Komunistická strana Slovenska (1948)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Komunistická strana Slovenska (skr. KSS; 1. 12. 1990 – 31. 1. 1991 Komunistická strana Slovenska – Strana demokratickej ľavice – KSS-SDĽ, 1. 2. 1991 – 7. 4. 1992 Strana demokratickej ľavice – SDĽ) bola spočiatku (od 28. 9. 1948 do 3. 11. 1990) „územná organizácia Komunistickej strany Česko-Slovenska (KSČ) na Slovensku“ a ku koncu (od 4. 11. 1990 do 7. 4. 1992) časť federácie strán nesúcej názov Komunistická strana Česko-Slovenska (KSČS). V rokoch 1948 – 1990 to teda nebola samostatná politická strana, aj keď navonok neraz tak vystupovala, a v rokoch 1990 – 1992 to bola polosamostatná strana.

V roku 1948 nadviazala na samostatnú rovnomennú slovenskú politickú stranu založenú v roku 1939 (Komunistická strana Slovenska (1939)). V roku 1992 (po vystúpení z KSČS a tým aj zániku KSČS 7. 4. 1992) pokračovala ako samostatná politická strana pod nezmeneným názvom Strana demokratickej ľavice.

Najvyšším orgánom KSS bol zjazd KSS. Ústredným tlačovým orgánom bol denník Pravda. Teoretickým pracoviskom boli Fakulta Vysokej školy politickej Ústredného výboru Komunistickej strany Česko-Slovenska a Ústav marxizmu-leninizmu Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska v Bratislave. Najdôležitejšími prvými tajomníkmi pred Nežnou revolúciou boli Alexander Dubček (1963 – 1968) a Jozef Lenárt (1970 – 1988).

V marci 1991 sa od strany (vtedy sa volala Strana demokratickej ľavice) odštiepili dve nové strany ortodoxných komunistov: Komunistická strana Slovenska – 91 (6. 3. 1991) a Zväz komunistov Slovenska (19. 3. 1991). Tieto dve strany sa neskôr, 29. 8. 1992, zlúčili a vytvorili súčasnú Komunistickú stranu Slovenska (pozri Komunistická strana Slovenska (1992)), ktorá konkurovala – vtedy už ako samostatná strana fungujúcej – Strane demokratickej ľavice.