Väznica Leopoldov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Venované pamiatke nespravodlivo a protiprávne väznených komunistickým režimom v leopoldovskej väznici v roku 1999
Vstup do leopoldovskej väznice

Väznica Leopoldov je najstaršia väznica na Slovensku. Nachádza sa v meste Leopoldov v priestoroch bývalej pevnosti (prestavaná na väznicu v roku 1855, prvých väzňov prijala v roku 1856). Neslávne známou sa stala po februárovej revolúcii, kedy v nej česko-slovenská komunistická vláda väznila a likvidovala politických väzňov. V súčasnej dobe má kapacitu 1 502 osôb. Patrí pod správu Zboru väzenskej a justičnej stráže.[1]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Panuje konsenzus, že Leopoldov bol najmä v 50. rokoch 20. storočia spolu s koncentračnými a pracovnými tábormi pri uránových baniach najhorším z väzenských zariadení v komunistickom Česko-Slovensku a často je označovaný ako zariadenie likvidačné. S politickými väzňami bolo zaobchádzané mimoriadne krutým spôsobom, bola im odopieraná lekárska starostlivosť a nutné lieky, boli systematicky porušované ich najzákladnejšie ľudské práva. Mnoho z nich zomrelo v dôsledku krutého zaobchádzania a odoprenia nutnej liečby (okrem iných blahoslavení Pavol Peter Gojdič a Metod Dominik Trčka). V Leopoldove bol v tomto čase väznený aj neskorší česko-slovenský prezident Gustáv Husák.

V roku 1990 došlo vo väznici k masovej vzbure väzňov, na ktorých sa nevzťahovala amnestia prezidenta Havla. V roku 1991 z väznice utieklo 7 extrémne nebezpečných zločincov, ktorí na úteku zavraždili 5 neozbrojených strážcov.

Čiastočný zoznam zosnulých politických väzňov v Leopoldove[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Organizačné zložky Zboru väzenskej a justičnej stráže [online]. Bratislava : Zbor väzenskej a justičnej stráže, [cit. 2011-10-26]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]