Nitry.

Šimon Forgáč, ktorý sa tým stal kapitánom Nových Zámkov, prebral hrad od Fridricha Žerotína 2. októbra 1580. Palác hradného kapitána spolu s mestskými kúpeľmi stál v západnej časti Hlavného námestia. V poslednej štvrtine 16. storočia bol pri tomto paláci postavený reformovaný kostol. Tento kostol možno vidieť už aj na rytine z roku 1595. Bol to najväčší kostol pevnosti. Kalvíni v Nových Zámkoch mali dvoch farárov. V tomto meste trikrát sídlil kalvínsky biskup.

Budovy novozámockého farského kostola a za ňou stojacej farskej školy boli stavané v rokoch 15841585. Ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány, v snahe o potlačenie reformácie zavolal do mesta františkánskych mníchov a 24. mája 1631 vysvätil františkánsky kostol a kláštor. Okolo roku 1620 dal kardinál Pázmány postaviť na severnej strane Hlavného námestia jednoposchodový arcibiskupský palác. V 17. storočí postavili pri kalvínskom kostole budovu s kupolou, ktorá bola lýceom reformovanej cirkvi. V meste boli tri cintoríny, jeden bol hneď pri farskom kostole, vo vnútri hradu, ďalšie dva boli mimo hradu: pri aj dodnes existujúcej kaplnke Panny Márie (vybudovaná v roku 1700) a na mieste dnešnej kaplnky Svätej Trojice (vybudovaná v roku 1722).

Premenlivé časy – Nové Zámky pod rôznymi pánmi[upraviť | upraviť zdroj]

Obliehanie Nových Zámkov Turkami v roku 1663
Obliehanie Svätej Ligy v roku 1685

Protihabsburské šľachtické povstania v XVII. st.[upraviť | upraviť zdroj]

Počas Bočkajovho povstania arcivojvoda Matej uzatvoril tajnú dohodu so sedmohradským kniežaťom Štefanom Bočkajom. Rokujúce strany mali obavy, že by sa novozámocký hrad mohol dostať pod nadvládu Osmanskej ríše, preto sa dohodli, že cisár predá opevnenie Bočkajovi.

Po Viedenskom mieri dostal cisár Nové Zámky naspäť. V novembri 1606 pri uzavretí Žitavského mieru došlo medzi ním a Turkami k dvadsaťročnej mierovej dohode. Napriek tomu Nové Zámky predsa nežili v mieri. S obsadzovaním Horného Uhorska začal už v roku 1620 Gabriel Bethlen, ktorý dňa 16. júla 1621, po krátkom obliehaní dobyl aj Novozámocké opevnenie. Uhorské stavy sa proti nemu čoskoro postavili, a tak počas uzavretia Mikulovského mieru Bethlen svoju moc nad Novými Zámkami stratil.

Turecká nadvláda[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätník tureckej okupácie (1663 – 1685) v Nových Zámkoch.

Turci aj napriek mierovým dohodám podnikali vojenské výpravy na Pohroní a Považí. V auguste roku 1652 v bitke pri Veľkých Vozokanoch novozámocký hradný kapitán Adam Forgáč so svojim 1 300 členným vojskom, a s pomocou ľudí zo šestnástich obcí Požitavia zvíťazil nad 4 000 člennou tureckou armádou. V boji padlo 48 kresťanov a 800 Turkov, padli aj štyria členovia rodu Esterházyovcov (Ladislav Esterházi, František Esterházi, Tomáš Esterházi a Gašpar Esterházi) a z tureckého sprievodu bolo oslobodených 150 zajatcov.[7]

V roku 1663 začal veľkovezír Ahmed Köprülü novú výpravu proti kresťanom. K bojovému stretu Turkov s vojskom Adama Forgáča došlo 6. augusta pri Gbelciach. Dňa 4 augusta dvaja sluhovia priniesli Forgáčovi správu, že Turci sa prepravujú cez Dunaj cez pontonový most pri Pálanku (Komárno). Na severnej strane rieky bolo údajne 4 – 5 tisíc Turkov, no Dunaj sa rozvodnil a a Turci ostali odrezaní. Adam Forgáč zobral z posádky pevnosti 5 tisíc vojakov. Bol presvedčený, že vybojovať víťazstvo s tureckými vojskami bude jednoduché. Svojim rozhodnutím nebezpečne oslabil obranyschopnosť novozámockej pevnosti. Turci most v noci opravili a na severný breh sa do rána prepravilo cca 20 – 25 000 Turkov. Velili im Kose Ali paša, Gurdžu Mehmed paša a budínsky Sary Husein paša. Po prvom útoku skoro ráno Forgáčove vojsko preniklo do tureckého tábora, kde nakoniec zostalo z väčšej časti obkľúčené. Táto bitka sa skončila Forgáčovou porážkou.

Na pomoc pri obrane proti tureckým nájazdom boli do Nových Zámkov povolané posily z Komárna a z Rábu. K hradu sa turecké vojská dostali 8. augusta, 18. augusta sa začalo jeho obliehanie. Celé podhradie bolo pred obliehaním vypálené a zničené. Počas neho navždy zmizli dediny Lék, Gúg a Letomostie (Nyárhíd). Dňa 26. augusta dorazila k pevnosti tatárska jazda pod velením syna krymského chána Ahmeda Gyrea, spolu s ním dorazili i ukrajinskí kozáci. Dňa 27 augusta prišli zbory moldavského a valašského vojvodu, vazalov Osmanskej ríše. Celkový počet tureckých vojsk sa odhadoval na 100 – 120 tisíc mužov.

Tatárska jazda a kozáci boli pri obliehaní nepoužiteľní, preto tieto bojové jednotky dostali rozkaz pustošiť civilné zázemie. Dňa 2 septembra Tatári pri Hlohovci prebrodili Váh, rozdelili sa na dva prúdy, južný a severný. Južný prúd spustošil Záhorie až po Bratislavu, potom zmenil smer na severozápad a vyplienil južnú Moravu po Brno. Severný prúd vyplienil Považie po Čachtice a predmestie Trenčína. Cisárske vojsko pod vedením generála Montecuccoliho táborilo mdzi Bernolákovom a Sencom. Chránilo tým prístupové cesty ku Bratislave a Viedni.

Tatári mali za úlohu zásobovať veľkým hladom trpiacu tureckú armádu. Nedostatky v zásobovaní nútili veľkovezíra Mehmeda Kôprulu aj za cenu ťažkých strát podnikať priame útoky. V bojoch okrem iných padli i vysokí tureckí dôstojníci, bol to napríklad aga anatolských sipáhiov Samullah, či rumélijský mistodržiteľ Beyko Ali paša. Najväčšie tlaky pri obliehaní Nových Zámkov Turkami boli sústredené na Forgáčovu, Žerotínovu a Fridrichovu baštu.

Dňa 22. septembra sa po dvoch nešťastných výbuchoch steny Fridrichovej bašty zrútili a uhorské vojská boli 24. septembra prinútené s garanciou zachovania slobodného odchodu vzdať sa Turkom. Turecké vojská hrad obsadili 26. septembra. Na poludnie posádka za zvukov hudby s vejúcimi zástavami opustila pevnosť a pod ochranou tureckej jazdy odišla do Komárna.

V meste zostalo 300 hajdúchov, ktorí boli poturčení. Pád Nových Zámkov mal vážne dôsledky, nasledovala ho reťazová strata oblastí Nitry, Levíc, Hlohovca, Komjatíc, Novohradu, Drégelyu, Bujaka. Po obsadení bol zriadený Novozámocký ejálet (Eyalet Uyvar). Napriek tomu, že Nové Zámky boli pod tureckou nadvládou iba 22 rokov, Turci spôsobili hromadné škody na okolí. Kostol svätého Vojtecha bol prestavaný na turecký minaret, reformovaný kostol zase na mešitu. Obrazy, sochy a ostatné cennosti katolíckeho kostola Turci vyhádzali a zničili[8]. V tomto období mal Novozámocký ejálet dvoch miestodržiteľov: pašu Mehmeda Kurda a pašu Mehmeda Küčüka. Sídlom pašu bol arcibiskupský palác. Protestantské lýceum bolo aj naďalej využívané ako škola a čiastočne aj ako knižnica. Kláštor františkánov sa stal kasárňami tureckých vojakov a františkánsky kostol bol skladom potravín a pušného prachu.

Oslobodenie[upraviť | upraviť zdroj]

V 80-tych rokoch 17. storočia sa Inocent XI. a nemecké stavy začali znepokojovať novou úspešnou tureckou výpravou v Uhorsku. Preto prinútili cisára Leopolda I. aby ich z jeho územia vyhnal. Pod záštitou pápežskej stolice bola preto vytvorená Svätá Liga, do ktorej boli zapojené nemecké stavy, Benátska republika, Poľsko a neskôr aj Cárske Rusko, Bavorsko, Brandenburg a Sasko. Francúzsko, ktoré členom Svätej Ligy nebolo, pomohlo protitureckej koalícii útokom na Tunis.

Dňa 9. októbra 1683 sa uskutočnila druhá bitka pri Štúrove, ktorej výsledkom bola porážka Turkov a obsadenie mesta. Obsadením Štúrova bolo dosiehnuté prerušenie spojovacej línie medzi územím pod tureckou nadvládou a Novými Zámkami. Pevnosť, najsevernejší bod moci Osmanskej ríše, sa ocitla v izolácii. Po štvordnovom obliehaní, dňa 28. októbra kapitulovala turecká posádka v Ostrihome. V historii 150 rokov sa ešte nestalo aby táto kľúčova pevnosť padla tak rýchlo. Veľkovezír Kara Mohamed dal veliteľa pevnosti pašu Ibrahima obesiť na bráne trhoviska v Budíne.

Spojenecké vojská sa dostali k Novým Zámkom 7. júla 1685. S obliehaním hradu začali Hannibal Heister a Aeneas Caprara pri ostrihomskej bráne. Vezír Ibrahim poslal posily Novozámockému ejáletu až v auguste, no vojská arcivojvodu Karola Lotrinského 16. augusta 1685 rozbili tieto posily ešte pred ich príchodom do Nových Zámkov. Hlavný a zároveň aj úspešný protiturecký útok začal 19. augusta 1685. 3 000 mužov v dvoch kolónach zaútočilo o 7 hod ráno na poškodené múry. Turci sa bránili, ale po dvoch hodinách vyvesili biele zástavy. Obliehajúci to nebrali na vedomie a pobili väčšinu z 5-tisícovej novozámockej posádky.

1691- pridelenie mestských práv[upraviť | upraviť zdroj]

Pamätná tabuľa k udeleniu mestských práv mestu v roku 1691.
Socha Juraja Széchényiho na Hlavnom námestí mesta
Hlavné námestie v Nových Zámkoch v roku 1886
Pamätná tabula Antona Bernoláka na budove farského úradu (Marianum) v Nových Zámkoch
Budova starej nemocnice.

Novozámockú pevnosť vrátil Leopold I. ostrihomskému arcibiskupstvu na čele s Jurajom Széchenyim v roku 1691. Juraj Széchényi udelil Novým Zámkom, s výnimkou podhradia, mestské práva 29. októbra 1691. Arcibiskup vyhnal z mesta protestantov, protestantský kostol bol zničený počas obliehania alebo po ňom. Mestská rada po oslobodení dostala miesto v bývalom reformovanom lýceu.

Podhradie s mestom zjednotil arcibiskup Imrich Esterházy. V liste mestských výsad boli 6. júna 1733 k mestu pripojené aj bývalé štyri stredoveké usadlosti (Letomostie – Nyárhíd, Lék, Ďorok – Györök a Gúg).

Kurucké obdobie[upraviť | upraviť zdroj]

Bronzová tabuľa na mieste popravy Ladislava Ocskaya.

Začiatok kuruckého obdobia v Nových Zámkoch bol v roku 1704, kedy ich bez boja obsadili 16. novembra vojská budúceho hradného kapitána Jána Bottyána. V roku 1706 sa dlhšiu dobu zdržoval na hrade aj František II. Rákoci. Tu podpísal prímerie 20. mája 1706. Z tohto obdobia pochádza aj niekoľko vydaní kuruckých vojenských novín s názvom Mercurius Veridicus („Pravdovravný Merkúr”). V septembri 1708 Hannibal Heister začal ostreľovať hrad, ale dobyť sa mu to nepodarilo.

S Novými Zámkami je spojený osud ďalšieho z kuruckých veliteľov, generála Ladislava Ocskaya. Potom ako tento kurucký veliteľ zradil a prestúpil na stranu cisára, ho Adam Jávorka, poručík novozámockého hradu, 3. januára 1710 chytil a zajal. Ocskay bol ešte v ten deň popravený na novozámockom hlavnom námestí. Na mieste popravy je dnes bronzová pamätná tabuľa, ktorá bola na námestí aj v rokoch 1929 a 1975, no z politických dôvodov boli obidva pamätníky odstránené.

Obliehanie Nových Zámkov začali Cisárske vojská 14. septembra 1710. Hrad bol týmito vojskami obsadený 23. septembra. Novozámocká pevnosť bola zbúraná na príkaz uhorského kráľa Karola III. v rokoch 17241725. Zrúcaním pevnosti sa skončila 150 ročná strategicko-historická úloha jedného z významných opevnení. Vodná priekopa okolo hradu bola odstránená až v roku 1822. Pôvodné usporiadanie šesťuholníkového pôdorysu hradu ako aj forma niektorých jej pôvodných bastiónov sú v Nových Zámkoch zreteľné dodnes.

Novodobý rozmach mesta po oslobodení od tureckej nadvlády[upraviť | upraviť zdroj]

Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch, ktorý stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy prvý kodifikátor slovenského jazyka, Anton Bernolák. Jeho socha je umiesnená na Hlavnom námestí. Anton Bernolák je pochovaný v kaplnke Svätej trojice, pri Bernolákovom parku, jeho meno nesie aj mestská knižnica[9] a od roku 1992 aj cirkevná základná škola, ktorá sa nachádza v meste[10].

Právo používania mestského erbu potvrdil Novým Zámkom uhorský kráľ Ferdinand V. 1. februára 1843. Nové Zámky ako otvorené mesto sa nezúčastňovalo bojov v rokoch 1848-49, no cez mesto v tomto období viedla trasa viacerých vojenských oddielov. V roku 1848 bolo zrušené nevoľníctvo a mesto sa osamostatnilo od ostrihomského arcibiskupstva. Od tohto času na čele mesta stál primátor. V tomto roku bola založená v meste prvá sporiteľňa.

Poľnohospodárstvo a priemysel[upraviť | upraviť zdroj]

V 18. storočí boli Nové Zámky poľnohospodárskym mestom. Napriek tomu, že prvé pokusy sa objavili skôr, k rozmachu remeselnej výroby došlo až 19. storočí. Najstarší remeselný cech, cech garbiarov, bol založený v roku 1609. V roku 1872 boli cechy zrušené, vzniklo niekoľko priemyselných spolkov: krajčírsky, kováčsky, klobučnícky, obuvnícky. Okrem týchto priemyselných odvetví mal v meste významné postavenie aj tehlársky priemysel a obilné mlyny. Tehelňu založil v roku 1889 Gašpar Kurtzweil. Dnes sú po ňom pomenované rybníky, z ktorých sa pôvodne tažil íl. V tehelni boli vyrábané tehly so značkou ADK (Adler–Deutsch–Kurtzweil). Pôvodne vyrábali tehly značkou KG (Kurtzweil Gáspár Cserép- és Téglagyára, „Tehlová a škridlová fabrika Gašpara Kurtzweila“), pracovalo tu 30 zamestnaných, za rok vyrobili 1,5 milióna tehál. Prvý trinásťkolesový, obilný mlyn v meste založil ešte Peter Pázmány. V 19. storočí nastala zmena v štruktúre poľnohospodárstva mesta. V jeho okolí sa začalo vo väčšej miere pestovať ovocie a hrozno. 1. mája 1900 začala výrobu Bánhegyiho fabrika na výrobu kožušín, ktorá od roku 1904 vyrábala aj obuv. Továreň na výrobu plynu začala výrobu v roku 1902, kým ľanová továreň v roku 1906.

Vzdelávanie, šport a zdravotníctvo[upraviť | upraviť zdroj]

Dôležitým priekopníkom v školstve mesta Nové Zámky bol Michal Flenger (1771 – 1825). Z jeho finančných darov bola založená v roku 1829 dievčenská škola, ktorá bola pomenovaná po ňom. Nižšie gymnázium bolo založené v roku 1842. Prvá materská škola v Nových Zámkoch bola otvorená v roku 1843 a bola dlhé roky jedinou v Nitrianskej župe. Novozámocký učiteľský ústav bol v roku 1854 premiestnený do Ostrihomu. V roku 1861 ostrihomský arcibiskup Ján Simor založil v meste Simorov dievčenský ústav.

V roku 1907 vznikol ESE (Érsekújvári Sport Egylet = „Novozámocký športový spolok“). V roku 1911 bola postavená budova dnešného slovenského gymnázia.

V meste začiatkom 18. storočia vypukla morová epidémia, v roku 1831 cholera. Prvá lekáreň bola v meste otvorená v roku 1764. V meste bola založená mestská nemocnica, xenodochia, ktorej úlohou nebolo liečenie, ale poskytovanie útulku chorým, starým a bezvládnym ľuďom. Mesto Nové Zámky nemalo dlho lekára. Ešte v roku 1803 chirurgické operácie vykonávali ľudoví felčiari. Najväčšiu zásluhu o získanie financií na výstavbu novozámockej nemocnice mal riaditeľ novozámockej sporiteľne František Kapisztóry (1818 – 1900). Stavba prvej nemocnice začala v roku 1894 a odovzdaná bola 1. júna 1896. Jej prvým riaditeľom sa stal MUDr. Štefan Dohmann. Okrem jednej boli vtedy ošetrovateľkami prvej novozámockej nemocnice sestry rádu svätého Vincenta.[11]

Obchod a doprava[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1816 pracovalo v meste 325 priemyselníkov a obchodníkov. Obchod držali v rukách najmä cudzí usadlíci (Židia, Srbi, Gréci, Taliani a Arméni). Židia sa mohli usadiť v meste od roku 1840. Od roku 1883 každý rok bol v meste pravidelne usporiadaný trh koní a dobytka.

V roku 1850 bola otvorená železnica Nána-Prešporok. Bolo zároveň vytvorené vlakové spojenie medzi Viedňou a Pešťou a Nové Zámky sa na tejto trati stali jedným z dôležitých dopravných uzlov. V roku 1902 bola v meste založená poštová pobočka.

Cigánska štvrť „péro“[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1782 sa usadili v meste Cigáni a založili rozľahlú cigánsku štvrť – tzv. péro, ktorá bola zdemolovaná v 60. rokoch 20. storočia. Medzi rokmi 18561868 fungovala v meste aj cigánska škola.

Jazdecké kasárne[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1850 v meste sídlil jazdecký pluk. V roku 1893 boli v meste postavené jazdecké kasárne.

Milénium príchodu staromaďarských kmeňov[upraviť | upraviť zdroj]

Milénium príchodu staromaďarských kmeňov do Panómskej panvy (1896) oslavovali úrady s oneskorením. Sochy Ľudovíta Kossutha a spisovateľa a básnika Gergelya Czuczora boli odhalené až v roku 1906. Obe sochy vytvoril sochár Ernest Székely. V roku 1906 na 200. výročie Rákociho povstania boli tieto sochy postavené na Hlavnom námestí, ktoré vtedy dostalo Kossuthove meno.

Pre mesto vytvoril debrecínsky sochár András Tóth tri ďalšie pamätné tabule: na priečelie Ľudovej Banky pamätnú tabuľu Jána Bottyána, na arcibiskupský palác pamätnú tabuľu Františka Rákociho (ktorý tu býval v roku 1703), na františkánskom kláštore pamätnú tabuľu Mikuláša Bercsényiho (v ktorom býval v rokoch 1704 – 1708). Z týchto tabúľ zostala iba Berčéniho, ostatné boli odstránené po druhej svetovej vojne spolu so zbombardovanými budovami.

Socha Kossutha bola odstránená česko-slovenskou armádou v roku 1919, pôvodná socha Gergelya Czuczora sa stratila po roku 1945.

Dejiny mesta po I. sv. vojne do r. 1945[upraviť | upraviť zdroj]

Udalosti po skončení I. svetovej vojny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá svetová vojna vo väčšej miere mesto nepostihla, no koniec prvej svetovej vojny priniesol pre mesto ďalšiu vojnu. Príchodu Česko-slovenských vojsk predchádzala lupičská banda (Virágovská zbojnícka banda), ktorá bola podľa niektorých zdrojov najatá česko-slovenskou armádou aby vykradla mesto:

Prekvapujúcou epizódou bola Virágovská zbojnícka banda. Banda slúžila tomu cieľu, aby sa pred príchodom Čechov vlámala do jedného-druhého mesta, a tam ozbrojený puškami vyvolali paniku. Vyplašení obyvatelia sa potom obrátili na českú armádu pre pomoc. A tak pripravili také zápisnice, že Čechov jednoznačne tak zavolali do miest aby tam pripravili poriadok. Tieto zápisnice sa potom dostali k hlavnej komisii antantu.
– József Baranyai: A vesztőhelytől az internáló táborig (Od šibenice k internačnému táboru)

Podľa iných zdrojov, nachádzajúcich sa v novozámockom archíve, nie je medzi touto bandou a česko-slovenským vojskom žiadna spojitosť. Jej členovia sa v meste pohybovali už prv, v rámci jednotiek domobrany, ktorá sa mala postaviť postupujúcej čs. armáde pri moste cez Váh pri Trnovci nad Váhom. Tieto jednotky sa však po krátkej konfrontácii rozutekali a sčasti neorganizovane vrátili do mesta, z ktorého pod rúškom tmy utiekol mešťanosta aj s obsahom mestského trezoru a pod ochranou mestskej polície, čím sa mesto stalo bezmocné proti plieneniu. Pred čs. armádou unikala potom banda aj s vozmi naloženými lupom smerom na Komárno, kde na nich už boli pripravení a padla do pasce.

Dňa 3. júna 1919 mesto obsadila Maďarská červená armáda V dňoch 19.-20. júna po protiútoku česko-slovenskej armády, v ktorom padol český veliteľ major Jiří Jelínek bolo mesto od červenej armády oslobodené. Armáda po obsadení mesta odstránila sochy Ľudovíta Kossutha a Gergelya Czuczora.

Stručné dejiny mesta v medzivojnovom období[upraviť | upraviť zdroj]
Nové stavby v Nových Zámkoch okolo roku 1930
  • V roku 1920 bola v meste otvorená prvá slovenská trieda, v roku 1921 bolo zo štátneho gymnázia vytvorené reálne gymnázium, v roku 1924 bola na dnešnej ulici Gergelya Czuczora založená prvá štátna ľudová a občianska škola. V roku 1925 reálne gymnázium prebral od mesta československý štát. V školskom roku 1935/1936 bol už podiel slovenských žiakov v novozámockých školách v porovnaní so žiakmi maďarkých tried vyšší.
  • V roku 1921 Telovýchovná jednota Sokol začala s výstavbou Sokolovne. V roku 1922 bol pri Sokolovni postavený pamätník padlým legionárom.
  • Od 1. januára 1923 boli Nové Zámky degradované na veľkú obec, no Mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch zostalo. V tomto roku bola odhalená pamätná tabuľa pri hrobe Antona Bernoláka.
  • V roku 1924 prisťahovali občania zo severných krajov Slovenska, pre ktorých bola postavená štvrť za Tromi mostami (pôvodne železničiarska štvrť).
  • Prvé autobusové spojenie v meste bolo zavedené v roku 1923. V medzivojnovom období bol postavený Obchodný dom Baťa (dňešný Zámčan). Hotely Blaha a Zlatý Lev boli naďalej v prevádzke.
  • V roku 1928 bola do mesta zavedená elektrina. V tomto roku bola odhalená pamätná tabuľa na rodnom dome Jána Majzona. V roku 1931 Tomáš Baťa zo Zlína kúpil a rozšíril miestnu továreň na spracovanie koží. V roku 1932 založil novozámocké letisko. V tomto roku zavítal do Nových Zámkov aj maďarský spisovateľ Zsigmond Móricz. Manželka Zsigmonda Móricza, Mária Simonyiová, bola novozámockou rodáčkou.
  • V roku 1933 bola v meste fabrika na výrobu korenín.
  • V roku 1934 bol založený miestny odbor Matice slovenskej.
  • 18. augusta 1935 s využitím niekoľkých kameňov z bývalej mestskej pevnosti postavený na ulici Gergelya Czuczora pamätník 250. výročia oslobodenia mesta od tureckej nadvlády.
  • V roku 1936 bolo založené múzeum v hoteli Zlatý Lev.
  • V roku 1937 na Bernolákovom námestí odhalili sochu Antona Bernoláka.
  • V roku 1938, člen spolku československých šachistov, novozámocký učiteľ Emil Tatarik (1887 – 1957) v severnej časti mesta medzi dvomi ramenami rieky Nitra založil termálne mestské kúpalisko – Štrand.[12][13]
Novozámocká cigánska kapela[upraviť | upraviť zdroj]
Nová železničná stanica v Nových Zámkoch postavená v rokoch 1966 – 1971 podľa plánov architekta Fifíka.

Po roku 1900 sa Nové Zámky stali významnou železničnou križovatkou Slovenska. Bolo to po tom ako bola v roku 1900 daná do prevádzky železničná trať Nové Zámky – Šurany a v roku 1910 bolo odovzdané železničné spojenie medzi Novými Zámkami a Komárnom.

Pôvodná novozámocká železničná stanica bola v strede prízemná, po stranách dvojpodlažná budova, ktorá v 19. storočí patrila medzi veľkolepejšie stavby svojho druhu. Staničná reštaurácia s 24 hodinovou nepretržitou prevádzkou mala v roku 1919 šesťdesiat zamestnancov a bolo v nej k dispozícii vyše sto stravovacích miest.

Už od druhej polovici 18. storočia sa v meste usadzovali rómske rodiny. Prvé písomné zmienky o rómskom etniku v meste pochádzajú z rokov 1775/76. V mestskej knihe je záznam z roku 1783, kde sú Rómovia rozdelení do dvoch skupín: jednej, ktorú tvoria, tzv. „noví mestskí sedliaci“ a skupine trinástich rodín, zamestnaných ako strihačov oviec, ktoré prijalo Ostrihomské arcibiskupstvo v roku 1782 aby ich zachránilo pred popravou v súvislosti s Hontianskym procesom. Z iniciatívy Ostrihomského arcibiskupa vznikla v roku 1843 v meste rómska ľudová škola, ktorá pôsobila do rokov 1865 až 1868.

Pracovným zaradením bolo rómske etnikum zamerané hlavne na kováčske práce (s príbuznými remeslami ako sú zámočníci, klinčiari, kotlári, flekovači kotlov, výrobcovia vrtákov), spracovaním hliny (tehly, váľky...). Samostatnou pracovnou skupinou, ktorá bola podmienená spôsobom života boli Rómovia, ktorí sa zaoberali obchodovaním najmä s hydinou, vajíčkami, ovocím, zeleninou, s riadmi, železiarskym tovarom, ale aj so sviňami, či priekupníctvom s koňmi. Rómovia vykupovali hlavne staré šaty, handry, kosti. Niektorí Rómovia vypomáhali pri sezónnych poľnohospodárskych prácach, no koncom 19. storočia sa dominantnou pre rómske etnikum stávala práca v robotníckych profesiách vo vznikajúcom priemysle.

Od 8. novebra 1938 mohli rómski hudobníci opäť hrať rómsku hudbu (na snímke hrajú na námestí v Nových Zámkoch)

Nie nevýznamnú skupinu Rómov tvorili hudobníci. V roku 1854 žilo v Nových Zámkoch rómskych 43 rodín s 218 príslušníkmi, z ktorých bolo 22 muzikantov. Koncom 19. storočia vo Viedni, či v Budapešti, Londýne, Berlíne a Drážďanoch pôsobil pôvodom novozámocký rómsky primáš Ľudovít Kolompár-Komlósi. Od polovice 19. storočia sa stalo zaujímavosťou železničnej stanice v Nových Zámkoch vyprevádzanie a vítanie vlakov rómskou kapelou, ktorá najčastejšie hrávala „Rákocziho pochod“.[14][15] Tento zvyk sa zachoval až do konca prvej svetovej vojny. Zvyk bol zakázaný iba počas Bachovho absolutizmu. Rómsku hudbu na stanici zakázali potom po prvej svetovej vojne prichádzajúci českí úradníci. Táto tradícia bola ešte raz obnovená medzi rokmi 1938 – 1944, no po skončení II. svetovej vojny úplne zanikla.

O rómskej kapele sa traduje niekoľko legiend[16]:

Podľa jednej historky jeden ostrihomský kanonik novozámockého pôvodu pred začatím teológie veľmi rád dával hrať serenády. Vo svojej záveti svoj majetok odkázal novozámockým rómskym muzikantom, ktorým dal za úlohu, aby sa na novozámockej stanici vždy privítali a lúčili s cestujúcimi.

Podľa druhého príbehu, po poľovačkách v okolí Nových Zámkoch prišli páni do mesta oslavovať. Keďže mali radi rómsku muziku, veľakrát si žiadali primáša. Tak sa stalo, že na jednej slávnosti hrala najznámejšia kapela obdobia pod vedením Ľudovíta Komlósa Kolompára. Jeden pán však chcel, aby ho Rómovia odprevadili až k vlaku. Preto mu šli hrať až do jeho odchodu. Keďže sa táto hudba páčila aj ostatným cestújúcim, hádzali muzikantom peniaze. Pán preto povedal prímášovi Gabrielovi Ľudovítovi Ugronovi: „Toto môžete spraviť aj nabudúce.” Od toho času štyrikrát denne hrávali rómski muzikanti na novozámockej stanici.

Podľa tretej legendy známy africký cestovateľ Samuel Teleki začul rómsku muziku pri návrate domov vlakom cez Nové Zámky. Pozrel z okna a uvidel Rómov, ktorí hrali v reštaurácii. Potešil sa, že po dlhých rokoch strávených v cudzine konečne počuje domáce melódie. Rozhodol sa, že založí nadáciu, z peňazí ktorej určitú sumu dostala kapela, ktorá neskôr vítala cestujúcich.

O novozámockých muzikantoch šli aj ďalšie chýry: Keď cestoval cez mesto perzský šach, začul ako na jeho počesť zahrali perzskú hymnu. Podľa inej legendy kráľovná Sissi počas cesty cez Nové Zámky, bola tiež veľmi dojatá rómskou muzikou.

Okupácia po prvej viedenskej arbitráži a II. svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné námestie Nových Zámkov v novebri 1938
Dobová pohľadnica z Nových Zámkov po Prvej viedenskej arbitráži okolo r 1940.
Novozámocká pohľadnica po Prvej viedenskej arbitráži, Hlavné nám. v roku 1940

V roku 1938 Nové Zámky boli štvrtým najväčším mestom Slovenska po Bratislave, Košiciach a Trnave. Na základe Prvej viedenskej arbitráži, ktorá bola dôsledkom Mníchovskej dohody vynútenej Hitlerom, boli Nové Zámky pripojené k Maďarsku. Nasledoval nútený odchod časti slovenského obyvateľstva. A aj miestni Maďari boli na rozhodujúcich pozíciách v štátnej správe nahradení úradníkmi z Anya-Országu.Prichádzajúci maďarskí vojaci zničili pamätník legionárov. Dňa 30. apríla 1939 prišiel do Nových Zámkov zlatý vlak, ktorý priniesol svätú Pravicu (pravú ruku svätého Štefana). 15. júla 1939 sa Nové Zámky stali župným mestom. Reformovaný kostol v Nových Zámkoch bol postavený v roku 1942. Opravený bol v roku 1957. Miestne gymnázium dostalo späť svoj pôvodný názov – Gymnázium Petra Pázmánya.

V školách sa zaviedla maďarizácia. Vo viacerých obciach v okolí Nových Zámkov sa násilne potláčali národné prejavy slovenského obyvateľstva, v niektorých prípadoch došlo i k usmrteniu civilného obyvateľstva (Šurany, obec Čechy...)

V dňoch 12. a 15. júna 1944 12. júna 1944 boli z Nových Zámkov vypravené dva deportačné vlaky, ktoré odviezli novozámockých Židov do vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Z Nových Zámkov boli deportovaní aj Židia z blízkych okolitých obcí ako aj Židia z geta v Senci, ktorí boli pre tento účel najprv prevezení do Nových Zámkov holokaust. Zo 4 800 deportovaných Židov v koncentračnom tábore Osvienčim zomrelo 4 386.

Najbombardovanejšie slovenské mesto[upraviť | upraviť zdroj]
NZ motto.jpg

Nové Zámky boli počas II. svetovej vojny najviac bombardovaným slovenským mestom. V tomto období jeho obyvateľstvo zažilo tri veľké bombardovania anglo-americkými leteckými silami.

Dva nálety boli na jeseň roku 1944, v dňoch 7. a 14. októbra[17]. Pri druhom z nich bola kobercovým bombardovaním zničená celá pristaničná oblasť a železničná kolónia mesta. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov, bolo zničených 40 rušňov s 1 370 naloženými vagónmi. Zachovala sa iba vodárenská veža.[15][18]

Najtragickejšie bolo tretie bombardovanie 14. marca 1945 (dva týždne pred oslobodením mesta), keď anglo-americké letectvo zhodilo na mesto 700 bômb. Z pôvodných 3 394 domov bolo zničených 2 023. Väčšina historických stavieb mesta sa zničila počas bombardovaní alebo boli odstránené po oslobodení: radnica, hotel Zlatý lev, bývalá budova sídla hradného kapitána, arcibiskupský palác – bývalé sídlo tureckých pašov a Františka Rákocziho II, synagóga z roku 1858, majestátna budova židovskej meštianskej školy na Žerotínovom námestí. Zo zničeného historického námestia zostali iba dva kostoly a bývalý Františkánsky kláštor. Pri nálete zahynulo 4 000 ľudí a 6 000 ľudí zostalo bez prístrešia.[19] Devastácia historických častí a obytných zón mesta bombardovaním natrvalo poznačila jeho architektonický ráz. Trosky a ruiny po bombardovaniach boli odstraňované ešte aj v roku 1946. Hoci by sa arcibiskupský palác dal zachrániť, magistrát rozhodol o jeho zbúraní. Takisto ako v prípade impozantnej neologickej synagógy kde sa veže zachovali, loď bola poškodená, celý objekt dali zbúrať.

Obdobie okupácie a druhej svetovej vojny bolo v Nových Zámkoch ukončené prechodom 2. ukrajinského frontu dňa 29. marca 1945.

Norimberský proces vyhlásil Mníchovskú dohodu vrátane je súčastí (Viedenská arbitráž) za neplatnú.

Povojnové obdobie, časy socializmu a demokracia[upraviť | upraviť zdroj]

Po oslobodení mesta bola zrušená maďarská správa a bol vytvorený Samosprávny výbor, ktorý bol zložený z členov vymenovaných Národnou radou. Od 24. apríla 1945 bol v meste ustanovený Okresný národný výbor. Slovenské obyvateľstvo vo voľbách hlasovalo nasledovne: 50 % dostala Demokratická strana, 40 % Komunistická strana, 8 % Strana práce a 2 % Strana slobody.

Ako reakcia na okupáciu ČSR bol prijatý dekrét prezidenta republiky o národnej správe majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a o neplatnosti niektorých majetkoprávnych konaní z doby okupácie (z 19. mája 1945)

Následne na základe dohôd došlo medzi Maďarskom a Slovenskom k recipročnej výmene obyvateľstva. V roku 1946 bola vytvorená Oblastná úradovňa Osídlovacieho úradu v Nových Zámkoch, ktorá spravovala vtedajší Novozámocký, Staroďalský (dnes Hurbanovo) a Vrábeľský okres. Z týchto území bolo do Maďarska vysídlených 252 rodín. Na ich miesto prišlo 244 rodín (1 500 ľudí) z Békešskej Čaby.

Novozámocké múzeum Jána Thaina

Kým vysídlení obyvatelia boli väčšinou rímskokatolíci, prichádzajúci boli evanjelici. Pri takýchto pomeroch paralelne prebehla aj reslovakizácia. Preto podporovali, aby zostávajúci obyvatelia sa priznali k slovenskému pôvodu a vyhli sa tak platnosti dekrétov. Ak niekto spadal pod platné dekréty bol presídlený do Čiech (väčšinou do bývalých sudetských krajov). Po niekoľkých rokoch im bolo umožnené sa vrátiť. Časť presídlencov zostala v Čechách.

Vo februári 1948. nastal rozkol vo vláde, Demokratická strana posilnila svoje kresťansko-demokratické zázemie, kým sociálni demokrati posilnili svoje spojenectvo s komunistami. Bola vymenovaná nová komunistická vláda. Aj v Nových Zámkoch bola vytvorená Okresná akčná komisia, ktorá 28. februára zorganizovala pochod. Komunistická strana onedlho zakázala všetky ostatné strany. Reslovakizácia, vysídlenie a nútené práce boli onedlho zrušené pre maďarské obyvateľstvo. Ale začala sa kolektivizácia, poštátnenie majetkov, prenasledovanie cirkví, deportácie politicky nespoľahlivých ľudí.

V roku 1948 jednu z najväčších firiem na južnom Slovensku Baťovu továreň poštátnili. Onedlho továreň prestavali a urobili z nej elektrotechnickú firmu Elektrosvit. V meste boli založené nové podniky, medzi nimi mliekáreň Milex, Vunar, Slovlik a elektrotechnická spoločnosť Tesla. Bol postavený nový most, obnovená železničiarska štvrť, ktorá bola počas vojny celkom zbombardovaná. Hospodársky rast bol nepretržitý až do 60-tych rokov, potom sa spomalil.

Do udalostí v roku 1968 sa miestni obyvatelia zapojili šírením letákov Socializmus s ľudskou tvárou. 20. augusta 1968 krajiny Varšavskej zmluvy obsadili Česko-Slovensko. Začala sa normalizácia. Pre túto dobu bola charakteristická sídlisková výstavba. V roku 1971 začali stavať obchodný dom Jednota, stavba sa dokončila v roku 1976.

V roku 1989 sa konalo na Hlavnom námestí zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili aj členovia strany Verejnosť proti násiliu. V júni 1990. sa aj v Nových Zámkoch vytvorila miestna samospráva. 1. januára 1993 sa Česko-Slovensko rozpadlo, mesto sa stalo súčasťou Slovenskej republiky. V roku 1996 mesto navštívil prezident republiky. Na Hlavnom námestí znovu postavili sochu svätej Trojice, mnohí z prenasledovaných boli rehabilitovaní. Bol postavený pamätník deportovaných Židov a na 50. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Postavili nový kultúrny dom, mestskú tržnicu, a športovú halu Milénium.

Územné usporiadanie[upraviť | upraviť zdroj]

Od svojho založenia patrili Nové Zámky do Nitrianskej stolice. V roku 1872 bola Nitrianska župa rozdelená na 12 slúžnovských okresov, z ktorých jeden bol novozámocký, so sídlom v Šuranoch.

30. novembra 1908 sa Nové Zámky stali centrom okresu. Medzi rokmi 19181922 a v prvom Česko-Slovensku, zostalo staré usporiadanie žúp. Medzi rokmi 19221938 bolo mesto naďalej centrom okresu, začleneného do novovytvoreného Nitrianskeho kraja.

Od prvej viedenskej arbitráži (1938) až do oslobodenia (1945) bolo mesto okupované Maďarskom. Mesto Nové Zámky sa oficiálne stalo mestom so župnými právami v období od 15. júna 1939 do roku 1945.

Po roku 1945 až do územnosprávnej reformy v roku 1960 boli Nové Zámky opäť súčasťou Nitrianskeho kraja a centrom novozámockého okresu. V roku 1960 bol do okresu začlenený aj bývalý Parkanský okres (Okres Štúrovo), staré uzemnosprávne členenie krajov bolo zrušené a mesto aj okres boli začlenené do Západoslovenského kraja.

Od roku 1998 sa okres Nové Zámky stal opäť súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Katastrálne usporiadanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Nové Zámky je v súčasnosti v Nitrianskom samosprávnom kraji centrom Novozámockého obvodu. Výmera jeho katastra je 7 257 ha.

Rozdelenie výmery katastra[upraviť | upraviť zdroj]

(Údaje z roku 1996)

  • 581 ha zastavaná plocha.
  • 5 477 ha – poľnohospodárska pôda
    • 5 040 ha – orná pôda
    • 59 ha – vinohrady
  • 196 ha – lesy

Na území mesta sa nachádza umelé jazero Nová Baňa (maď.: Új Bánya-tó), neďaleko sa nachádza aj Kurzweillovo jazero, nazývané – skrátene, ale nesprávne – ako „Baňa“. Ide o bývalé bagrovisko hliny pre dnes už neexistujúcu tehelňu.

Mestské časti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mestské časti: Nový Gúg (maď.: Újgúg)
  • Sídliská: Bašty I, Bašty II, Juh, Nábrežie, Prednádražie, Západ
  • Iné časti mesta: Veľký háj (maď.: Nagyliget)
  • Osady: K mestu patria aj osady Jánov dvor (maď.: Jánosmajor), Nitrianska osada (maď.: Nyitrai-telep) a dnes už neexistujúca osada Margithalma.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Historický, demografický vývoj obyvateľstva Nových Zámkov:

Rok Počet obyvateľov Rok Počet obyvateľov
1694 1200 1880 10 584
1713 1525 1890 11 299
1731 2970 1900 13 204
1755 3873 1910 16 228
1779 4671 1940 23 306
1787 5167 1945 13 400
1811 5493 1946 18 710
1821 5957 1950 20 031
1830 6904 1961 22 041
1851 6936 1965 23 457
1857 7622 1991 42 923
1869 9483 2001 42 262
2011 39 646[20][21]

Národnostné zloženie:

Rok (údaje v percentách)
1700 1720 1890 1910 1930 1938 1991 2001 2011
Maďari 61 46 71 91,43 45 88 31,10 27,50 22,36
Slováci 25 36 8 5,94 42 9,5 66,82 69,70 64,62
Nemci 13 17 4 2 - - - <0,1 <0,1
Rómovia - - 3 - - - - 0,80 0,12
Židia - - 13 8,48 8 - - 0,07 0,07
Nezistená - - - - - - - - 11,71

Symboly mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Mestský erb[upraviť | upraviť zdroj]

Erbovým vyobrazením mesta Nové Zámky je v zelenom štíte strieborná, v pôdoryse zobrazená hviezdicovitá protiturecká pevnosť. Tvorcovia erbu niekdajšie opevnenie zobrazili v našej heraldickej tvorbe celkom ojedinelým spôsobom, a to v pôdoryse s typickými šiestimi predsunutými baštami trojuholníkového tvaru. V strede pevnosti je symbolizované kruhové námestie, z ktorého sa rozbieha šesť ulíc smerujúcich do stredov bášt.

Erbovou listinou zo 16. februára 1843 Ferdinand V. potvrdil mestu používanie tohto erbu. Do miniatúry spomenutej listiny sa však dostali už aj niektoré úpadkové, neheraldické prvky (prvky klasicizmu: na zelenom poli je červené opevnenie).

Mesto obnovilo používanie svojho pôvodného, heraldicky jedinečného erbu spred vyše 300 rokov 11. decembra 1979. Keďže obsah novozámockého erbu pochádza z období protitureckých vojen, zobrazuje protitureckú pevnosť, vloženie tohto motívu do rannogotického štítu (13.-14. storočie) by bolo anachronizmom. Heraldicky najčistejšie je umiestniť ho do v spodnej časti zaobleného (neskorogotického) štítu, ktorý plní funkciu univerzálneho heraldického štítu, nakoľko bol používaný v období najväčšieho rozkvetu heraldiky.

Pečať[upraviť | upraviť zdroj]

Mestskú pečať tvorí erb s kruhopisom: Mesto Nové Zámky. Pečatidlo pečate uschováva primátor.

Mestská vlajka[upraviť | upraviť zdroj]

Vlajka mesta je zložená z dvoch vodorovných pruhov, zeleného a strieborného priečne delená v pomere 1 : 1 (opačne položené farby má vlajka Nového Mesta nad Váhom). Horná polovica je strieborná (možno nahradiť bielou), dolná polovica je zelená. Podobne ako ostatné vlajky miest na Slovensku, i ona je ukončená tzv. lastovičím chvostom (rozmery sú 2 : 3).

Vlajka mesta je zložená zo zeleného a bieleho pruhu, ukončená tzv. lastovičím chvostom. Erbovou listinou zo dňa 16. februára 1843 Ferdinand V. potvrdil mestu používanie erbu. Žiaľ, históriu mesta potvrdzuje len málo pamiatok, pretože väčšina bola zničená už v bojoch a zvyšok počas trojnásobného bombardovania v r. 1944 – 1945. Cenné dokumenty o osídlení a vývoji mesta poskytujú expozície vlastivedného múzea.


Inštitúcie[upraviť | upraviť zdroj]

Budova novej nemocnice.
  • Nová nemocnica – Bola postavená v roku 1982 na Slovenskej ulici. Budova je 13 poschodová, dnes funguje ako fakultná nemocnica, a je jednou z najlepších nemocníc na južnom Slovensku. [1]
  • Železničná stanica – Novú železničnú stanicu postavili v roku 1966 podľa plánov architekta Fifíka. V prítomnosti ministra dopravy bola dňa 22. mája 1971 slávnostne uvedená do prevádzky.

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Z Nových Zámkov na ceste 75 sa dá dostať do Šale (a odtiaľ na ceste E571 aj do Bratislavy), na ceste 509 do Štúrova a na ceste 64 do Komárna alebo do Nitry. Z Nových Zámkov je priame železničné spojenie do Nitry, Komárna, Bratislavy, Zvolena, Prahy, Berlína, Budapešti.

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Základné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Základná škola na Devínskej ulici
  • Základná škola Gábora Bethlena
  • Základná škola Gergelya Czuczora
  • Základná škola na Hradnej ulici
  • Základná škola na Mostnej ulici
  • Základná škola na Nábrežnej ulici
  • Bývalá Simorova škola
  • Špeciálna základná škola (Bývalý Flengerov inštitút)
  • Cirkevná základná škola Antona Bernoláka
  • Súkromná spojená škola /Regionálne edukačno-sociálne centrum/

Stredné školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium M.R. Štefánika
  • Gymnázium s vyučovacím jazykom maďarským Petra Pázmánya
  • Stredná priemyselná škola elektrotechnická Štefana Aniána Jedlíka a Obchodná akadémia
  • Stredná priemyselná škola ekonomická
  • Stredná zdravotnícka škola
  • Stredná odborná škola, Jesenského 1

Vysoké školy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity v Bratislave
  • Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
  • Odbory Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
  • Fakulta ošetrovatelstva sv.Alžbety Bratislava, pobočka Nové Zámky

Hotely, ubytovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam kultúrnych pamiatok v Nových Zámkoch
Hlavné námestie s farským kostolom
Hlavné námestie s farským kostolom a sochou svätej Trojice
Stĺp svätej Trojice na Hlavnom námestí

Farský kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Farská komunita pod vedením farára Jána Töröka pôsobila v Nových Zámkoch už v roku 1572. Pôvodný kostol svätého Kríža bol postavený medzi rokmi 1584 – 1585. Bola to jednoduchá stavba v neskorogotickom slohu. V priebehu nasledujúcich rokov bola viacnásobne rekonštruovaná.

Počas Bocskayho povstania v roku 1605 obsadil mesto Valentín Homonnai Drugeth. Drugeth kostol odobral od katolíckych veriacich. Po povstaní musel byť v roku 1611 kostol pre značnú devastáciu takmer celý prestavaný. Rekonštruovaný kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup František Forgáč na počesť svätého Vojtecha.

Kostol dal opäť opraviť v roku 1633 ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány a daroval mu jednu striebornú monštranciu z čias kráľa Mateja, ktorú dostal ako dar od satmárskeho kapitána Ladislava Kuna.

V rokoch 1663 – 1685, počas obsadenia mesta Turkami (v čase zriadenia Novozámockého ejáletu – Eyalet Uyvar), bol kostol minaretom a bývalý reformovaný kostol bol hlavnou mešitou.

K ďalšej renovácii farského kostola došlo v roku 1693. Zaslúžil sa o ňu ostrihomský arcibiskup Juraj Széchényi. Na jeho počesť je nad portálom kostola nápis:

Georgius Széchényi Archi-Episcopus Strigoniensis Anno 1693” (Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup v 1693. roku Pána).

Po rekonštrukcii bol kostol vysvätený na počesť Nanebovstúpenia Pána 29. novembra 1694 kaločským arcibiskupom Pavlom Széchényim.

Na stene kostola sa nachádza úryvok básne, ktorú v roku 1723 napísal kňaz Alexander Kudlik:

Barbareis expost dextris dum strata iacerem,
Erixit rursum Széchényiana manus.
Postea bombarum tactu lacerata patebam;
Sed per Saxoniae sum renovata Ducem.
Alexander Kudlik, 1723

V roku 1787 dal opraviť kostol arcibiskup Jozef Batthyány. 9. mája 1810. kostol aj faru zničil mestský požiar, zachránila sa iba sakristia a večné svetlo. V roku 1811 boli kostol aj fara opäť obnovené. Z tohoto obdobia pochádza nápis zachovaný na bráne kostola:

Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811.

Po roku 1867 kostol dostal neskorobarokový a klasicistický ráz. Dňa 19. júla 1867 zhodila vežu kostola silná víchrica. Veža kostola spadla na ľoď a zničila jej klenbu. Provizórne opravený kostol dal podľa plánov Jozefa Lipperta opraviť v roku 1877 Ján Simor. Za 369 forintov bola rekonštruovaná aj monštrancia, ktorá bola vyzdobená šestnástimi ametystami a deviatimi rubínmi. Počas opravy kostol dostal neoklasicistický ráz, a boli vytvorené aj kruhové okná. Zvláštnosťou kostola je, že základ veže a jej strecha sú rovnako vysoké. Kostol bol Jánom Simorom dňa 21. október 1877 vysvätený na počesť svätého Kríža.

Posledná dôležitejšia oprava kostola bola v roku 1996, kedy bola vymenená podlaha a prestavané jeho vnútro.

Socha (stĺp) svätej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1740 v Nových Zámkoch bola morová epidémia. Na pamiatku skončenia epidémie podľa návrhu talianskych majstrov v roku 1749 postavili Sochu svätej Trojice. Socha je v barokovom štýle, ale jej časti majú aj rokokové prvky. Socha mala rušnú históriu, viackrát ju zrenovovali a premiestnili (1827, 1876, 1929, naposledy ju zrenovovali v roku 1993). 24. októbra 1993 sochu opäť posvätili na jej pôvodnom mieste na Hlavnom námestí.

Socha sa skladá z valcovitého stĺpu, zdobenou rastlinnou ornamentikou. V strede sochy je postava Nepoškvrnenej Panny Márie pod ňou zemeguľa a had. Na vrchu stĺpu je zobrazená svätá Trojica. Okolo stĺpu nájdeme sochy svätého Sebastiána, svätého Rócha a svätého Jána Nepomuckého. Pod týmito sochami je mriežkou ohraničený priestor, kde je socha ležiacej svätej Rozálie. Na podstavci sú tri dekoratívne eliptické tabule s nápismi:
Restui veteri que empus sprevi honori 1876” („Nech je na česť tých, ktorí verne dúfajú vo večnosti 1876“)
Quae devotam tibi constans perduret in aevum 1875” („Ktorá nás drží verne a silne v nebesiach, 1875“)
Hanc triadi posvere plebis piavolta colummnam 1740” („Postavil bohabojným životom, 1740“)

Františkánsky kostol a kláštor[upraviť | upraviť zdroj]

Kláštor františkánov v Nových Zámkoch
Františkánsky kostol v Nových Zámkoch
NZ KostolFrantis2.jpg
Pamätná tabuľa Mikuláša Berčéniho

Cirkevné budovy: Františkánsky kostol stigmatizácie (jazvy) svätého Františka a Františkánsky kláštor boli stavané v rokoch 16261631[22]. Nad portálom kláštora môžeme dodnes vidieť nápis: PAX INTRANTIBUS (Mier prichádzajúcim). Text je pripomienkou pozdravu františkánov: PAX ET BONUM (Pokoj a požehnanie). Tieto budovy patria k najstarším dochovaným historickým budovám v centre mesta Nové Zámky.

Kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmaň 24. mája 1631. Pôvodný kostol bol pravdepodobne menší so šindľovou strechou, kláštor bol v porovnaní so súčasnou stavbou tiež menší. Od roku 1663 v kláštore bývali tureckí dôstojníci, kostol používali ako sklad, veža Františkánskeho kostola bola zmenená na minaret. Po roku 1685 bol kostol aj kláštor obnovený, a vysvätený milánskym generálom františkánov Petrom Sormanom.

Počas Rákociho povstania v kláštore býval Mikuláš Berčéni. V tomto období Berčéni rozšíril kláštor so zachovaním pôvodného slohu. Na konci 19. storočia bola budova kláštora zrenovovaná podľa plánov architekta Bálintha. V knižnici kláštora boli objavené cenné kódexy z 15. a 16. storočia: bol to Novozámocký kódex (maď. Érsekújvári kódex), Český kódex (maď. Cseh kódex), Thewrewk kódex (vyslovuje sa: török) a Piry-hártya kódex (vyslovuje sa: Piry-hárťa, je pomenovaný po františkánovi Jánovi Piry Cirjék).

Kláštor bol v priebehu 20. storočia viackrát poškodený. Poškodená bola baroková výzdoba kostola a zničené boli bývalé barokové nápisy. Obnova kláštora a jeho archeologický prieskum boli začaté v roku 1978. Počas archeologických prác bol objavený pôvodný portál, ktorým mohli prejsť nádvorím kláštora aj kočiare. Boli odkryté kryptové hrobky, do ktorých boli pochovávaní mestskí predstavení a obyvatelia cirkevného komplexu. Kostrové pozostatky z hrobov boli premiestnené do krypty v Cintoríne svätého Jozefa a na Kalváriu. Počas rekonštrukčných prác boli obnovené chodby a štvorhranné nádvorie (quadrum). Pod kláštorom sa nachádzajú chodby, ktoré boli pravdepodobne spojené s podzemnými chodbami pôvodného obranného hradu.

Na vonkajších stenách kláštora môžeme nájsť štyri pamätné tabule. Na vonkajšej stene je tabuľa Mikuláša Berčéni z roku 1906. V roku 1991 (pri príležitosti 300. výročia – 29. október 1691) bola na budovu kláštora inštalovaná pamätná tabuľa Jurajovi Széchényimu pripomínajúca jeho zásluhu pri udelení mestských výsad. Tretia pamätná tabuľa je poctou väznených kňazov a mníchov v rokoch 1950 – 1951. Na nádvorí kláštora je pamätná tabuľa venovaná františkánskemu mníchovi Engelbertovi Ľudovítovi Bartalosovi, obľúbenému farárovi pochádzajúcemu z Nových Zámkov. Pamätná tabuľa bola inštalovaná v roku 2004 s príspevkom tatárszentgyörgyskych veriacich, u ktorých páter Engelbert pôsobil po odchode z mesta.

Istý čas boli v kláštore inštalované aj muzeálne expozície, no v súčasnosti je celý komplex v majetku františkánskej cirkvi. V kláštore od roku 1991 žijú opäť mnísi. Vo Františkánskom kostole sa celebrujú sväté omše v oboch jazykoch (slovenskom aj maďarskom). V časti kláštora boli v roku 2005 vytvorené pracovné miesta pre duševne a telesne postihnuté osoby, kde v chránenom prostredí pracuje 20 mladých ľudí.

Kalvária[upraviť | upraviť zdroj]

NZ calvary 01.jpg

Kalvária v neskorobarokovom slohu bola v Nových Zámkoch postavená na násype Forgáchovej bašty, v cípe šesťuholníkového opevnenia v roku 1779.

Na kalváriu sa vstupuje cez reprezentačný vchod s dvojkrídlovou bránou, postavenou v roku 1923. K vŕšku kalvárie vedú kamenné schody, na vrchole ktorých sa týčia jednotlivé pieskovcové skulptúry. Jej symetricky rozložených dvanásť kaplniek, kríž a sochy, ktoré sú tiež neskorobarokovom slohu, podľa návrhov vtedajšieho miestneho farára Martina Predmerského, bolo dokončených v roku 1779. Pieskovcové skulptúry sú vyobrazením Kristovho kríža, krížov s lotrami, sochy Márie Magdalény, Panny Márie a Sv. Jána. Kaplnka Božieho hrobu je čiastočne zapustená do terénu.

Zo stavieb areálu kalvárie dominuje barokovo-klasicistická kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá je kruhového pôdorysu s nikou. Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie bola postavená na začiatku 19. storočia.[23][24]

Od roku 1963 je Kalvária v Nových Zámkoch registrovaná ako ochranné pásmo nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok. Pre verejnosť je Kalvária sprístupnená na Veľkonočné sviatky a počas novozámockého jarmoku, Porcinkuly.

Hrob Antona Bernoláka – kaplnka svätej Trojice[upraviť | upraviť zdroj]

Najstarší cintorín mesta bol na dnešnom Bernolákovom námestí (v takzvanom malom parku). Tento kamenný cintorín bol zrušený v roku 1872.

V parku na vyvýšenej strane v priestoroch bývalého cintorína stojí dnes kaplnka Svätej Trojice. Kaplnku dal postaviť Jakub Škultéty. V kaplnke je pochovaný kňaz Štefan Lauro, novozámocký obchodník a zakladateľ dievčenského ústavu Michal Flenger, a slanický rodák, novozámocký dekan a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák. Anton Bernolák pôsobil v Nových Zámkoch od 1. júna 1797 po dobu 16 rokov až do svojej smrti v roku 1813.

Na počesť zosnulých, ktorí sú pochovaní v kaplnke dal novozámocký farár Ján Fábián umiestniť na kaplnku pamätnú tabuľu s maďarským textom. V roku 1923 bola na kaplnku umiestnená tabuľa so slovenským nápisom.

Kaplnka svätej trojice bola viackrát renovovaná, posledná renovácia bola vykonaná v roku 1977.

Kaplnka svätého Antona[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnku svätého Antona postavili v roku 1913. Na stavbu finančne osobne prispel sumou 200 korún aj kráľ František Jozef. Na vnútornej stene kaplnky je nápis, ktorý v slovenskom preklade znie:

Túto kaplnku vyhotovili námahou Margity Antala a vdovy po Jána Zemana, rodenej Mária Schindler, druhá na údržbu kaplnky založila nadáciu zo 600 korún. 1913

Nad týmto nápisom nájdeme aj druhú pamätnú tabuľu, kde je text:

Manželka Štefana Dömeho, rodená Juliana Fujasz, opatrovateľ kaplnky svätého Antona dala 3 000 to jest tritisíc Kč na rekonštrukciu kaplnky v roku 1931.”

Kaplnka Panny Márie[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnka Panny Márie bola postavená v druhej polovici 18. storočia. Podľa jednej povesti v roku 1709 tunajší Mariánsky obraz, ktorý bol známy aj v širšom okolí, slzil. Baroková mriežka oddelujúca svätyňu je signovaná rokom 1780. Pod rokom je monogram Márie, jej iniciály sa nachádzajú aj na priečelí kaplnky. Pri kaplnke sa do roku 1866 nachádzal aj cintorín.

Kaplnka svätej Anny[upraviť | upraviť zdroj]

Barokovú stavbu kaplnky Svätej Anny vybudovali novozámockí priemyselníci nemeckého pôvodu v roku 1761. Spoločnosť svätej Anny bola založená v tom istom roku ako charitatívny spolok. Mená zakladateľov spolku sú zvečnené na mramorovej tabuli na stene kaplnky.

Evanjelický kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Evanjelický kostol v Nových Zámkoch
Detail evanjelickej ruže nad vchodom kostola v Nových Zámkoch.
Reformovaný kostol vysvätený v roku 1957

Evanjelický kostol v Nových Zámkoch bol postavený v neogotickom slohu v roku 1905. Vysvätený bol 15. augusta 1905.

Do roku 1978 bolo nad vchodom napísané Lutherove motto: „Silný hrad je náš Boh.” Počas renovácie v roku 1978 bolo motto odstránené. Dnes na jeho mieste je evanjelická ruža a kríž. Autorkou oltárneho obrazu evanjelického kostola je budapeštianska maliarka Ritta Boemm. Obraz je v pointilistickom štýle a nesie názov „Rozsievač“.

Reformovaný kostol[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá novodobá reformovaná farnosť v Nových Zámkoch bola založená v máji 1934. Bohoslužby sa konali v dome Františka Udvarosa.

Myšlienka postavenia nového kostola sa zrodila v roku 1938. Dnešný reformovaný kostol postavili podľa plánov mestského poslanca Žigmunda Szegheőa v roku 1941. Kostol bol postavený v modernom štýle a mal 30 metrov vysokú vežu. Vysvätili ho v roku 1942.

Kostol Reformovanej cirkvi musel byť neskôr kompletne obnovený, nakoľko bol zasiahnutý bombovým útokom počas II. svetovej vojny. Obnovený kostol bol vysvätený až v roku 1957. Veža kostola bola opravená v roku 1976. V roku 1984 prešiel kostol kompletnou rekonštrukciou, pri ktorej boli jeho lavice nahradené novými, ktoré sú vyrobené z tvrdého dreva a označené medenými vizitkami jednotlivých rodín. V kostole je 340 miest na sedenie. Do vybavenia kostola patrí aj harmónium, kazateľnica a tzv. Mojžišova stolička.

Na nádvorí reformovaného kostola je komunitný dom, ktorý bol postavený v roku 1989.

Židovská synagóga[upraviť | upraviť zdroj]

Ortodoxná synagóga
Pamätná tabuľa Raoulovi Wallenbergovi.

K väčšiemu osídľovaniu občanov židovského pôvodu na území mesta Nových Zámkoch začalo dochádzať v 19. storočí. Medzi rokmi 1859 – 1863 si židovská náboženská obec vybudovala svoju prvú synagógu, ktorá sa neskôr stala synagógou pre neologických veriacich. Objekt budovy bol navrhnutý podľa vzoru Synagógy na Dohányskej ulici (maď. Dohány utcai zsinagóga) v Budapešti. Táto synagóga bola zasiahnutá bombovým útokom počas druhej svetovej vojny. Zvláštnosťou bolo, že jej veže a priečelie zostali takmer nepoškodené. Vtedajší magistrát sa ale rozhodol, že táto synagóga bude zbúraná.

Okolo roku 1880 došlo v dôsledku neúspešného celouhorského kongresu židovských komunít, ktorého cieľom bolo zjednotenie a ustanovenie spoločného vedenia ako jediného partnera svetskej moci, aj v miestnej židovskej náboženskej obci, k rozkolu, dôsledkom ktorého bol vznik dvoch židovských náboženských obcí neologockej a ortodoxnej. Ortodoxná obec časom dospela k rozhodnutiu vybudovať vlastnú synagógu podľa svojich prísnych predpisov, ktorá bola dokončená v roku 1885. Táto stavba bola omnoho jednoduchšia ako prvá synagóga, ktorú naďalej používala neologická obec. Budova, ktorá sa zachovala do dnešných dní a je jednou len zo štyroch synagóg na Slovensku, ktoré slúžia dodnes svojmu pôvodnému náboženskému účeľu, má obdĺžnikový pôdorys, je jednoposchodová s chórom. K jej prvej renovácii a rozšíreniu došlo v roku 1910. Počas bombardovaní mesta nebola budova zasiahnutá, no po skončení II. svetovej vojny sa dostala okraj záujmu spoločnosti. Práce na finančne náročných opravách židovskej synagógy v Nových Zámkoch začali až v roku 1989. Pred dokončením týchto prác v roku 1992 bola stavba vyhlásená za kultúrnu pamiatku. V roku 2008 sa ťažisko rekonštrukčných prác na synagóge presunulo na jej vonkajšie časti, po oprave ktorých došlo k úpravám interiérov, ktorých hlavným cieľom bolo odstrániť dôsledky zatekania.

Novozámocká židovská synagóga je jednou zo štyroch na Slovensku, ktoré slúžia na bohoslužobné účely Židovskej náboženskej obce.

Pamätná tabuľa na stene synagógy

Nad hlavným vchodom novozámockej synagógy sa nachádza nápis v hebrejčine: „Nech toto vám slúži ako malá svätyňa”. Podľa hebrejskej číselnej mystiky ak písmená premeníme na čísla dostaneme číslo 1910, t. j. dátum prvej väčšej úpravy synagógy. Na bočnej stene predsiene zvanej pulis (predsieň) je lavaba (stenná tabuľa) s citátom "Prekročte bránu opravdy", ktorá kedysi bola umiestnená nad vchodom dnes už neexistujúcej neologickej synagógy.

V strede ľode sa nachádza almemor, pult na vyvýšenom stupienku, ktorý z boku ohraničuje liatinové zábradlie a stôl, ktorý sa používa pri čítaní Tóry. Najkrajšia časť interiéru synagógy je tzv. Aron ha-kodesh – schránka na Tóru ako najposvätnejší prvok interiéru symbolizujúci Schránku Úmluvy z dôb putovania Židovského národa po vyvedení z otroctva v Egypte v Sinajskej púšti a ktorý podľa tradície bol neskoršie umiestnený v priestoroch pôvodného Chrámu.

V múroch pri vchode sú cedoko skrine, ktoré slúžili na zbieranie milodarov. Na strope sú štyri okrúhle maľby zdobené rastlinnými ornamentmi. Na dvoch stranách stropnej malby sú tri zachované ozdobené koše vyrobené z medi, ktoré pôvodne slúžili ako vetracie otvory. Počas obnovy sa podarilo obnoviť aj mozaikové okná synagógy.

Na vonkajšej stene synagógy je pamätná tabuľa holokaustu, dielo akademického sochára Františka Kerna, inštalovaná z iniciatívy Ministerstva kultúry SR v roku 1992. Vo vnútri synagógy je 19 kamenných tabúľ, na ktorých sú vytesané mená 3 000 odvlečených a v Auschwitz-Birkenau zavraždenych novozámockých Židov. Tabule boli odhalené 20. júna 1999. Na nádvorí synagógy stojí vedľajšia budova, ktorá bola pôvodne používaná ako jednotriedna škola. Na stene tejto budovy odhalili 7. júla 1997 pamätnú tabuľu švédskemu veľvyslancovi v Budapešti, Raoulovi Wallenbergovi, ktorý zachránil mnoho Židov, medzi nimi aj Novozámčanov skrývajúch sa v Budapešti. Tabuľu venovala Spoločnosť kresťanov a Židov na Slovensku. Na tabuli je napísané:

Pamiatke Raoula Wallenberga, švédskeho diplomata v Budapešti, ktorý v období holokaustu zachránil aj židovských bratov a sestier zo Slovenska.
– Spoločnosť kresťanov a židov na Slovensku, Nové Zámky 6. júla 1997

V parčíku na strane synagógy je umiestnený pamätník obetiam Holokaustu odhalený vo februári 2008. Je dielom miestneho sochára Tibora Szilágyiho. Tento parčík nesie od februára 2008 meno Rabbi Ernesta Kleina, niekdajšieho hlavného rabína neologickej náboženskej obce. Rabbi Ernest Klein bol významným jazykovedcom, autorom dvojdielneho frazeologického slovníka anglického jazyka, ktorý sa dodnes používa ako základné zdrojové dielo v anglofónnych krajinách. Ovládal 35 jazykov, z nich 14 slovom aj písmom. Rabín Ernest Klein sa narodil v Satu Mare v dnešnom Rumunsku. Z Nových Zámkov bol deportovaný do koncentračného tábora Auschwitz a odtiaľ prevezený do Dachau, kde sa dočkal oslobodenia. Po oslobodení ešte krátko pôsobil v Nových Zámkoch, potom cez svoje rodisko emigroval do Francúzska a neskoršie do Kanady, kde zomrel v roku 1986. Za svoje jazykovedné dielo získal najvyššie kanadské vyznamenanie: Medal of Merrit.

Ďašie pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Antona Bernoláka na Hlavnom námestí od sochára Jozefa Pospíšila
Socha Gergelya Czuczora pred budovou Csemadoku
  • Ruiny bývalých bášt novozámockej pevnosti: Žerotínova-, Michalská-, Cisárova-, Česká-, Ernestova- a Forgáčova-bašta
  • Pamätník 250. výročia oslobodenia od tureckej nadvlády bol odhalený v roku 1935. Pamätník stojí na dvore maďarskej základnej školy na ulici Gergelya Czuczora.
  • Socha Antona Bernoláka od architekta Jozefa Pospíšila, ktorá bola v meste odhalená v roku 1937. Pred prvou viedenskou arbitrážou v roku 1938 sochu odviezli do Žiliny. Na Hlavné námestie Nových Zámkov sa opäť dostala v roku 1946. V období socializmu, v roku 1966 sochu premiestnili do priestorov Bernolákovho parku. V novembri 2005 dostala sa opäť na Hlavné námestie.
  • Nová socha Gergelya Czuczora, ktorú vytvoril novozámocký sochár Juraj Meliš v roku 1966 z náhrobného kameňa z cintorína Babka. V ľavom rohu sochy je viditeľný nápis rok 1849. Autorom pôvodnej sochy bol budapeštiansky sochár Ernest Székely (jeho pôvodné meno bolo Weiss). Socha bol odhalená 17. júna 1906 a stála v parku Simorovej dievčenskej školy (niekedajšia Leninova škola, dnes pri evanjelickom kostole). Socha zmizla po roku 1945. Podľa niektorých Novozámčanov socha môže byť dodnes niekde na dne jednej zakrytej studne.

Cintoríny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Židovský cintorín na Slovenskej ulici
  • Cintorín na Slovenskej ulici – nachádza sa v ňom ruina kaplnky.
  • Cintorín Svätého Jozefa (otvorený od roku 1926) na Nitrianskej ulici

V súčasnosti zrušené cintoríny[upraviť | upraviť zdroj]

  • Cintorín Babka
  • Cintorín Pod kopcom

Šport a rekreácia[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

V meste Nové Zámky sú dva futbalové štadióny. Futbalové mužstvo (FKM Nové Zámky) momentálne hrá v súťaži 3. slovenskej futbalovej ligy. V minulosti tu pôsobili také futbalové osobnosti ako Juraj Szikora[25] alebo Michal Vičan.[26]

Športová hala Milénium[upraviť | upraviť zdroj]

Športová hala „Milénium“ v Nových Zámkoch

Medzi tradične významné športy v meste patria sálové športy a hlavne hádzaná. Družstvo mužov hrá v 1. slovenskej lige a v medzinárodnej lige HIL.

Viacúčelová športová hala Milénium bola slávnostne odovzdaná do užívania 29. decembra 1999. Je určená na športové a kultúrno-spoločenské využitie – hádzanú, volejbal, sálový futbal, aerobic, kalanetiku, usporadúvanie koncertov, plesov, valných zhromaždení akcionárov firiem, výročných konferencií, vystúpenia tanečných a speváckych zoskupení.

Kapacita sektorovo i farebne odlíšených priestoroch hľadiska je 994 divákov, športová plocha – palubovka má rozmery 40 x 20 m. Športovcom i návštevníkom je k dispozícii svetelná tabuľa, ozvučovacia technika ôsmich kusov reproduktorov zn. JBL, automatizovaná regulácia prúdenia vzduchu, štyri moderne vybavené šatne, sauna s bazénom i klubovňa s výhľadom na hraciu plochu.

Na prízemí ŠH je reštaurácia s vlastnou kuchyňou s možnosťou celodenného stravovania. V priestoroch nad reštauráciou sa nachádzajú miestnosti na ubytovanie cca 20 osôb.

Relax komplex[upraviť | upraviť zdroj]

Relax komplex v Nových Zámkoch

Bývalé mestské kúpele existujú už od roku 1964. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa mesto rozhodlo pre ich kompletnú rekonštrukciu. V januári 1996 otvorili zrekonštruované priestory mestských kúpeľov pod novým názvom Relax komplex. Objekt patrí pod Správu cestovného ruchu a nachádza sa vo veľkej presklenej budove na Tureckej ulici. Celé ľavé krídlo budovy majú prenajaté súkromní podnikatelia, ktorí v týchto priestoroch prevádzkujú biokozmetiku, kaderníctvo a holičstvo, kozmetický salón, fitness-centrum, sauna a cestovná kancelária.

V pravom krídle budovy sa nachádza bazén, ktorý je otvorený desať mesiacov v roku. Kapacita bazéna je najviac vyťažená v zimných mesiacoch. V okolí bazéna pod veľkými sklenými oknami je množstvo živých kvetov, medzi ktorými prevládajú palmy. Detský bazén má hĺbku 60 cm a pre dospelých dosahuje max. hĺbku 180 cm. Na bezpečnosť návštevníkov počas celého dňa dozerajú dvaja profesionálni plavčíci.

V krytom bazéne sa uskutočňujú plavecké preteky, Majstrovstvá Slovenska a tradične sa usporiadavajú dvakrát do roka preteky s medzinárodnou účasťou, ktoré organizujú plavecké oddiely za spoluúčasti SCR. Vedenie SCR bezplatne prenajíma bazén pre Centrum voľného času, ktoré organizuje niekoľkokrát do roka plavecké preteky detí.

Zimný štadión[upraviť | upraviť zdroj]

Zimný štadión v Nových Zámkoch.

Ľadová plocha zimného štadiónu v Nových Zámkoch býva k dispozícii už v lete. Každý rok sa usporadúvajú hokejové turnaje na medzinárodnej úrovni. Tento zimný štadión je moderným zariadením pre všestranné využitie najmä v zimnom období. Má ideálne podmienky pre sústredenie hokejových a krasokorčuliarskych družstiev, organizovanie ich turnajov a pretekov.

Služby na zimnom štadióne

  • v objekte sú poskytované masérske a saunové služby, brúsenie korčulí, občerstvenie v miestnom bufete
  • v blízkosti areálu je reštaurácia s celodenným stravovaním, prípadné ubytovacie služby možno zabezpečiť v hoteloch alebo v súkromí na území mesta prostredníctvom tunajších cestovných kancelárií
  • v jarnom a letnom období možno využiť celý priestor štadióna na uskutočnenie kontraktačných podujatí, veľtrhov a propagačných výstav pre všetky podnikateľské subjekty.

V meste pôsobí hokejový klub HC Nové Zámky, ktorý je súčasťou a zároveň úradujúcim majstrom nadnárodnej ligy- MOL Ligy.

Kúpalisko Štrand[upraviť | upraviť zdroj]

Kúpalisko Štrand v Nových Zámkoch.
Socha Emila Tatárika, zakladateľa kúpaliska Štrand, dielo novozámockého sochára Tibora Szilágyiho

Termálne kúpaliská sa nachádzajú na viacerých miestach novozámockého okresu. V Nových Zámkoch je to kúpalisko Štrand, ktoré leží pri rieke Nitre. Od júna 2005 je na Štrand nový vstup cez drevený most, bývalý vstup slúži pre zásobovanie. Ponúka 4 bazény – rekreačný, plavecký, cvičný a detský, v ktorých sa voda neustále vymieňa. Z hĺbky 1 400 m tu vyviera 62 °C teplá voda s výdatnosťou 4,5 l za sekundu. Na rozlohe 7,5 ha s množstvom zelene a krásnej kvetinovej výzdoby sú sústredené základné služby pre rekreantov, športové ihriská, minigolf, ihriská pre deti.

Služby pre návštevníkov:

  • kúpanie pre dospelých a deti v bazénoch s termálnou vodou, oddych a relax v pokojnom a príjemnom prostredí
  • okrem kúpania široký sortiment služieb občerstvenia a športového vyžitia a vodných atrakcií
  • predpredaj vstupeniek pre organizácie, firmy a občanov za výhodné ceny
  • požičovňa športových potrieb, volejbalové ihrisko, tenisové kurty, obrie šachy, priestory pre stolný tenis, dvojdráhová kolkáreň s automatickým stavačom kolkov, bufetom a saunou, vodná kĺzačka – tobogán, minigolf, soláriá voľné plochy pre slnenie a opaľovanie
  • v blízkosti areálu veľkokapacitné parkovisko motorových vozidiel a jednostopových vozidiel
  • niektoré priestory a zariadenia športového charakteru možno využiť pre pohybové aktivity aj v mimosezónnom období.

Tenisový areál mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Tenisový areál v Nových Zámkoch.

Mesto Nové Zámky má vybudovaný moderný tenisový areál. Pre rekreantov, ako aj profesionálnych tenistov ponúka areál až osem tenisových dvorcov s antukovým povrchom, krytú halu, ktorú možno využívať aj v zimných mesiacoch a veľkú asfaltovú plochu s tromi stenami pre jednotlivcov.

Každé leto sa tu uskutočňujú celoštátne tenisové turnaje. Profesionálnu úroveň tohto areálu i trénerov potvrdzuje aj účasť Novozámčanky Henriety Nagyovej vo svetovom rebríčku, kde v roku 1999 bola na 22 mieste.

Letisko v Nových Zámkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Letisko v Nových Zámkoch.
Budova hangáru a riadiacej veže na letisku.

V roku 1931 obuvnícky podnikateľ Tomáš Baťa kúpil továreň na spracovanie koží v Nových Zámkoch, ktorá sa nachádzala v miestach neskoršej továrne na výrobu elektrospotrebičov (Elektrosvit). Baťa bol nadšencom lietania a mal v pláne venovať sa podnikaniu aj v oblasti letectva. V roku 1932 požiadal o vybudovanie letiska, ktoré malo slúžiť pre podnikovú dopravu a športové vyžitie leteckých nadšencov z radov zamestnancov obuvníckeho koncernu. Tomáš Baťa budoval letiská aj vo Svite a v Partizánskom (vtedajších Baťovanoch). Letisko sa nachádza asi tri kilometre južne od centra mesta pri ceste smerom na Komárno. Prevádzka novozámockého letiska sa krátko po jeho založení tragickou smrťou Tomáša Baťu pri leteckom nešťastí v roku 1932 prerušila.

K obnoveniu leteckej prevádzky došlo až po II. svetovej vojne. Dňa 9. novembra 1946 bol založený Aeroklub Nové Zámky, ktorý pôsobil ako súčasť Slovenského národného aeroklubu. Neskôr tento Aeroklub patril k Dobrovoľnému zväzu ľudového letectva a prakticky od roku 1951 až do roku 1990 sa stal zložkou tzv. Zväzu pre spoluprácu s armádou (Zväzarmu). V roku 1990 vznikol Slovenský národný aeroklub gen. M. R. Štefánika. V aeroklube lietajú vetrone typu Osa, Orlík, Blaník, ASW, motorové rogalo, motorové lietadlá Typu Zlín, ale aj Cirrus, či Cessna.[27]

Letisko poskytuje rôzne služby: letecké práce pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, hliadkovacie lety, vlečenie vetroňov, servis leteckej techniky, má aj leteckú školu, požičiava lietadlá, poskytuje služby kondičného lietania, vyhliadkových letov, poskytuje reklamnú činnosť s použitím leteckej techniky, nepravidelnú leteckú dopravu, pomoc pri hasení požiarov.[28] Na letisku sú organizované letecké dni a 30. augusta 2008 sa uskutočnil festival elektronickej a tanečnej hudby s názvom Aquabeatz. Tento siedmy ročník festivalu sa presťahoval z kúpaliska Štrand do areálu letiska. Hudba bola na festivale prezentovaná na štyroch pódiách.[29]

Vodné kaskády Zúgov a lesopark Berek[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na kaskády Zúgov.
Pohľad z kaskády Zúgov.

Na severovýchodnom okraji mesta v blízkosti rozsiahlej záhradkárskej osady sa nachádzajú vodné kaskády „Zúgov“. Rieka Nitra sa nad Zúgovom rozdeľuje na dve ramená, v mieste kaskád sa tieto ramená spájajú, takže kaskádovité vodopády sú zdvojené v tvare roztiahnutého písmena „V“. Slovko „zúgó“ v maď. opisuje zvuk hučiacej, padajúcej vody.

Tok Nitry pokračuje východným a južným okrajom mesta, a popri lesoparkuBerek“ mesto opúšťa. Názov Berek bol v stredovekej maďarčine používaný na označenie lesa, neskôr lesného územia, v súčasnosti sa v hovorovej reči nepoužíva.[30]

Podujatia V Nových Zámkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: Oficiálne stránky mesta Nové Zámky[31]

  • január
    • Oslavy výročia vzniku SR a spomienková slávnosť výročia úmrtia Antona Bernoláka
    • Reprezentačný ples mesta Nové Zámky
  • február
    • Aquabeatz Winter – CCX Nové Zámky
  • marec
    • Literárno-kultúrne dni Gergelya Czuczora
    • Medzinárodné majstrovstvá SR v športovom aerobiku
    • Výročie oslobodenia mesta – spomienkové zhromaždenia
  • apríl
    • Vyhlásenie úspešných športovcov mesta za uplynulý rok
    • Novozámocký majáles
  • máj
    • „Off Road – autá do blata“
    • Slávnostné odovzdávanie ocenení najlepším reprezentantom mesta v súťažiach a olympiádach humanitného, umeleckého, prírodovedného a športového zamerania
  • jún
    • Štrand E. Tatárika – „Deň detí“
    • Letecký deň v Nových Zámkoch
    • Štadión Ladislava Gancznera – športový deň Novozámčanov
    • Spomienkové zhromaždenie v deň výročia deportácií v ortodoxnom židovskom cintoríne
    • Sunrise Open Air – kúpalisko
  • júl
    • Kúpalisko E. Tatárika „Štrand“ –  Benátska noc
    • Klikfest – areál Sihoť, Nové Zámky
    • O2 - Elite Beach Tour (Hlavné námestie)
    • Novozámocký jarmok a súťaž vo varení gulášu
    • Rainbow Open Air
  • august
    • Porciunkula – novozámocký jarmok
    • Spomienková slávnosť – pri príležitosti výročia oslobodenia mesta spod osmanskej nadvlády
    • Kladenie vencov k soche Juraja Széchényiho
    • Spomienkové zhromaždenia pri príležitosti výročia SNP
    • Aquabeatz – letisko Nové Zámky
  • september
    • operný galakoncert
    • Novozámocký festival detských folklórnych súborov
    • Oberačkové slávnosti
    • Atletické majstrovstvá Slovenska
    • World Harmony Run – Svetový beh Harmónie
    • Usmejme sa na svet – Celoštátna súťaž a výstava slovenských karikaturistov
  • október
    • Novozámocká súťaž v príprave klobás
    • Modelárska súťaž
    • Výročie narodenia Antona Bernoláka
    • Odovzdávanie cien – „Érsekújvári Magyar tanulóifjúságért“ (Pre maďarskú novozámockú študujúcu mládež)
    • Novozámocký regionálny detský festival
    • Jesenný ekofestival „Obdivujme a chráňme svet zvierat“ a výstava CITES
  • november
  • december
    • Hlavné námestie – Vianočné trhy
    • Benefičný koncert – Novozámčania Novozámčanom
    • Hlavné námestie – silvestrovské oslavy

Porciunkula (Novozámocký jarmok)[upraviť | upraviť zdroj]

Novozámocké hody boli slávne, prichádzali na ne ľudia z ďaleka. Počas hodov na sviatok Anjelskej Panny Márie sa v Nových Zámkoch tradične konajú hody a jarmok nazývaný Porciunkula . Porciunkula (alebo aj Porcinkula, angl. Porziuncola, lat. Portiuncula, či Porzioncula) je vžitý názov kostolíka Anjelskej Panny Marie, ktorý je považovaný za centrum Františkánskeho rádu. Oficiálny názov kaplnky Santa Maria degli Angeli je názvom katedrály, ktorou bola v roku 1679 na príkaz pápeža Piusa V. (z r. 1569) kaplnka Porciunkula obostavaná. V súčasnosti sa nachádza na námestí Spoleto asi 4 kilometre od Assisi (Stredné Taliansko, reg. Umbria). Kaplnka sa preslávila aj tým, že v nej 3. októbra 1226 zomrel svätý František. Tento sviatok je priamo spätý s tradíciou rádu františkánskych mníchov, ktorí sa v roku 1626 usadili v Nových Zámkoch. Hody sú 1. a 2. augusta a jarmok je najbližší víkend po tomto termíne.

…Prvého a druhého augusta boli usporiadané hody, ktoré sa stali široko ďaleko známou pozoruhodnosťou novozámockého Hlavného námestia. Pravdu povediac boli to hody františkánskeho kostola, kostola pátrov, práve preto sa menujú Porcinkulou. Z okolitých obcí do mesta prichádzajúci ľudia prišli do kostola, niekedy aj celú noc tam prebdeli. My novozámockí mladí sme však nazývali Porcinkulou atrakcie na Hlavnom námestí, hemženie ľudí a vareškovanie. Celé mesto sa zišlo na námestí, plnom stánkových obchodníkov s jedlom, nápojmi, rôznymi čačkami, či iným jarmočným tovarom. Každému dieťaťu sa vtedy ušiel nejaký darček. Pre mládež a študentov tento sviatok znamenal ozajstnú zábavu, spoločne trávený čas a prekáranie sa s dievčatami. My, chlapci aj dievčatá, držali sme sa za ramená, prechádzajúc hore dole okolo stánkov a dlhých stanových ulíc. Varešky trešťali na zadkoch dievčat a, samozrejme, dievčatá nezostávali chlapcom nič dlžné. Smiech a chichot zaplnil celé námestie.
Lajos Luzsica: Ifjúságom (Moja mladosť), Nové Zámky

Známi ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Socha Lajosa Kassáka v meste
Busta Jána Majzona na Majzonovom námestí.
Pamätná tabuľa Ernesta Zmetáka v Nových Zámkoch.

Rodáci mesta[upraviť | upraviť zdroj]

V meste žili[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pantaleon Jozef Roskovský (1734 – 1789), františkánsky mních, uhorský barokový skladateľ, v rokoch 1761 – 1765 pôsobil v Nových Zámkoch
  • Wolfgang Vozár (1746 – 1800), františkánsky mních, žiak Roskovského, hudobný skladateľ
  • Anton Bernolák katolícky kňaz, slovenský spisovateľ, jazykovedec od roku 1797 až do svojej smrti (1813) novozámocký dekan, jeho hrob sa nachádza v kaplnke svätej Trojice.
  • Rabbi Ernest Klein, hl.rabín neologickej židovskej náboženskej obce, jazykovedec, autor etymologického slovníka anglického jazyka. Nositeľ najvyššieho vyznamenania Kanadskej vlády Medal of Merrit. Ovládal 35 jazykov, z nich polovicu slovom i písmom;
  • Rabbi Samuel Klein, hl. rabín ortodoxnej židovskej náboženskej obce, geograf, profesor Jeruzalemskej univerzity a zakladateľ jej katedry Biblickej geografie;
  • Vojtech Simko (1796 – 1805) katolícky kňaz, slovenský básnik, novozámocký kaplán
  • Gergely Czuczor benediktínsky mních, maďarský básnik, člen Uhorskej akadémie vied, narodil sa v blízkych Andovciach, jeden rok navštevoval mestskú školu.
  • Štefan Anián Jedlík benediktínsky mních, fyzik, člen Uhorskej akadémia vied, narodil sa v blízkom Zemnom.
  • Ján Majzon slovenský národný buditeľ
  • František Kapisztóry zakladateľ nemocnice
  • Krista Bendová poetička, spisovateľka a prekladateľka – študovala na novozámockom gymnáziu v rokoch 1935 – 1938
  • Mons. Doc., ICLic., PhLic. Vladimír Filo rožňavský biskup – kaplan v Nových Zámkoch v rokoch 1974 – 1976
  • Tido J. Gašpar, slovenský novinár, spisovateľ, politik, kultúrny pracovník, dramaturg, šéf propagandy vojnového Slovenského štátu
  • Boris Zala, doc. PhDr. CSc. politik, poslanec za Smer, vnuk Tida Gašpara

Čestní občania mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Družobné mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Novozámčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. KROPILÁK, Miroslav. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku, II. zväzok K-R. Bratislava : Veda, 1977.
  7. žitava.sk: História - vozokanská bitka, pamätník Vozokanský lev
  8. Simor János-emlékkönyv (Pamätná kniha Jána Simora), Ostrihom, 1886
  9. Knižnica Antona Bernoláka, Nové Zámky
  10. Cirkevná základná škola Antona Bernoláka, Nové Zámky: História
  11. Fakultná nemocnica Nové Zámky: História
  12. nzsk: Emil Tatárik
  13. Emil Tatárik – priekopník novozámockého šachu
  14. PhDr. Arne B. Mann: Z dejín Rómov v regióne Žitného ostrova
  15. a b Ing. František Daniel: 150. výročie začatia železničnej prevádzky v Nových Zámkoch
  16. Strba Katalin, Strba Sándor: Érsekújvár az irodalom tükrében („Nové Zámky v zrkadle literatúry“), Komárno, 2006
  17. www.vlkas.890 m.com/index.php?o=2
  18. Lietadla.com:Historický kalendár letectva
  19. nz.mesto.sk: Sprístupnili výstavu - Tragédia na ústvite slobody
  20. http://www.scitanie2011.sk/neprehliadnite/obce-sr-tabulky
  21. http://www.scitanie2011.sk/wp-content/uploads/obce-pohl.+vek.pdf
  22. http://www.fara.sk/nove_zamky/historia/frantiskansky_kostol
  23. Muzeum,sk- Kultúrne pamiatky mesta Nové Zámky
  24. Putovanie po slovenských Kalváriách XLVI - Nové Zámky
  25. http://www.osobnost.sk/index.php?os=addcorr&ID=58710
  26. http://www.osobnost.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59167
  27. Aeroklub Nové Zámky- Z histórie lietania v Nových Zámkoch
  28. Európska databanka- Aero Slovakia a.s. Letisko Nové Zámky
  29. Hudba.sk: Aquabeatz 2008 - časový lineup a doprava
  30. SME.sk: Pri Nových Zámkoch padá voda
  31. Oficiálne stránky mesta Nové Zámky - Stalo sa
  32. http://www.osobnost.sk/index.php?os=zivotopis&ID=912
  33. http://www.salon.eu.sk/author.php?author=71
  34. http://catalog.kskls.sk/cze/l.dll?h~A=Michalovi%E8,+Peter
  35. http://www.slovart.sk/buxus/generate_page.php?page_id=121&kniha_id=6568
  36. http://www.zahorskemuzeum.sk/?q=page/114
  37. <http://www.sng.sk/?loc=1&id=2&yr=2002&nid=90>
  38. http://www.novezamkyfotoalbum.sk/otokar-klein-operny-spevak/
  39. http://www.novezamkyfotoalbum.sk/kinga-czuczor/

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Strba Sándor: Érsekújvár története képekben 1545-1691 (História Nových Zámkov v obrazoch), Nové Zámky, 1991
  • Strba Sándor: Nové Zámky album, Érsekújvári album, Album of Nové Zámky, Agentúra 22, Nové Zámky, 2006
  • Strba Katalin, Strba Sándor: Érsekújvár az irodalom tükrében (Nové Zámky v zrkadle literatúry), Komárno, 2006
  • Strba Sándor - Lang Tamás: Az érsekújvári zsidóság története (História novozámockých Židov), KALLIGRAM, Bratislava 2005;
  • Lang Tomáš - Sándor Strba: Holokaust na Južnom Slovensku (na pozadí histórie novozámockých Židov), 604 s., KALLIGRAM, Bratislava 2007;
  • Jozef Blaskovics: Érsekújvár és vidéke a török hódoltság korában (Nové Zámky v čase osmanskej ríše), Budapest, 1989
  • János Fábián: Az esztergomi érsekség Uj vára 1545-1580 (Nový hrad ostrihomského arcibiskupstva 1545-1580), Ostrihom, 1896
  • Dr. Kálmán Haiczl: Érsekújvár múltjából (Z minulosti Nových Zámkov), Nové Zámky, 1932
  • Kopčan-Blaskovics: Érsekújvár a török megszállás alatt 1663–1685 (Nové Zámky počas tureckej okupácie 1663-1685), Nové Zámky
  • Michal Matunák: Érsekújvár a török uralom alatt 1663–1685 (Nové Zámky počas tureckej nadvlády 1663-1685), Nitra, 1901
  • Sasko Kázmér: Érsekújvár krónikája 1545-1948 (Kronika Nových Zámkov 1545-1948), Nové Zámky, 1969
  • Kočiš: Nové Zámky v minulosti a súčasnosti, Nové Zámky, 1967
  • Okres Nové Zámky (1945-1975)
  • Johann Müllauer, Jozef Ivan: Nové Zámky – Mesto meniace sa v čase, Osram, Nové Zámky, 2006
  • Valéria Chládeková: Nové Zámky – Hlavné námestie – Malá vlastivedná knižnica 97., Komárňanské tlačiarne, Komárno, 1997

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]