Žofia Bavorská (1805 – 1872)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Žofia Bavorská
Žofia Bavorská (1805 – 1872)
Žofia Bavorská so synom Františkom Jozefom na obraze J. K. Stielera z r. 1832

Narodenie 27. január 1805
Mníchov, Bavorsko
Úmrtie 28. máj 1872 (67 rokov)
Viedeň, Rakúsko-Uhorsko

Žofia Bavorská (* 27. január 1805, Mníchov – † 28. máj 1872, Viedeň), bola bavorská princezná, rakúska arcivojvodkyňa (od r. 1824), dcéra bavorského kurfirsta Maximiliána Jozefa a jeho druhej manželky Karolíny Frederiky Bádenskej.

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Jej otec pochádzajúci z vedľajšej vetvy Wittelsbachovcov sa po smrti svojej prvej manželky Wilheminy Augusty Hesensko-Darmstadtskej v roku 1796 (z tohto zväzku vzišla o. i. dcéra Karolína Augusta Bavorská, budúca štvrtá manželka cisára Františka II.) druhý raz oženil s Karolínou Badenskou. Tá manželovi porodila šesť dcér, z toho dvakrát dvojičky. 27. januára 1805 sa narodili mladšie dvojičky, Žofia a Mária Anna. V roku 1808 sa vtedy už bavorskému kráľovi Maximiliánovi Jozefovi I. narodila posledná dcéra Ludovika Wilhelmina (matka neskoršej rakúskej cisárovnej Alžbety).

Od detstva Žofia Frederika Dorothea Wilhelmina vynikala v chytrosti a inteligencii. Otcova výchova postupne prerastala v pedantstvo, čo na nej nechalo stopy i do budúcnosti. Zaujímala sa o politiku, hudbu, prírodné vedy a náboženstvo, ktorým bola priam posadnutá.

Vydaj za následníka trónu[upraviť | upraviť zdroj]

Za jej budúceho manžela jej bol vybraný syn cisára Františka II. arcivojvoda František Karol. Bol síce až druhým v poradí na následníctvo (po svojom staršom bratovi Ferdinandovi), no bratov zlý zdravotný stav ho nenechával v otázke nástupníctva bez šancí. Neoplýval fyzickou krásou ani nevynikal inteligenciou. Žofia bola naopak, príťažlivou a okúzľujúcou mladou ženou. No jej ambície, stať sa prípadnou cisárovnou zvíťazili u nej nad možnosťou vydať sa za pohľadného a inteligentného muža.

Svadba sa konala 4. novembra 1824 v augustiniánskom kostole vo Viedni. Pre Žofiu začala ťažká osobná životná etapa, žiť s nepríťažlivým, hoci na druhej strane s dobrým mužom. Františka Karola nikdy nemilovala, ale snažila sa zväzku obetovať a nútila sa byť šťastná.

Na viedenskom dvore žil i cisárov vnuk Napoleon II., ktorý sa do svojej o šesť rokov staršej tety zamiloval. V roku 1826 prišiel k dvoru Žofiin druhý veľký ctiteľ, princ Gustáv Vasa so svojimi sestrami. Žofia si padla do oka i s kancelárom Metternichom, s ktorým sa zhodovala v mnohých politických otázkach.

Po niekoľkých mesiacoch od svadby sa aktuálnou javila otázka jej tehotenstva. Prvé tehotenstvo na prelome rokov 1825 – 1826 sa skončilo potratom. Než skutočne priviedla na svet potomka potratila ešte štyrikrát. Koncom roku 1829 si bola však istá, že je tehotná šiesty raz. Tentoraz však svojmu stavu venovala mimoriadnu pozornosť až napokon 18. augusta nasledujúceho roku priviedla na svet svoje prvé dieťa, syna Františka Jozefa.

Jej predstava o možnom následníctve svojho manžela sa jej začala vzďalovať, keď sa jej švagor, teraz už cisár Ferdinand I., oženil so savojskou princeznou Máriou Annou. Lekári ju však uisťovali, že Ferdinand nebude schopný splodiť potomka, takže následníctvo mal zaistiť Ferdinandov mladší brat, Žofiin manžel František Karol.

Žofiin vplyv na chod dvora[upraviť | upraviť zdroj]

Do vývoja európskej politickej situácie i do jej osobného zasiahol rok 1848. 2. decembra sa novým rakúskym cisárom stal jej syn František Jozef (ako František Jozef I.). Prostoduchý a politicky slabý Ferdinand I. pod stále síliacim tlakom abdikoval a svojho manžela dokázala Žofia prehovoriť k vzdaniu sa trónu v synov prospech. Samej sa tak definitívne rozplynul sen byť cisárovnou. No vedela, že ako matka cisára bude mať na dianie v krajine i na svojho syna väčší vplyv, než by bola mávala na manžela.

Tak ako zasahovala do riadenia štátnych záležitostí jej vplyvu neunikol ani osobný život jej syna. Úzkostlivo si dala záležať na výbere svojej budúcej nevesty. Prvou potenciálnou kandidátkou bola o pol roka mladšia Františkova sesternica z druhého kolena Alžbeta Františka, dcéra uhorského palatína Štefana Františka. No sama ako neústupná protivníčka Maďarov zasiahla. Zamerala sa na Nemecko, kde pruský kráľ Fridrich Viliam IV. mal neter Annu v rovnakom veku ako jej syn. No tá už bola zasnúbená a Hohenzollernovci nemali záujem o dynastické spojenie s Habsburgovcami. Po tomto neúspechu sa obrátila k svojmu rodu, k bavorským Wittelsbachovcom. Spoliehala na svoju sestru Ludoviku, ktorá mala na vydaj dcéry Helenu a Alžbetu. I keď prvou favoritkou na vydaj bola staršia Helena, za manželku si František Jozef vybral mladšiu Alžbetu.

Žofia i po svadbe naďalej zasahovala do rodinných záležitostí jej syna a bola to najmä ona, ktorej pričinením spočiatku veľmi šťastné manželstvo stroskotalo. Zasahovala do súkromného života mladomanželov a vynútila si možnosť podieľať sa na výchove vnúčat, čo najmä Alžbetu veľmi zraňovalo.

Do jej života citelne zasahovali rodinné tragédie, najmä tá, keď jej mladšieho syna Maximiliána ako mexického cisára 19.6.1867 v Queretare popravili. Od toho času sa stiahla do ústrania.

Na sklonku života zažila Žofia ešte vznik rakúsko-uhorského dualistického štátu (r. 1867), prehlásenie pruského kráľa Wilhelma I. nemeckým cisárom (18.1.1871), vyhlásenie Parížskej komúny a stále razantnejšie prejavy liberálov. Po svojej smrti bola pochovaná v kapucínskej krypte vo Viedni.

Rodokmeň Žofie Bavorskej[upraviť | upraviť zdroj]

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kristián III. Falcký
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Fridrich Michael Falcký
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karolína Nassauská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Maximilán Jozef I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jozef Karol Falcký
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Františka Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Alžbeta Augusta Neuburgská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Žofia Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Fridrich Badenský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol Ľudovít Badenský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karolína Ludovika Hessensko-Darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karolína Frederika Bádenská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít IX. Hessensko-Darmstadtský
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Amália Hessensko-Darmstadtská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrieta Karolína Falcká
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Rodinné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

S manželom Františkom Karolom Habsburským mala päť detí:

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]