Peter Pázmaň

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Peter Pázmaň
kardinál Svätej rímskej cirkvi

ostrihomský arcibiskup
Peter Pázmaň
Erb Peter Pázmaň
Peter Pázmaň - podpis
 
Dátum a miesto narodenia 4. október 1570
Oradea, dnešné Rumunsko
Dátum a miesto úmrtia 19. marec 1637 (66 rokov)
Bratislava
 
Kardinál
Menovanie 19. november 1629 (59 rokov)
Urban VIII.
Titulárny kostol San Girolamo degli Schiavoni
Odkazy
Peter Pázmaň na catholic-hierarchy.org ang.
Spolupracuj na Commons Peter Pázmaň
Portal.svg Biografický portál

Peter Pázmaň (v staršej literatúre aj Peter Pázmány, lat. Petrus Pazmanus), (* 4. október 1570, Oradea, Rumunsko, † 19. marec 1637, Bratislava) bol jezuita, arcibiskup ostrihomský a kardinál, turčiansky prepošt, filozof, teológ, pedagóg, náboženský spisovateľ, politik. Významný predstaviteľ protireformácie v Habsburskej monarchii, najmä v Uhorsku.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v rodine kalvínskeho šľachtica. Po smrti matky sa vzdelával u jezuitov na gymnáziu v Kluži. Ako trinásťročný roku 1583 prestúpil na katolícku vieru, čiastočne pod vplyvom nevlastnej matky.[1] V r. 1587 vstúpil do jezuitskej rehole. Skúšobnú dobu strávil v Krakówe, akademický titul získal vo Viedni, teológiu študoval v Ríme a svoje akademické vzdelanie ukončil v Jezuitskom kolégiu v Štajerskom Hradci.

  • 1597 – 1598 prednášal na jezuitskom kolégiu
  • 1598 – 1603; 1603 – 06 prednášal logiku, morálku a prírodné vedy na univerzite v Štajerskom Hradci
  • 1601 – 1602 misijný kazateľ, Šaľa a Košice
  • 1607 – 1616 v službách ostrihomského arcibiskupa F. Forgácha (Forgáča) v Trnave
  • 1616 – 1637 ostrihomský arcibiskup so sídlom v Trnave a prepošt turčiansky
  • jar 1617- Pázmaň ako kráľovský vyslanec na rokovaní so sedmohradskými vyslancami a so Šimonom Péčim, vyslancom Gabriela Betlena
  • 1629 sa stal kardinálom
  • 1635 – založil Trnavskú univerzitu (v r. 1777 premiestnenú do Budína)
Kardinál Peter Pázmaň

Zomrel v Bratislave 19. marca 1637, pochovaný je v Katedrále sv. Martina. Pri exhumácii jeho pozostatkov 12. septembra 1859 nad zachovalou, no zoschnutou pokožkou na tvári bez nosa a pier bol zachovalý jeho jezuitský klobúk, hranaté kvadrátum a pod ním sčasti zachované vlasy, na tvári brada i fúzy. Oblečený bol v červenej damaskovej reverende s jednoduchými koženými topánkami na nohách.[2].

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

  • V r. 1601 ho rád vyslal do jezuitského zariadenia v Šali, kde pomocou svojej výrečnosti a presvedčivosti získal stovky poslucháčov pre katolícku vieru, vrátane mnohých príslušníkov šľachtických rodín (o.i. princa Mikuláša Esterháziho a Pavla Rákociho).
  • V roku 1607 uviedol do Bratislavy jezuitov a okrem misijnej činnosti im zveril aj výchovu mládeže na jezuitskom gymnáziu.
  • 1616 založil v Trnave výchovný šľachtický spolok (Burzu)
  • jar 1617- Pázmaň ako kráľovský vyslanec na rokovaní so sedmohradskými vyslancami a so Šimonom Péčim, vyslancom Gabriela Betlena
  • 1. júl 1618 Pázmaň v Bratislave korunuje Ferdinanda II.
  • 1619 vydal v Bratislave Falsae originis mottum Hungariorum succincta Referatio Anni Christi (polemika proti reformácii).
  • 1623 založil internát – rímskokatolícky seminár - pre chudobných uhorských študentov vo Viedni, známe Pázmáneum. (výchova dorastu rímskokatolíckej cirkvi vrátane desiatok slovenských vlasteneckých katolíckych kňazov angažovaných v slovenskom národnom a kultúrnom živote).
  • 1623 v Bratislave založil druhú tlačiareň pre jezuitov v Uhorsku (po r. 1646 prevezená do Trnavy, ako základ Akademickej tlačiarne trnavskej univerzity).
  • 1631 dal postaviť v Trnave kaštieľ. Bola to renesančno-baroková stavba s neskoršou klasicistickou prestavbou. Nachádza sa tu pamätná izba dr. Štefana Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej.
  • 23. januára 1632 v striebornej rakve slávnostne preniesli ostatky alexandrijského patriarchu sv. Jána Almužníka (podľa tradície dar tureckého sultána Bajazida II. kráľovi Matejovi Korvínovi z roku 1489) do mramorového náhrobku v presbytériu katedrály sv. Martina v Bratislave, ktorý dal postaviť arcibiskup Peter Pázmaň.
  • V r.1633 dal opraviť kostol v Nových Zámkoch a daroval mu striebornú monštranciu z čias kráľa Mateja, ktorú dostal ako dar od satmárskeho kapitána Ladislava Kuna.
  • 12. mája 1635 zriadenie Trnavskej univerzity - vychovala desiatky katolíckych kňazov, ktorí sa neskôr zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a literatúry. Roku 1777 ju na pokyn Márie Terézie presťahovali do Budína.
  • V roku 1635 dal Arcibiskup Peter Pázmaň previezť ostatky košických mučeníkov umučených 7.9.1619 (Marek Križin, Melichar Grodecki, Štefan Pongrác) z Hertníka pri Bardejove do Trnavy, umiestnili ich v koláštore klarisiek. V júni 1995 mučeníkov kanonizoval v Košiciach pápež Ján Pavol II.
  • Bol mecénom mesta Trnava, s jeho menom sa spája výstavba viacerých sakrálnych i svetských stavieb.
  • V Nových Zámkoch dal postaviť veľký trinásťkolesový mlyn s kapacitou vyše 60-tisíc meríc múky a šrotu.
  • 1637 bol vysvätený Kostol sv. Jána Krstiteľa (nazývaný aj univerzitný), postavený z iniciatívy arcibiskupa Pázmaňa – prvý ranobarokový kostol na Slovensku (slúžil aj pre potreby univerzity – dišputy, divadelné predstavenia, promócie a podobne).
Katedrála sv. Martina, Bratislava, reliéf Petra Pázmana

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Štyri knihy Thomasa van Kempen o napodobňovaní Krista (maďarsky, 1603), početné reedície
  • Diatribe theologica de visible Christi in terris ecclesia (Štajerský Hradec, 1615)
  • Vindiciae ecclesiasticae (Viedeň, 1620);
  • Kázne na každú nedeľu v roku (maďarsky, Bratislava, 1636)
  • Triumf pravdy (maďarsky, Bratislava, 1614)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Käfer, István: Peter Pázmaň a protestanti. In: Trnava a rozvoj kultúry. Trnava, Mesto 1998, s. 97-100.
  • Pázmaň, Peter: A Romai Anyaszentegyház Predikacziok Posonban, MDCXXXVI. /=1636/. 2°. /XXX/ - 1248 s. (Čaplovič, záznam č. 311).
  • Pázmány, Peter: Imádságos könyv Pozsomban, MDCXXV (1625) 8°. /XLVIII/ - 571 - /IX/ s. (Čaplovič: Bibliografia tlačí vydaných na Slovensku do roku 1700. Martin: Matica slovenská, 1972. 1. zv., záznam č. 298).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1.  BANGHA, Adalbert. Peter Pázmány. In:  Catholic Encyclopedia. New York : Robert Appleton Company, 1911. Zväzok 11. (ang.)
  2. IMPULZ revue Číslo 1/2010, Jozef Haľko: Pázmaň v Dóme sv. Martina

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]