Kuruci

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Maľba znázorňujúca umeleckú predstavu boja kurucov a labancov

Kuruci (maď. kurucok) boli protihabsburskí povstalci, z oblasti Uhorska v rokoch 1514 do 1711. Intenzívne sa používal najmä koncom 17. storočia. Avšak napr. František II. Rákoci, tento termín pre označovanie vlastných vojsk nepoužíval[1]. Protivníkmi kurucov boli vojská habsburskej monarchie, nazývaní tiež labanci.

Pôvod termínu[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod slova kuruc nie je dodnes uspokojivo vysvetlený. Podľa M. Bela je slovo kuruc odvodené z maďarského označenia križiakov, resp. latinského crutianus. Prví kuruci boli pôvodne príslušníci armády Juraja Dóžu, ktorí mali zasiahnuť v rámci križiackych vojsk proti Osmanskej ríši. Turci označovali týmto termínom uhorských utečencov spod habsburskej nadvlády. Niektoré názory tiež poukazujú na možný pôvod z nemeckého slova Kruztürken (doslova kresťanskí Turci, poturčení kresťania)[1].

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • JAGNEŠÁKOVÁ, Mária - ONDŘEKA, Zbyšek (eds.): Kurucké vojny a ich odkaz v histórii, kultúre a umení. / Kurucké války a jejich odkaz v historii, kultuře a umění. Dolný Kubín - Český Těšín : Oravské múzeum P. O. Hviezdoslava - Muzeum Těšínska, cca 2013 [dátum v tiráži neuvedený]. 176 s. ISBN 978-80-89564-00-2, ISBN 978-80-86696-22-5

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b V. Dangl, V. Kopčan: Vojenské dejiny Slovenska II.: 1526-1711 ISBN 80-967113-0-X Ministerstvo obrany SR, Bratislava, 1995, s. 169