Alžbeta Bavorská (Sissi)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alžbeta Bavorská
Alžbeta Bavorská (Sissi)
Portrét cisárovnej Alžbety, Georg Raab, Galéria umenia, Ľvov

Narodenie 24. december 1837
Mníchov, Bavorsko
Úmrtie 10. september 1898 (60 rokov)
Ženeva, Švajčiarsko

Alžbeta Bavorská, zv. Sissi, (* 24. december 1837, Mníchov – † 10. september 1898, Ženeva) bola bavorská princezná, rakúska cisárovná (od r. 1854), česká a uhorská kráľovná (od r. 1854), manželka rakúskeho cisára Františka Jozefa I.

Pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Alžbeta Amália Eugénia (ako znelo jej celé meno) bola dcéra bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa (* 1808 – † 1888) a vojvodkyne Ludoviky Wilhelminy Bavorskej (* 1808 – † 1892). Mala sedem súrodencov, narodila sa ako tretia v poradí. V útlom detstve mala najbližšie ku svojej staršej sestre Helene, avšak keď mala Sissi 9 rokov, vychovávateľka usúdila, že Helena má na nežnejšiu Sissi príliš veľký vplyv. Preto ich držali trochu od seba a Sissi sa začala pripájať k o 2 roky mladšiemu bratovi, Karolovi Teodorovi.

Pochádzala z vedľajšej, nesuvérennej vetvy rodu Wittelsbachovcov. Jej matka bola dcérou bavorského kráľa Maximiliána I. a sestrou Žofie, matky Františka Jozefa I.

Alžbeta vyrastala stranou od bavorského dvora. Zimy trávila rodina v mníchovskom paláci, leto v possenhofských záhradách. Na rozdiel od väčšiny vtedajších princezien vyrástla z nej vzdelaná, ambiciózna, nekonvenčná, slobodomyseľná a citlivá dievčina. Ako dieťa žila v tieni Heleny. S ňou sa pôvodne počítalo v sobášnych plánoch Žofie Bavorskej ako s nastávajúcou manželkou jej syna Františka Jozefa. K zasnúbeniu páru malo dôjsť v cisárskom letnom sídle v Bad Ischl kam Ludovika cestovala s oboma dcérami. No tu sa cisár zamiloval do mladšej z nich, Alžbety, a aj napriek protestom svojej matky sa s ňou 23. apríla 1854 oženil.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvodne šťastné manželstvo narážalo od samého počiatku na úskalia spôsobované neprimeranými zásahmi Alžbetinej autoritatívnej svokry Žofie. Aj napriek tomu, že to s ňou Žofia myslela dobre, bola prezieravá a myslela politicky, Sissi na viedenskom dvore trpela. Cítila sa príliš obmedzovaná prísnou spoločenskou etiketou, na ktorú nebola zvyknutá, chýbala jej vlasť a súrodenci. Všetky ústrky spočiatku trpela a vzdá sa boja o výchovu svojich dvoch dcér, ktoré jej svokra hneď po narodení vezme a umiestní do blízkosti svojich komnát, ďaleko od Sissi. No po zverení výchovy jej syna Rudolfa arcivojvodkyni Žofii demoštratívne opustila dvor. Až neskôr si vymohla ukončenie prísnej vojenskej výchovy svojho syna.

Busta "Sissi" v Alžbetinom parku v Ostrihome, Maďarsko

Všeobecne bola známa jej náklonnosť k Maďarom. Na cisárskom dvore presadzovala maďarské záujmy, v úzkej spolupráci najmä s uhorským politikom Gyulom Andrássym. Vehementne sa zasadzovala za ústupky Maďarom v r. 1867. Neváhala sa stýkať ani s bývalými revolucionármi z rokov 1848 – 1849, vďaka čomu je dodnes v Maďarsku uctievaná ako „národná“ kráľovná. Svoju prvú cestu po Uhorsku však musela kvôli smrti svojej prvorodenej dcéry Sophie dňa 25. mája 1857 náhle prerušiť. Sissi cíti výčitky, pretože Žofia ju pred cestou varovala a odporúčala, aby Sophiu nechali doma.

V 60-tych rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Preslávila sa ako skvelá jazdkyňa. Držala prísne diéty a neustále cvičila. Veľmi si zakladala na svojich vlasoch a ich úprave venovala aj niekoľko hodín denne. Starala sa jej o ne výsostne dvorná dáma Franziska "Fanny" Feifaliková, ktorá bola pre Alžbetu jednou z najdôležitejších osôb. Na dvore mala vďaka tomu výsostné postavenie, čo sa prejavila aj faktom, že jej Sissi povolila svadbu aj napriek tomu, že cisárovnej mohli obyčajne robiť spoločnosť len slobodné dámy. Skladala verše v štýle H. Heineho vždy, keď sa jej mimoriadne silne zmocnil nejaký pocit. Naučila sa novogréčtinu a venovala sa s veľkým zaujatím štúdiu antických dejín. Na ostrove Korfu, kam rada cestovala, si dala postaviť zámok nazvaný podľa jej obľúbeného antického mýtického hrdinu Achilleion.

Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Obrovským psychickým šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa. Z tejto traumy sa až do konca života nespamätala. Odvtedy chodila zásadne v čiernom oblečení a vyhýbala sa Viedni. Často cestovala do Mníchova.

V júli 1898 podnikla cestu do Švajčiarska. Počas nej v Ženeve pri prichádzaní k prístavisku ju s jej spoločníčkou Irmou Sztárayovou prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni. Spáchal na ňu atentát, bodol ju trojhranným pilníkom a Alžbeta tomuto zraneniu podľahla. Atentátnika zadržali, svoj čin však nikdy neoľutoval. Odsúdili ho na doživotie, ale vo väzenskej cele spáchal samovraždu.

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bronzovú sochu Alžbety od Gyulu Donátha z roku 1903 možno nájsť v kúpeľnom parku v Bardejovských Kúpeľoch. Bustu na Mestskom úrade v Poltári a v Južnom parku v centre Prešova.
  • Osobnosť "Sissi" najviac preslávil a spopularizoval rakúsky rovnomenný film Ernsta Marischku z roku 1955 s herečkou Romy Schneiderovou v hlavnej úlohe.
  • Narodená na Štedrý deň s jedným mliečnym zubom – povery vraveli, že takéto deti boli predurčené na šťastný život. Tento zub je vystavený vo Viedni.
  • Ovládala 11 jazykov.
  • Bola veľmi poverčivá a zúčastňovala sa špiristických seáns.

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

S manželom, cisárom Františkom Jozefom I. mali štyri deti:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]