Strana práce (1946)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Strana práce bola reformistická slovenská politická strana. Vznikla 20. januára 1946 na konferencii v Bratislave ako tretia politická strana na Slovensku.

Vznikla na podnet pravicových členov bývalej Československej sociálnodemokratickej strany robotníckej, ktorí nesúhlasili so zjednotením sociálnodemokratickej strany s KSS 17. septembra 1944. Podporu našli u Československej strany sociálnodemokratickej, proti čomu sa však postavila KSS. Bol prijatý kompromis, že vznikne nová strana s iným názvom, ktorá nebude súčasťou ČSSD. 20. januára 1946 sa konala v Bratislave konferencia, na ktorej sa ustanovila Strana práce. Predsedom sa stal Ivan Frlička, podpredsedom Alexander Bahurinský, čestným predsedom Dr. Ivan Dérer. 13. marca 1946 ju prijali do Národného frontu. Tlačovým orgánom strany bol denník Hlas práce, od 1. januára 1948 Nový hlas. Oslovovala najmä živnostníkov, remeselníkov a inteligenciu, nepodarilo sa jej osloviť robotníkov. Po neúspechu vo voľbách v roku 1946, keď získala len 3,11 % hlasov, sa začala orientovať na rozšírenie základne medzi roľníctvom. Neúspech vo voľbách bol pripisovaný názvu strany a 28. septembra 1946 sa premenovala na Sociálnu demokraciu na Slovensku. Okrem diskusie o názve strany sa viedli diskusie o tom, či strana bude ďalej pokračovať samostatne alebo sa vo vhodnej chvíli zlúči s ČSSD. Rozhodlo sa o tom na zjazde 17.-19. októbra 1947 v Bratislave, ktorý rozhodol o zjednotení s ČSSD. K zlúčeniu došlo 14. novembra na XXI. zjazde ČSSD v Prahe. Ďalej pôsobila ako Československá strana sociálnodemokratická na Slovensku. Ivan Frlička sa stal zároveň prvým podpredsedom ČSSD. Počas politickej krízy na jeseň 1947 sa strane podarilo získať jedno kreslo v Zbore povereníkov. Povereníkom zdravotníctva sa stal Ján Bečko. Zatiaľ čo v Čechách sa po Februári 1948 pripravovalo zlúčenie ČSSD s KSČ, na Slovensku podobný proces nebol možný, keďže sociálna demokracia sa tu zlúčila s KSS už roku 1944. Preto došlo k "dobrovoľnému" rozpusteniu strany, o ktoré Ivan Frlička požiadal Národný front 14. marca 1948. Nový hlas zároveň vyzval svojich členov, aby vstúpili do Komunistickej strany Slovenska, časť členov tak aj urobila.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Pyramída
  • Politické strany na Slovensku. 1860-1989 (zost. Ľubomír Lipták) (Bratislava, ARCHA 1992) ISBN 8071150290
  • Štefan Šutaj: Slovenské občianske politické strany na Slovensku [1]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]