Guláš

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maďarský kotlíkový guláš

Guláš alebo guľáš je hustá, výdatná polievka, ktorej podstatu tvorí dusené a varené hovädzie mäso. Obsahuje množstvo variabilných ingrediencií, mimo iných zemiaky, cibuľu, paradajky, cesnak, čierne korenie, štipľavú papriku a pod. Varí sa niekoľko hodín, najprv sa smaží cibuľový základ. Známe sú rôzne kombinácie, napríklad s baraním, či teľacím mäsom. Aj v súčasnosti vznikajú nové varianty tohoto jedla.

Toto charakteristické pastierske jedlo si prisvojuje najmä maďarská kuchyňa, ale typické je aj v kuchyni chorvátskej, slovinskej, slovenskej, českej a rakúskej. Vo Viedni je dokonca reštaurácia s priliehavým názvom Gulaschmuseum zameraná predovšetkým na guláše, jednou z jej špecialít je napríklad aj Znojemský konský guláš, niekedy ponúkajú guláš z kengury.

Na Slovensku sa konajú regionálne súťaže vo varení gulášu, napríklad aj v obci Podhorie pri Banskej Štiavnici, kde sa každá z okolitých obcí predstavuje so svojim variantom gulášu.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovo guláš pochádza z maďarského gulyás [maď. výslovnosť dnes: gujáš, v minulosti: guľáš], odvodeného od slova gulyačrieda.

Podľa Šimona Ondruša[1] má toto slovo presnejšie takýto pôvod: Maďarský názov jedla gulyás vznikol v 19. storočí skrátením výrazu gulyás hús, ktorý koncom 18. storočia znamenal hovädzie mäso. Prídavné meno gulyás (hovädzí) z tohto výrazu vzniklo z podstatného mena gulya, ktoré vo význame črieda dobytka, dobytok v 16. storočí prešlo z východoslovenského slova guľa do maďarčiny. Vo východnej slovenčine (Abov, Spiš) guľa dodnes znamená aj čriedu dobytka. Slovenské (a slovanské) slovo guľa je praslovanského pôvodu a má spoločný pôvod so slovenským (a slovanským) slovom hlava. Podľa Š. Ondruša je tvrdenie v známom maďarskom etymologickom slovníku z roku 1967[2], že slovo gulyakaukazský pôvod, nesprávne.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Šimon Ondruš: Odtajnené trezory slov, Matica slovenská, Martin 2000
  2. Loránd Benkő: A magyar nyelv történeti-etimológiai szótára. I-IV., Akadémiai Kiadó, Budapest, 1967 – 1976

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]