Senec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°13′14″S 17°23′54″V / 48.220556°S 17.398333°V / 48.220556; 17.398333
Senec
mesto
Senec7.jpg
Námestie 1.mája
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Bratislava a okolie
Rieka Čierna Voda
Nadmorská výška 125 m n. m.
Súradnice 48°13′14″S 17°23′54″V / 48.220556°S 17.398333°V / 48.220556; 17.398333
Rozloha 38,71 km² (3 871 ha) [1]
Obyvateľstvo 17 806 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 459,98 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1251
Primátor Ing. Karol Kvál[3] (NEKA)
PSČ 903 01
ŠÚJ 508217
EČV SC
Tel. predvoľba +421-2
Poloha mesta na Slovensku
Red pog.svg
Poloha mesta na Slovensku
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha mesta v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Senec
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.senec.sk
Freemap.sk: mapa
Demonym: Senčan[4]
Portal.svg Slovenský portál
Mierové námestie
Mierové námestie
Námestie 1.mája
Námestie 1.mája
Mierové námestie
Veža evanjelického kostola
Mierové námestie
Mierové námestie
Židovská synagóga
Senecké jazerá
Jazero Guláška

Senec (maď. Szenc, historicky Szempc, nem. Wartberg) je okresné mesto na Slovensku ležiace v Bratislavskom kraji (Východ). Je to štvrté najväčšie turisticky navštevované miesto na Slovensku. Pre svoju polohu a bohaté kultúrno-spoločenské vyžitie je veľmi častou voľbou pre bývanie či dovolenkovú rekreáciu nie len u Slovákov.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Senec sa nachádza na juhozápade Slovenska, v Bratislavskom kraji, 25 km východne od Bratislavy. Nadmorská výška je približne 121 až 160 m n. m., pretože sa mesto rozkladá na rozhraní Podunajskej roviny a pahorkatiny. Najbližšie pohorie je vzdialené približne 15 km (Malé Karpaty). Mesto má veľmi dobrú dopravnú polohu, neďaleko prechádza diaľnica D1 BratislavaŽilina a priamo mestom prechádza železničná trať BudapešťŠtúrovoBratislava. Relatívne blízko sa nachádza aj letisko M. R. Štefánika v Bratislave a hraničné priechody do Rakúska a Maďarska. V meste sa nachádzajú Slnečné jazerá, jedna z najvýznamnejších letných rekreačných oblastí Slovenska.

Časti mesta[upraviť | upraviť zdroj]

  • Senec-mesto
  • Svätý Martin

Ulice[upraviť | upraviť zdroj]

Andreja Sládkoviča, Baničova, Bernolákova, Bélu Bartóka, Boldocká cesta, Bratislavská, Dúhová, Emila Boleslava Lukáča, Fándlyho, J. Farkasa, Farské námestie, Fraňa Kráľa, Fučíkova, Gagarinova, Hečkova, Hollého, Hurbanova, Hviezdoslavova, Chalupkova, Inovecká, Jána Smreka, Jarná, Jasná, Jánošíkova, Jesenského, Tajovského, Kalinčiakova, Kollárova, Košická, Krátka, Kvetná, Kysucká, Letná, Lichnerova, Lúčna, Ľudovíta Fullu, Mesačná, Mierové námestie, Mila Urbana, Mlynská, Moyzesova, Mäsiarska, Námestie Alberta Molnára, Námestie 1.mája, Nitrianska, Novomeského, Oravská, Pezinská, Pivničná, Poľná, Považská, Pribinova, Priemyselná, Robotnícka, Rosná, Rybárska, Slnečná, SNP, Sokolská, Svätoplukova, Šafárikova, Šamorínska, Školská, Športová, Štefánikova, Štúrova, Tehelná, Trnavská, Turecká, Vajanského, Vinohradnícka, Vodná, Vrbenského, Záhradnícka, Zemplínska, Žarnovova, Železničná, Žitavská, Pri Striebornom jazere, Pri Štifte

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Čierna voda

Vodné plochy[upraviť | upraviť zdroj]

Slnečné jazerá, Hlboké jazero (Čiernovodské jazerá, Guláška), Strieborné jazero (Baňa), Labutie jazero[5] (Kövécstó – po slovensky "štrkovisko"), jazero pri tehelni, jazero pri Slávii, jazero pri sídlisku Salámka

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa viacerých nálezísk a lokalít môžeme povedať, že Senec a jeho okolie bolo obývané od neolitu cez dobu bronzovú, železnú, rímsku až po príchod Slovanov v 6. stor. Osídlenie pretrvalo aj počas doby veľkomoravskej a poveľkomoravskej.

Katastrofálne následky na vývoj mal tatársky, resp. mongolský vpád v r. 1241, po ktorom nasledovalo dosídlenie územia. Z r. 1252 pochádza prvá písomná zmienka o Senci, z ktorej sa dozvedáme, že darovaná zem Chondol (susedná obec Tureň) bola opustená, pričom Zemch (Senec) sa spomína pod názvom villa (dedina), čiže lokalita bola obývaná, i keď nie je možné odvodiť veľkosť sídla. V každom prípade však Senec v r. 1252 zrejme vykazoval kompaktnejší celok než okolité usadlosti, pozostávajúce nanajvýš len z niekoľkých, od seba vzdialených obydiel a budov.

Z listiny z r. 1276 sa dozvedáme, že istý Bodo predal majetky ležiace pri Senci hosťom bratislavského hradu žijúcim v Senci. Niet pochýb, že sa jednalo o nemeckých prisťahovalcov, pochádzajúcich z územia Bavorska a teda aj Senec zasiahla podobne ako okolité mestá Bratislava, Pezinok, Modra, Šamorín nemecká kolonizácia. Predpokladáme, že aj seneckí predstavení pochádzali z ich radov. Nemecké etnikum si svoje vedúce postavenie zachovalo minimálne do konca stredoveku. Tomu svedčia zachované mená seneckých vesníkov (richtárov) : Gruch Fridlinus (1332) a Nicolaus Layhbach (1423), podobne aj odtlačky pečatidiel známych zo 16. stor. kruhopismi s nemeckým názvom Senca (Wartberg). Zaujímavé je, že medzi rokmi 1377 až 1460 študovalo na viedenskej univerzite 17 študentov zo Senca. Od roku 1335 sa konali trhy raz za týždeň a to vždy v utorok. Mýtna stanica existovala už pred rokom 1412, pričom miestny obyvatelia boli od platenia dane oslobodení. V r. 1397 sa Senčania súdili o právo užívania takzvaného Čierneho lesa v modranskom chotári pred samotným panovníkom Žigmundom. Argumentovali na základe listiny vydanej kráľovnou Máriou, prvou manželkou kráľa Žigmunda, podľa ktorej spoločné užívanie lesa obyvateľmi Senca a Modry mala povoliť kráľovná, ale spor nakoniec prehrali. V r. 1423 sa odohral incident, keď podľa správy údajne celé senecké obyvateľstvo na čele s richtárom vtrhlo do časti pezinského chotára susediaceho s Doľanmi a tamojšie hraničné body zrovnali so zemou. Od roku 1439 sa Senec spomína už ako oppidum, čiže mestečko, čo malo pozitívne dôsledky pre obyvateľov.

V ranom novoveku tvorilo obyvateľstvo úzka vrstva šľachtických rodov, stredná vrstva obchodníkov a remeselníkov a najväčšia vrstva poddaných sedliakov a želiarov. Zemepánmi boli Turzovci, od r. 1642 Esterháziovci, okrem nich vlastnili určité časti chotára rodiny feudálov (Peršincovci, Mehéšovci, Balogovci, Poórovci, Heringešovci, Kováčovci). V r. 1570 sa spomína richtár Tomáš Varga, v r. 1606 Peter Tatay, v r. 1618 Blažej Mehes. Okrem maďarských mien sa medzi významnými osobnosťami objavujú aj slovenské priezviská (napr. Ján Čerešňa, Ján Šafár atď.).

V 16. storočí sa zvyšovali príjmy tridsiatkovej stanice – rok 1556 – 21 tisíc zlatých, 1586 – 32 tisíc, 1587 – 49 tisíc, čo boli najvyššie čiastky spomedzi ostatných tridsiatkov na juhozápadnom Slovensku. Prvé správy o cechoch sú z júna 1599, keď senecký richtár žiadal bratislavského o zaslanie štatútu tkáčskeho cechu. Ďalších cechom bol v r. 1604 cech krajčírov, špecializujúci sa na šitie pánskych odevov a kožušín. V r. 1612 sa spomína cech mäsiarov, od r. 1745 fungoval cech hrnčiarov, v r. 1746 vznikol samostatný cech murárov a staviteľov. Rozvíjal sa aj obchod – v 18. stor. bolo najskôr 5, neskôr 7 trhov ročne.

Do života ľudí nepriaznivo zasiahli vojny a pohromy. V r. 1663 mestečko napadli Turci, v máji 1705 bolo vidieť Senec s kostolom v plameňoch, zapálených kurucmi, požiar bol aj v r. 1764. V r. 1776 požiar zničil budovu školu vyššieho typu Collegium oeconomicum, pričom zhoreli aj okolité domy. Preto Mária Terézia oslobodila Senec na dva roky od platenia daní. Rok predtým zasiahla mestečko povodeň a v r. 1763 dokonca zemetrasenie.

Podľa hospodárskeho súpisu župných úradov z roku 1715 bolo v Senci 258 rodín. Odhaduje sa, že počet obyvateľov bol 1032. Poddanských rodín bolo 129.

Obsiatej plochy bolo 264 uhorských jutár ozimín a 440 jutár jarín. Úhorom ležalo 426 jutár chotára, vyklčované lúky predstavovali 167 jutár, klčoviská 1083 jutár a kopaníc bolo 134 jutár. Na tejto výmere sa chovalo 30 býčkov, 108 koní, 115 kráv, 25 junčekov a 3910 oviec.

Podľa súpisu pôdy a majetku bolo v r. 1768 v mestečku 218 poddanských rodín. Dôležitým dokladom vtedajších pomerov je takzvaný Jozefínsky dotazník z r. 1785, podľa ktorého bol zemepánom Senca gróf František Eszterházi, Senec mal 328 domov a 374 rodín. Celkový počet obyvateľov bol 1814, zloženie obyvateľstva bolo nasledovné: 19 Židov, 99 zemianskych rodín, 2 šľachtické rodiny, 35 obecných zamestnancov, 98 vidiečanov, žijúcich v mestečku, 195 nájomníckych rodín. Z 1814 obyvateľov bolo 212 detí do 12 rokov, 75 mladých ľudí od 13 do 17 rokov, 914 žien a 613 mužov. Z ďalších otázok (spolu ich bolo 18) sa môžeme dozvedieť, že obyvatelia boli rímskokatolíckeho náboženstva, národnosti maďarskej, slovenskej a nemeckej (prevažne Židia). Podľa zmapovania etnických pomerov r. 1773 na južnom Slovensku z r. 1924 Alexejom Petrovom sa Senec nachádzal spolu s okolitými obcami Veľký Biel, Boldog a Réca v severnom maďarskom jazykovom výbežku slovensko-maďarskej etnickej hranice.

V mestečku bol kostol s farárom, ktorý užíval jednu usadlosť s lúkami, vinohradom a faru s 5 miestnosťami. V mestečku bol aj chudobinec, ktorí obývalo 6 ľudí. Richtárom bol Štefan Molnár, jeho povinnosťou bolo viesť hospodársku, súdnu a administratívnu agendu a byť v styku s panskou stolicou a bol oslobodený od daní. Okrem toho v mestečku sídlili remeselníci – kolári, krajčíri, čižmári, kožiar, hodinár, pekár, zlatník, sklenár a panský staviteľ. Bol tu aj mlyn na obilie. Chotár mestečka bol v prvej akostnej triede, lúky a vinohrady v druhej, vykazovali sa panské lesy, neúrodná pôda nebola. Pestovali sa najmä raž, pšenica a jačmeň, darilo sa kukurici a strukovinám, v okolí Čiernej vody konope a ľan, čiastočne zelenina. Severozápad chotára zaberali vinice.

V rokoch 1773 – 80 fungovala ženská polepšovňa, kde pracovali odsúdené ženy v textilnej manufaktúre, špecializujúcej sa na výrobu textilu z konopnej priadze a ľanu, krajčírskych potrieb a výrobkov. Bola tu aj farbiareň s čistiareň látok. Ďalšia manufaktúra pracovala v rokoch 1787 – 90, vyrábala sa tu priadza z konopí a kúdele. Okrem spomínaných textiliek sa v Senci spracúvala konská srsť a vlasy, z ktorých sa vyrábali kefy a metly. Od r. 1782 vojenské učilište na prípravu budúcich dôstojníkov rakúskej armády.

V 19. storočí manufaktúry zanikli, hospodárske súpisy dokladajú existenciu cechov, neskôr boli zavedené zoznamy remeselníkov a živnostníkov, v nich sa objavujú aj nové profesie ako napr. lekárnik, lekár (chirurg), starinári či obchodníci s liehom, čo súviselo s otvorením pálenice. Od roku 1845 ťažba štrku. Revolučné udalosti rokov 1848 – 49 mestečko nezasiahli.

V r. 1872 vznikol slúžnovský obvod, ktorý tvoril siedmy okres Bratislavskej župy, prvý slúžny bol Ferdinand Helmbacher. K úradu patrilo 8 notariátov, ktoré mu boli úplne podriadené. Pod okres patrili okrem Senca napríklad aj Svätý Jur, Pezinok a Modra. V tomto období vzniká tehelňa (1880) a mlyn (1908), zavádza sa elektrina a telefón, od roku 1850 železničné spojenie s Bratislavou a Pešťou.

Od r. 1869 máme k dispozícii výsledky zo sčítaní obyvateľstva. V tomto roku mal Senec 357 domov a 2837 obyvateľov. V r. 1880 to bolo 415 domov a 3138 obyv., v r. 1900 512 domov a 3552 obyv. a v r. 1910 593 domov a 3915 obyv. Z týchto ľudí v r. 1910 uviedlo ako materinský jazyk slovenčinu 182, čo bolo 4,6 %. Táto štatistika vyvoláva isté pochybnosti, nakoľko v r. 1921 sa k československej národnosti prihlásilo už 753 ľudí, čo 16,17% z celkového počtu 4656. Ostatní uviedli maďarskú (75%) alebo židovskú národnosť (6 %). Tu je zaujímavé, že k židovskému vierovyznaniu sa prihlásilo 408 a v nasledujúcom sčítaní v r. 1930 502 ľudí, čo znamenalo 8,76 % resp. 8,95%, čo znamená nárast v relatívnych aj v absolútnych číslach. Naopak v r. 1930 sa k židovskej národnosti prihlásilo 306 ľudí, čo znamenalo oproti roku 1921 nárast o 25 osôb, ale v percentách pokles o 0,58%.

Počas medzivojnového obdobia zaznamenáva Senec všeobecný rozvoj. Postavil sa obecný dom (mestský úrad), vydláždili hlavné ulice, buduje sa elektrické osvetlenie a vzniká areál dnešných Slnečných jazier. Majetky Eszterháziovcov boli vyvlastnené a pridelené takzvaným kolonistom – ľudom z Oravy, Kysúc a Moravy, ktorí sa usídlili v južnej časti mesta a vystavali nové budovy. Toto malo za následok, že v medzi rokmi 1921 a 1930 stúpol počet trvalo obývaných domov z 625 na 888. Počet obyvateľov československej národnosti sa zvýšil o 1181 na 1934, čo predstavovalo 34,48%. Celkový počet obyvateľov bol 5609, z toho mali Maďari väčšinu s 56,43 % . Počas celého obdobia suverénne prevládalo rímskokatolícke vierovyznanie, pretože aj kolonisti boli prevažne katolíci, k evanjelickej cirkvi sa v r. 1930 prihlásilo iba 184 ľudí.

2. novembra 1938 sa konala Viedenská arbitráž, na základe ktorej Senec pripadol horthyovskému Maďarsku. Znamenalo to zhoršenie životných podmienok pre všetky vrstvy obyvateľstva, predovšetkým pre kolonistov, ktorí boli ešte v r. 1938 vyhnaní a pre Židov, ktorí boli v r. 1944 deportovaní do koncentračných táborov. Podľa skresleného sčítania mal Senec v r. 1941 92% obyvateľov maďarskej národnosti.

Po druhej svetovej vojne sa mesto vrátilo do ČSR. V r. 1947 prebehla výmena obyvateľstva medzi Slovenskom a Maďarskom, vďaka ktorej prišlo do Senca takmer tisíc Slovákov – evanjelikov z maďarskej obce Pitvaroš a niektorí občania maďarskej národnosti odišli do rôznych obcí v Maďarsku (napr. Jánossomorja). V r. 1949 – 60 bol Senec sídlom okresu. V období socializmu sa rýchlo zvyšoval počet domov (rok 1950 – 1085, rok 1961 – 1328, rok 1970 – 1621, rok 1980 – 1784) ako aj počet obyvateľov (rok 1950 – 5899, rok 1961 – 7596, rok 1970 – 8531, rok 1980 – 10 772). Do mesta sa sťahovali, najmä v 70. a 80. rokoch po výstavbe sídlisk, ľudia z celého Slovenska, čo súčasne znamenalo postupné znižovanie podielu maďarskej národnosti. Tak ako aj v inde, tak aj tu toto obdobie zmenilo obraz mesta. Zaniklo súkromné podnikanie a namiesto starých prízemných domov vyrástli fádne výškové prevažne panelové bytovky. Prvé bytové domy, postavené ešte tradičnou tehlovou technológiou, vznikli v 50.rokoch pozdĺž Šafárikovej ul. (dvojpodlažné) a na Kollárovej ul., Námestí 1.mája (trojpodlažné). Panelová výstavba začala v r. 1968 - 1969, keď bolo dokončených prvých 5 štvorpodlažných panelákov typu NMB na Svätoplukovej ul. a pokračovala na prelome 70. a 80.rokov sídliskom Juhozápad a Západ (Salámka). Na sídlisku Juhozápad sa po zbúraní pôvodnej, nie starej povojnovej výstavby, realizovali štvorpodlažné a deväťpodlažné objekty typu T06B KE, na sídlisku Salámka, kde pôvodná zástavba nebola, iba štvorpodlažné. Súčasne sa stavali na Záhradníckej, Žarnovovej a Novomeského ul. troj- a päťpodlažné tehlové bytovky. Výstavba najväčšieho sídliska Stred znamenala zároveň aj najväčší zásah do vzhľadu mesta. Po veľkoplošnej asanácii na Námestí 1.mája, Kollárovej ul., Ul. SNP, Hurbanovej ul. a Hollého ul. sa v r. 1986 - 1989 postavili štvor-, šesť-, osem- a trinásťpodlažné panelové domy typu P1.15.

Po roku 1989 prešlo mesto výraznou modernizáciou a je vzhľadom na svoju polohu blízko Bratislavy, ako aj Slnečným jazerám veľmi vyhľadávané. Výstavba bytových domov a sídlisk pokračovala aj v novom režime. V r. 1994 - 1996 bol postavený už nepanelovými metódami Slnečný dvor a po roku 2000 sídlisko pri Štifte.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

Od nového územnosprávneho členenia krajiny je Senec okresným mestom.

Primátor mesta[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V Senci žije v súčasnosti okolo sedemnásťtisíc obyvateľov. V meste i v jeho okolí žijú obyvatelia slovenskej aj maďarskej národnosti. Dvojjazyčnosť územia rešpektuje aj školstvo. Nachádza sa tu preto okrem iných aj základná škola s vyučovacím jazykom maďarským ako aj maďarské gymnázium.

Národnostné a etnické zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • Slováci – 68,06 %
  • Maďari – 14,47 %
  • Česi – 0,68 %
  • Rómovia – 0,08 %
  • Ukrajinci – 0,11 %
  • Nemci – 0,04 %
  • nezistené - 15,69 %
  • a iní

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

  • rímskokatolíci – 55,53 %
  • bez vyznania – 15,40 %
  • protestanti (evanjelici, reformovaní) – 7,66 %
  • gréckokatolíci – 0,59 %
  • pravoslávni – 0,41 %
  • nezistené – 18,65 %
  • a iní (Svedkovia Jehovovi, Baptisti, ...)

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

MsKS Senec (renovovaná budova na Mierovom námestí) – Mestské kultúrne stredisko bolo zriadené v roku 1977, v súčasnosti je strediskom kultúry v regióne. Konajú sa tu divadelné predstavenia, koncerty, a iné spoločenské akcie. Súčasťou MsKS je kino, amfiteáter a knižnica. MsKS podporuje záujmovú činnosť tanečného súboru, dychovej hudby, speváckeho súboru.

V Senci žije niekoľko umelcov. Bohatú výstavnú činnosť majú za sebou akademická maliarka a poetka Jitka Bezúrová-Mošková a akademický maliar Peter Galvánek.

Divadlo[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nenachádza, najbližšie je v Bratislave.

Múzeá[upraviť | upraviť zdroj]

Múzeum sa v meste nachádza v Tureckom dome.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Stavby[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza viacero verejných stavieb. Väčšina bola postavená po 2. svetovej vojne alebo po roku 1989.

  • Budova mestského kultúrneho strediska (Námestie 1.mája) z roku 1978. Výstavba tejto budovy znamenala značný zásah do vzhľadu seneckého námestia, pretože pri jej výstavbe bolo zbúraných približne 15 historických domov, niektoré pochádzali dokonca ešte z čias renesancie. Následne bolo okolie parkovo upravené a zriadené i parkovisko. Dnes sa v budove nachádza kino, knižnica, hotel, kníhkupectvo, elektrotechnický obchod, odchod s oblečením, kaderníctvo, cestovná kancelária a pod. V súčasnosti je budova zrekonštruovaná a pristavené je ďalšie poschodie.
  • Poliklinika (Farské námestie a Námestie 1.mája). V meste sa dlho nachádzali dve budovy polikliniky. Staršia budova pochádzala z r. 1888 a roky tu bolo pľúcne oddelenie, ktoré bolo nakoniec presťahované do novšej budovy. Ostalo tu len oddelenie rehabilitácie. Budova bola značne schátraná, okolie s rôznymi nekvalitnými prístavbami a garážami nevzhľadné, až ju nakoniec v r. 2012 zbúrali. Novšia budova polikliniky sa nachádza na Námestí 1.mája a výstavba bola ukončená okolo r.1976. Je to typická trojpodlažná socialistická stavba, na jej priečelí sa nachádza kachličková mozaika, ktorá sa v súčasnosti rozpadáva. Vnútro budovy je však riešené účelne a drevené okná boli vymenené za plastové.
  • Budova polície (Lichnerova ul.) – stavba z roku 1990. Predtým tu stál secesný dom z r.1908 so zaujímavými drevenými kazetovými stropmi. Výstavbu nového objektu schválil ešte v r.1989 MsNV, napriek pádu socializmu a protestom sa nariadenie realizovalo a tento vzácny dom bol zbúraný. Súčasná stavba je trojpodlažná a pomerne fádna.
  • Obchodný dom Kocka (pôvodne Amita) (Lichnerova ul.) – na mieste meštianskych domov z 19. storočia bol začiatkom 70.rokov postavený obchodný dom Jednota. Ľudovo bol nazývaný aj Prior. V roku 1993 bol tento objekt úplne prestavaný a nadobudol historickejší ráz. Súčasťou sa stala aj vežička. V nasledujúcom období sa pomerne rýchlo menili názvy prevádzok v budove – potraviny menili názov z Amita na M-Market, CBA, na poschodí vznikla kaviareň a predajňa textilu. V roku 2012 prebehla ďalšia rekonštrukcia, pri ktorej ostal z pôvodnej budovy len betónový skelet, z ktorého po prestavbe vznikol dnešný obchodný dom Kocka.
  • Drogéria Helena (Lichnerova ul.) – stavba z 2. polovice 80. rokov 20. storočia. Pôvodne dvojpodlažná stavba s plochou strechou, okolo roku 2000 zrekonštruovaná. V súčasnosti je objekt úplne prestavaný, bola pristavená nová časť a celá stavba bola zároveň zvýšená o jedno podlažie už so šikmou strechou.
  • Slnečný dvor (Lichnerova ul.) – rozsiahly obytno-obchodný komplex zaberajúci značnú časť Lichnerovej ulice, výstavba prebehla v dvoch etapách v rokoch 1993–96.Pôvodná zástavba bola zbúraná v r. 1990. Za obeť búraniu padlo aj bývalé kino. V 90.rokoch sa pripravil projekt, na základe ktorého sa v r.1993 začalo stavať. Z neho sa však realizovala asi len tretina. Prvý objekt pozostáva z dvoch častí – 5 podlažnej a 8 podlažnej. Súčasťou budovy sú aj pseudorenesančné arkády a obchodná pasáž. Obchody (domáce potreby, mäsiarstvo, potraviny, zlatníctvo, kvetinárstvo) sa nachádzajú práve tam. Vyššie sa nachádzajú byty so zaujímavo riešenými balkónmi a výsadbou na streche. Stavba bola po ére panelovej výstavby veľmi zaujímavá, skoro sa však začali prejavovať technické nedostatky (odpadávajú celé kusy omietky a farby vyšedli), až bola po 15 rokoch nutná úplna rekonštrukcia fasády. Druhý objekt bol postavený v roku 1996 v podobnom štýle, skladá sa však len z jednej časti (8 podlažnej) a má podobné technické problémy. Posledná etapa bola realizovaná až v r. 2008.
  • Polyfunkčný dom Helios (Lichnerova ul. – Hollého ul.) – novopostavený 8-podlažný objekt z roku 2007 – 2008, druhá etapa 2009 - 2010.
  • Gymnázium Antona Bernoláka (Lichnerova ul.) z rokov 1939 – 47, prístavba z roku 2003. Od roku 1949 tu sídli gymnázium. Budova sa skladá z dvoch častí – z dvojpodlažnej a z štvorpodlažnej, v rokoch 2008–09 bola kompletne zrekonštruovaná – vymenili sa okná, strecha aj s krytinou a fasáda bola zateplená.
  • Maďarské gymnázium (Lichnerova ul.) z r.1933, dvojpodlažná budova, podkrovím je spojená chodbou s predchádzajúcim objektom. Pôvodne slovenská meštianska škola, maďarská je od r.1950.
  • Daňový úrad (Mierové nám.) z r. 2003 – 04, štvorpodlažná moderná budova so zasklenou časťou.
  • Pošta (Mierové nám.) v prevádzke od 22. januára 2009; pôvodná budova z 30. rokov 20. stor. v susedstve bola v júni 2009 zbúraná.
  • Základná škola Tajovského (Tajovského ul.) – trojpodlažná budova z r. 1964, druhá najväčšia škola na Slovensku, v r.2006 prebehla výmena okien.
  • Základná škola (Mlynská ul.) – trojpodlažná, typicky socialistická stavba. Výučba na škole sa začala v r.1991.
  • Billa (Svätoplukova ul.) z r.2002
  • Lidl (Boldocká ul.) z r.2004. Na tomto mieste stál od r. 1908 parný mlyn, ktorý 2.10.1997 úplne vyhorel. Po pár rokoch bola ruina spolu so železničnou vlečkou, ale aj romantickou vilkou patriacou k mlynu odstránená, čím vznikol priestor pre supermarket.
  • Kaufland (Trnavská ul.) z r. 2008
  • Hypermarket TESCO (Bratislavská ul.) od 19. júna 2008
  • Obchodný dom Minor, dnes Supermarket COOP Jednota, budova dokončená v r.1994. Okrem potravín sa tu nachádza aj kvetinárstvo, lekáreň a pod.
  • Bývala budova Slovenskej sporiteľne (Lichnerova ul.) – trojpodlažný dom z polovice 90.rokov 20.storočia. Dnes slúži ako obchod a kaviareň.
  • Potraviny COOP Jednota (Mierové námestie) – po vybúraní časti námestia bol na mieste pôvodného meštianskeho domu z 19.storočia postavený pomerne nevzhľadný jednopodlažný objekt potravín. Tento typ je typický pre socialistickú výstavbu budov potravín Jednota v menších dedinách, paradoxne bol však postavený v strede mesta. Vôbec nezapadá do okolitej zástavby.
  • Bytový dom s pobočkou Slovenskej sporitelne (Mierové námestie) – na mieste tejto modernej stavby z. 2009 - 2011 sa nachádzalo papiernictvo hneď vedľa potravín Jednota. Bolo ich presnou kópiou. Objekt v r. 2008 zbúrali.
  • Panelový dom (Námestie 1.mája) rozsiahly bytovo-obchodný komplex skladajúci sa z troch častí z r. 1987. Obchody rôzneho charakteru sa nachádzajú na prvom podlaží prvej časti.
  • Obchodný dom (Lichnerova ul.) pomerne rozsiahly, pôvodne dvojpodlažný objekt, v r.1998 čiastočne zvýšený o jedno podlažie a zmodernizovaný (predajňa textilu Odemat, ostatné časti domu ostali v nezmenenej podobe). Vybudovaný bol v 80.rokoch 20.stor. a okrem predajne Odematu sa tu nachádza aj drogéria, banka, predajňa obuvi, textilu, potravín a pod.
  • Logistické centrum budované cca od r. 2002 pri križovatke diaľnice D 1 a cesty 503 na severozápade mesta v rozsahu cca 15 (v r. 2008) veľkoskladov fyriem o. i. NAY, TESCO, DHL, dm Drogerie Markt, BILLA, DHL, ESA Logistika, Brilux, Carcoustics, Gebrüder Weiss, Hopi, Lekkerland, Spandex, Wincanton, Weindel, Viessmann, Volvo, Takko Fashion, Rinder, ...

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Turecký dom (Mierové námestie) – pôvodná renesančná kúria z roku 1556, východné krídlo má polkruhovú baštu. Pod oblúčkovitou atikou sú osadené otvory strielní. Zrekonštruovaný v r. 1994 a 2012.
  • Rímskokatolícky kostol sv.Mikuláša (Farské námestie) – pôvodne gotická stavba z r.1326, v 17. storočí renesančne upravený a v r. 1740 barokovo prestavaný. Stavbu na západnej strane uzatvára samostatne pristavaná veža. Na prelome 19.–20. stor. boli fasády romanticky upravené do dnešného stavu. Oltáre pochádzajú z 18. stor. a sú barokové. Kostol bol opravovaný v r. 1955, 1979, zač. 90. rokov a v roku 2006.
  • Židovská synagóga (Mierové námestie) – bola postavená v r. 1907 v eklekticko-orientálnom štýle. Od roku 1953 sýpka, neskôr sklad chemikálií. V súčasnosti opustená a zdevastovaná, v zime sklad vianočných stromčekov. Dlhodobo sa plánuje obnova.
  • Pranier (Mierové námestie) – svojrázna renesančná stavba z r. 1552. Je to z tehál murovaný, omietnutý stĺp ukončený rímsou, nad ktorou sa výši oblúkovitý vlys zavŕšený kužeľovito ukončeným valcom.
Pamätník I a II svetovej vojny
  • Pamätník I. a II. svet. vojny (Námestie Alberta Molnára) – vyhotovil ho budapeštiansky sochár, sú na ňom umiestnené mramorové tabule s menným zoznamom padlých vo svet. vojnách.
  • Bývalý dom smútku – dnes kamenárstvo (Bratislavská ul.) – eklektická stavba z konca 19. storočia,
  • Hrobka Poórovcov (katolícky cintorín) – neorománska stavba s vežičkou a sochou Panny Márie z konca 19. stor.
  • Socha sv. Urbana – baroková socha z 18. stor.
  • Veľký Štift (Vinohradnícka ul.) – rozmerná trojkrídlová baroková stavba z 18.storočia. Boli tu škola, nápravný ústav, stajne, jazdiareň, dielne kováčov a sýpka. V 20. storočí sklad zeleniny, dnes je objekt značne schátraný.
  • Dom správcu pri Štifte (Vinohradnícka ul.) – neskorobarokový dom z 2. pol. 18.stor., dnes reštaurácia.
  • Bývalá stajňa (Krátka ul.) – baroková stavba z 18.stor., patriaca k býv. asanovanému hostincu. Dnes sklárstvo a kamenárstvo. Zaujímavé barokové klenby.
  • Immaculata (Mierové námestie) – morový stĺp z roku 1747, opravovaný v rokoch 1824, 1911 a 1993, odkedy opätovne stojí na námestí (predtým stál pri kostole)
  • Barokový meštiansky dom (Námestie 1. mája) – dvojpodlažná stavba z 2. tretiny 18. storočia, zač. 90. rokov 20.stor. prestavaný, čím sa fasáda značne znehodnotila.
  • Obchodno-obytný dom (Námestie 1.mája) – dvojpodlažná eklektická stavba postavená okolo roku 1910, v r. 2008 bolo zobytnené podkrovie.
  • Neoklasicistický dom (Mierové námestie) – dvojpodlažná stavba zo zač. 20. stor.
  • Mestský úrad (Mierové námestie) – stavba z roku 1931, v roku 2005 kompletne zrekonštruovaná.
  • Meštiansky dom (Lichnerova ul.) – secesný dom postavený okolo roku 1910, dnes papiernictvo.
  • Budova OTP banky (Lichnerova ul.) – pôvodne svojrázna dvojpodlažná eklektická stavba zo začiatku 20.stor. Zač. 90. rokov zbúraná a v r. 1993 - 1994 obnovená ako zväčšená kópia. Na južnom nároží sa nachádza vežička.
  • Meštiansky dom (Lichnerova ul.) – jednopodlažný barokový dom z 18.stor. bol celé roky v dezolátnom stave. Zbúraný vo februári 2007.
  • Budova bývalej hasičskej zbrojnice (Lichnerova ul.) – dom z 2.pol. 19.stor., do budúcnosti mestské múzeum.
  • Evanjelický kostol (Lichnerova ul.) – funkcionalistická stavba z roku 1952.
  • Obytný dom (Lichnerova ul.) – eklektická jednopodlažná stavba z roku 1926, po rekonštrukcii.
  • Obytné domy (Štúrova ul., SNP) – približne 20 prízemných eklektických domov z rokov 1924 – 1927, fasády bohato členené (rôzne výklenky, pilastre, ľudské hlavy, rímsy, vežičky a pod.) Podobné stavby sa nachádzajú aj na Hviezdoslavovej, Trnavskej (secesné vily z 20.rokov) a Šafárikovej ul.
  • Socha sv.Vendelína (Trnavská ul.) – z roku 1882
  • Sedliacky dom (Štúrova ul.) – pôvodný sedliacky dom z roku cca 1840 – zbúraný v roku 2006. Podobné domy, aj keď mladšie sa nachádzajú aj na ul. SNP, Šafárikova, Hviezdoslavova, Svätoplukova, Boldocká, Nitrianska a Pivničná.
  • Kaplnka sv.Trojice (Štúrova ul.) – baroková kaplnka z roku 1718.
  • Bývalá sýpka (Letná ul.) – romantická stavba z konca 19. stor, lizénami členená fasáda, zvýšené podkrovie osvetlené manzardovými oknami. Dnes predajňa nábytku, veľmi pekne zrekonštruovaný dom.
  • Bývalá budova semenársko-šľachtiteľského ústavu (Štúrova ul.) – eklekticko-novobaroková budova z konca 19. stor. Ústav zanikol v r. 1945, potom do roku 1995 údržbárske dielne, čím sa objekt znehodnotil. Od roku 1996 patrí Verejnoprospešnému podniku, dlhodobo chátral a vo februári 2008 bol kompletne zbúraný, čím prišiel Senec o významnú pamiatku. Dnes na tomto mieste stojí mohutný obchodno - obytný dom Orbis.

Pomníky[upraviť | upraviť zdroj]

V meste sa nachádza maďarský pamätník padlým v prvej a druhej svetovej vojne na námestí Alberta Molnára.

Parky[upraviť | upraviť zdroj]

Park na Mierovom námestí je pekne obnovený. Revitalizácia prebehla v roku 2006. Autormi sú Ing. arch. Ladislav Prekop a Ing. arch. Maroš Hankovský.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Futbal[upraviť | upraviť zdroj]

Hádzaná[upraviť | upraviť zdroj]

  • HK PICCARD SC s družstvami mladšie žiačky, staršie žiačky, mladšie dorastenky, staršie dorastenky a ženy (od roku 2010 1.liga)

Hokejbal[upraviť | upraviť zdroj]

  • SCHbl/2. Senecká hokejbalová liga
    • V lige pôsobí 14 klubov, z toho 5 Seneckých: HBK Watberg Senec, HBK Playboy Senec, Senec Leaders 04 , HBK Skeletons Senec a HBK Panthers Senec. Najúspešnejší je HBK Watberg Senec, za štyri roky existencie túto súťaž vyhral 4 razy.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Senecké leto, Veľký letný karneval, Trojkráľové zimné plávanie, Záchranárske MDD, Potápačský karneval

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Železničná stanica Senec

Železničná stanica Senec na trati 130 ŠtúrovoBratislava hl. st. je v prevádzke od jej otvorenia 18. decembra 1850 . Osobnými a zrýchlenými vlakmi ako i rýchlikmi má Senec spojenie napr. s mestami Bratislava, Galanta, Nové Zámky, Štúrovo, Komárno, Levice, Zvolen, Banská Bystrica, Malacky, Kúty.
Železničná stanica je však obyvateľmi mesta málo využívaná – nachádza sa síce len 20 m od vchodu na Slnečné jazerá-Juh, ale ďaleko od sídlisk, ktoré by potrebovali vybudovať zastávku o cca 1 200 m bližšie k Bratislave.

Autobusová doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto má autobusovú stanicu na Šafárikovej ulici, do užívania bola odovzdaná v roku 2006, predtým sa nachádzala pred MsKS na Námestí 1.mája, čo však bolo nevyhovujúce. Autobusovými linkami je mesto spojené najlepšie s Bratislavou, kde odchádza za hodinu aj niekoľko spojov a spojenie s hlavným mestom je vcelku vyhotovujúce i v ranných a večerných hodinách. Toto sa už nedá povedať o spojoch do Trnavy, Pezinka, Modry, Galanty a Šamorína, pretože ich frekvencia je oveľa nižšia. V Senci zastavujú aj niektoré diaľkové spoje (BratislavaZvolen, BratislavaNové Zámky, BratislavaPiešťany a pod.)

"Cestný vláčik"[upraviť | upraviť zdroj]

Po meste do 31. 10. 2013 premávalo denne, okrem nedelí, elektrické motorové vozidlo – imitácia vláčika na 2 trasách:

  • Autobusová stanica, Vinohradnícka ul., ul. Fraňa Kráľa, Trnavská ul., Boldocká c., Slnečná ul., Štefánikova ul., Školská ul., Lichnerova ul., Štúrova ul., Železničná stanica, Štúrova ul., Ul. SNP, Školská ul., Lichnerova ul., Mierové námestie, Moyzesova ul., Šafárikova ul., Autobusová stanica
  • Autobusová stanica, Šafárikova ul., Moyzesova ul., Bratislavská ul., HM TESCO, Bratislavská ul., Kalinčiakova ul., Jánošikova ul., Kysucká ul., Svätoplukova ul., Hviezdoslavova ul., Fándlyho ul., Sokolská ul., Svätoplukova ul., Bratislavská ul., Moyzesova ul., Šafárikova ul., Autobusová stanica

Mestská celoročná doprava[upraviť | upraviť zdroj]

Po meste od 1.11.2013 premáva denne klimatizovaný autobus. Okruhy sa vždy začínajú aj končia na autobusovej stanici na Šafárikovej ulici (vracia sa tam aj v polovici cesty). Okrem iného stojí v blízkosti obchodných centier a pri železničnej stanici. Jeden okruh má 37 zastávok.

Dôležité firmy[upraviť | upraviť zdroj]

  • E.L.V Produkt
  • Montostroj

Školstvo[upraviť | upraviť zdroj]

  • Gymnázium Antona Bernoláka
  • Združená stredná škola, Kysucká ul.
  • Maďarské gymnázium, Lichnerova ul.
  • Základná škola J.G.Tajovského
  • Základná škola, Mlynská ul.
  • Základná škola A. M. Szencziho s vyuč. jaz. maď.

Osobnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov obcí, mestských častí a primátorov miest vo voľbách do orgánov samosprávy obcí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, rev. 2010-11-28. Ing. Karol Kvál je v zozname. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Senčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava : Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. Katastrálna mapa mesta

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • FEDOR, Peter a kol. Senec bránou do tretieho milénia. Senec: Sinex, 2004, 330 s. (kapitola História)