Mária Anna Savojská

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mária Anna Savojská
Rakúska cisárovná
Česká a uhorská kráľovná
Kráľovná Lombardie a Benátska
Savojská princezná
Johann Nepomuk Ender 002.jpg
Panovanie 12. február 18302. december 1848
Korunovácia 12. september 1836 (za českú kráľovnu)
1838 (za lombardská a benátsku kráľovnú)
Pôvodné meno Mária Anna Karolína Pia Savojská
Armoiries Sardaigne 1720.png
Narodenie 19. september 1803
Rím, Taliansko
Úmrtie 4. máj 1884 (80 rokov)
Praha, Česko
Hrobka Kapucínska krypta, Viedeň
Predchodca Karolína Augusta Bavorská
Nástupca Alžbeta Bavorská
Manžel Ferdinand I.
Dynastia Habsburgovci
Savojovci
Otec Viktor Emanuel I.
Matka Mária Terézia d´Este

Mária Anna Karolína Pia Savojská (* 19. september 1803, Rím, Taliansko – † 4. máj 1884, Praha) bola savojská princezná, rakúska cisárovná, česká (od r. 1836) a uhorská kráľovná, dcéra piemontsko-sardínskeho kráľa Viktora Emanuela I. a Márie Terézie d´Este, manželka neskoršieho rakúskeho cisára Ferdinanda I.

Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Jej detstvo bolo poznamenané udalosťami súvisiacimi s vrcholiacou mocou francúzskeho cisára Napoleona I., ktorý do svojich politických plánov zahrnul aj krajinu jej otca. Piemontsko spolu s ostatných okolitými regiónmi Talianska pričlenil priamo k Francúzsku, v dôsledku čoho musel Viktor Emanuel so svojou rodinou hľadať útočisko v exile. Návrat späť bol možný až po Napoleonovom páde.

Mária Anna napriek týmto okolnostiam dostala veľmi dobré vzdelanie. Problémom bolo, že ešte ako dvadsaťsedemročná ostávala slobodná. Ako vhodný ženích sa ukázal následník rakúskeho cisárskeho trónu, arcivojvoda Ferdinand, syn cisára Františka I. Sobášna zmluva bola uzavretá v januári 1831. Hneď nasledujúci mesiac, 12. februára sa v Turíne konala v zastúpení svadba, pričom ženícha zastupoval sardínsky kráľ Karol Felix I., Máriin strýko.

Manželka následníka cisárskeho trónu[upraviť | upraviť zdroj]

24. februára 1831 sa mladomanželia prvýkrát stretli v dolnorakúskom meste Neunkirchen. O tri dni neskôr v komornej kaplnke vo viedenskom Hofburgu prebehol za prítomnosti iba niekoľkých osôb jednoduchý sobášny obrad.

Od začiatku manželského spolužitia bolo zrejmé, že zväzok nebude naplnený. Arcivojvoda Ferdinand, ktorý bol chorľavý a duševne zaostalý, nebol schopný splodiť potomka; spočiatku sa dokonca viedli úvahy, či manželstvo nezostane iba na papieri. Bolo viac ako jasné, že v Márii Anne Ferdinand získal viac ošetrovateľku ako manželku. Ani Mária Anna sa však netešila veľkému zdraviu. Trápili ju časté žalúdočné a pľúcne ťažkosti, kvôli ktorým potrebovala neustálu lekársku starostlivosť. Vzhľadom k tomu, že sama nemala deti, veľmi si obľúbila svojho synovca Františka Jozefa.

7. septembra 1836 bola spolu s manželom korunovaná v Prahe za českú kráľovnú. V roku 1838 sa stala v Miláne kráľovnou Lombardie a Benátska. Uhorská korunovácia sa nekonala.

Mária Anna sa po Ferdinandovom boku viac venovala charitatívnej činnosti ako politickým aktivitám. Podporovala katolícke rehole, kostoly a nemocnice.

Manželova abdikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Významným prelomovým obdobím v jej živote sa stal rok 1848. Revolučné nálady medzi obyvateľstvom boli príčinou úteku cisárskej rodiny z Viedne v máji 1848. 7. októbra po opätovnom dvojmesačnom pobyte v hlavnom meste monarchie boli opäť nútení utiecť. Tentokrát odišli do moravského mesta Olomouc. Dvorná kamarila na čele s arcivojvodkyňou Žofiou tlačila na slabého Ferdinanda aby sa vzdal vlády. Pod vplyvom okolností, ktoré prostoduchý Ferdinand nemohol ovplyvniť, sa 30. novembra 1848 zriekol trónu v prospech synovca Františka Jozefa.

Po skončení abdikačného obradu manželia odcestovali do Prahy. Mária Anna sa tu od prvej chvíle cítila príjemne. Veľmi dobre zabezpečení tu obaja prežili ostávajúci zvyšok života. Ferdinand sa mohol nerušene oddávať svojim záľubám. Humánne založená Mária Anna tu vyhľadávala spoločnosť prostých ľudí, v prítomnosti ktorých nachádzala pokoj, ktorý jej tak veľmi chýbal v cisárskej Viedni. Manželia čas trávili návštevami divadelných predstavení a prechádzkami tichými pražskými ulicami. Pobyt v Prahe striedali s pobytom v letných rezidenciách v Zákupoch, na zámku v Ploskoviciach či cestovaním po krajinách monarchie.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

29. júna 1875 Ferdinand I. zomrel. S jeho smrťou sa Mária Anna nevedela zmieriť a utiahla sa do samoty. Veľkú časť dedičstva po zosnulom manželovi venovala na charitatívne účely. Zomrela opustená na Pražskom hrade 4. mája 1884. Pohrebný obrad sa konal v dvornej kaplnke viedenského Hofburgu. Jej telesné ostatky boli uložené v kapucínskej krypte.

Predkovia[upraviť | upraviť zdroj]

Mária Anna Savojská Viktor Emanuel I. Viktor Amadeus III. Karol Emanuel III.
Polyxéna Kristína Hesse-Rotenburgská
Mária Antónia Španielska Filip V. (Španielsko)
Alžbeta Farneseová
Mária Terézia d´Este Ferdinand Karol Habsbursko-lotrinský František I.
Mária Terézia
Mária Beatrix d'Este Ercole III. d'Este
Mária Tereza Cybo-Malaspinaská

Tituly[upraviť | upraviť zdroj]

Vladárske tituly
Predchodca
Karolína Augusta Bavorská
Rakúska cisárovná
1835 – 1848
Nástupca
Alžbeta Bavorská
Chorvátska a slavónska kráľovná
1835 – 1848
Česká kráľovná
1835 – 1848
Uhorská kráľovná
1835 – 1848

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • F. Weissensteiner, Ženy na habsburskom tróne, Ikar, Bratislava, 2000