Kostolná pri Dunaji

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°11′10″S 17°26′00″V / 48.186172°S 17.433383°V / 48.186172; 17.433383
Kostolná pri Dunaji
obec
Kostolná pri Dunaji kostol.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Bratislavský kraj
Okres Senec
Región Podunajský
Nadmorská výška 124 m n. m.
Súradnice 48°11′10″S 17°26′00″V / 48.186172°S 17.433383°V / 48.186172; 17.433383
Rozloha 8,07 km² (807 ha) [1]
Obyvateľstvo 545 (31. 12. 2013) [2]
Hustota 67,53 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1332
Starosta Ján Filkász[3] (KDH)
PSČ 903 01 (pošta Senec)
ŠÚJ 503851
EČV SC
Tel. predvoľba 02/4590 15 39
E-mailová adresa kostolnapd@inmail.sk
Telefón 02/4590 1539
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Bratislavského kraja.
Wikimedia Commons: Kostolná pri Dunaji
Štatistika: MOŠ/MIS
Webová stránka: www.kostolnapd.sk
Freemap.sk: mapa
Portal.svg Slovenský portál

Kostolná pri Dunaji (historicky slov. Hasvár aj Hašvár, maď. Egyházfa, nem. Gaswar alebo Haswar) je obec na juhozápadnom Slovensku v okrese Senec v Bratislavskom kraji.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží na Podunajskej rovine na vyvýšenine medzi riekami Malý Dunaj a Čierna Voda v nadmorskej výške 128 metrov. Susedí s obcou Kráľová pri Senci, ktorá je vzdialená od Kostolnej pri Dunaji necelý kilometer, podobne ako ďalšia susedná obec Hrubý Šúr. Vzdialenosť od Hrubej Borše a Turne je približne 3,5 km. Od centra okresného mesta Senec ju delí asi 5 km, no na začiatok mesta, na tzv. Dolný majer (nýr) sú to necelé 3 km. Po spevnenej ceste sa po 4 km cez majer Maholánka dostaneme do obce Hurbanova Ves, prípadne cez ďalší majer Oraľa do vzdialenejšej obce Jelka. Bratislava je vzdialená 30 km. Jej súčasťou je lokalita Malý Šúr.

Podnebie[upraviť | upraviť zdroj]

Obec patrí do teplého a suchého pásma. Priemerná ročná teplota 9,7 st., priemerný ročný úhrn zrážok 503 mm. Prevládajú západné vetry, prípadne (najmä v zime) juhovýchodné, zriedkavé sú severovýchodné vetry. Lokálne búrky aj frontálne zrážky obec často obchádzajú, prípadne sa dosahujú nižšie úhrny v porovnaní s Bratislavou, zrážky sú nerovnomerne rozložené počas roka. Snehová pokrývka sa objavuje menej ako 40 dní v roku (v zime 2006 – 2007 len 3 dni).

Pôdne pomery[upraviť | upraviť zdroj]

V okolí obce sa nachádzajú černozeme a fluvizeme. Sú symbolom a zárukou dostatočných úrod, pretože patria k najúrodnejším pôdam na Slovensku. Černozeme majú dobré fyzikálne aj chemické vlastnosti pre poľnohopodárske využitie, sú však náchylné na sucho. Fluvizeme majú okrem dobrých fyzikálno-chemických parametrov aj priaznivé vlhkostné pomery, pretože sú zvlhčované podzemnými vodami. Nachádzajú sa bližšie k vodným tokom (Čierna Voda a Malý Dunaj)

Rastlinstvo a živočíšstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prevládajúca poľnohospodárska krajina (tzv. kultúrna step) sa odráža na rastlinstve a živočístve. Na ornej pôde sa pestujú hlavne obilniny (pšenica a jačmeň) a kukurica, prípadne cukrová repa, slnečnica a repka olejná. Zemiaky sa pestujú v menšej miere. Na poliach sa vyskytujú najmä zajace a bažanty. Veľkú časť chotára však zaberá Maholanský les. Ide o jaseňovo-brestovo-dubový les (tzv. tvrdý luh – typ lužného lesa zaplavovaný len pri veľkých povodniach). Severná časť lesa je pôvodná, bez väčších zásahov človeka. Okrem krovín (prevláda jaseň) sa tu vyskytujú aj byliny. Veľmi početná je chochlačka dutá a plná, ktorá v apríli doslova pokrýva zem so svojimi kvetmi. Okrem nej tu rastú aj blyskáč, krivec a snežienka. Južná časť je značne ovplyvnená činnosťou človeka. Sú tu početné holoruby, lesné cesty a nepovôdná vegetácia – agát a pajaseň, ktoré sa na holoruboch rýchlo šíria na úrok pôvodných drevín. Les tu pretína aj dialkové elektrické vedenie. Istá časť holorubov bola zalesnená nahusto nasadenými borovicami. Napriek tomu žije v lese množstvo bezstavovcov, vtákov (drozd, sýkorka, dudok, kúdeľnička) a z cicavcov napr. srnec.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1332, hoci sa v obci nachádza kostol sv. Panny Márie z 13. storočia. Miestny cirkevný zbor sa pripadol k reformácii v r. 1643, ale už v r. 1674 bol rekatolizovaný. Dedina spadala pod pálfyovské panstvo a vyvíjala sa ako poddanská obec. Dlho ju tvorili dve osady – severnejší Hasvár (Egyházfa) a južnejší Malý Šúr (Pénteksúr). V Hasvári (názov je od vodený od nemeckého názvu Gaswar) sa nachádzal aj kostol, kým v Malom Šúri sa nachádzal len trojičný stĺp. V roku 1910 mal Hasvár 316, Malý Šúr 161 obyvateľov prevažne maďarskej národnosti. V r. 1919 – 20 sa stali súčasťou Československa, po Viedenskej arbitráži v r. 1938 pripadli hortyovskému Maďarsku. Kedže dediny ležali v tesnej blízkosti, boli v r.1943 zlúčené pod spoločným názvom Egyházfa. Po r.1945 sa používal názov Hasvár, ale tento názov pomenúval len časť obce a navyše je nemeckého pôvodu, preto sa od r. 1948 používa nový názov Kostolná pri Dunaji. Napriek spojeniu sa Malý Šúr stavebne dodnes nespojil s Kostolnou (Hasvárom) a oddeľuje ho úzky pás poľa.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2001 mala Kostolná pri Dunaji 458 obyvateľov, z toho 315 maďarskej a 137 slovenskej národnosti. Počet obyvateľov pozvoľna stúpa, koncom roka 2004 mala už 470 obyvateľov. Nachádza sa tu obecný úrad, hasičská stanica, materská škola, kultúrny dom, poľnohospodárske družstvo, obchod, kostol a krčma. Napriek socialistickému obdobiu si zachovala tradičný charakter, nestojí tu ani jeden bytový dom (panelák). Stále badať, že sa dnešná obec skladala pôvodne z dvoch dedín. Sú tu oddelené cintoríny, autobusové zastávky, donedávna obchody a dokonca aj jazerá. V poslednom období sa rozvíja individuálna výstavba nových rodinných domov a staršie domy sa vynovujú. V roku 2008 bol otvorený nový kultúrny dom. V roku 2011 mala obec 508 obyvateľov, z čoho bolo 265 maďarskej a 235 slovenskej národnosti.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Románsky kostol sv. Panny Márie z 13.storočia – románsky kostol s vežou, neorománsky pristavaný. V blízkosti sa nachádza historická fara.

Trojičný stĺp – nachádza na malom námestíčku v časti Malý Šúr.

Zachovaná ľudová architektúra – po celej obci sú viaceré pôvodné, prípadne len málo prestavané ľudové domy zo začiatku 20. storočia. V časti Malý Šúr sa nachádza zdevastovaný ľudový dom z r.1884.

Jazero – malé jazero so zaujímavým mólom a trstinovým prístreškom.

Maholanský les – lesný porast južne od obce.

Rezervácia sibírskych tigrov – približne 3 km od Kostolnej pri Dunaji sa nachádza rezervácia tigra sibírskeho.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2013 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-03-05. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-16. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]