Okenná ružica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Severná ružica katedrály Notre Dame v Paríži

Okenná ružica (iné názvy: ružicové okno, rozetové okno, rozeta, ružica; slovo pochádza z fr. „rosette“ - ružička, ale po fr. sa povie rosace) je v architektúre kruhové okno, často veľkých rozmerov, umiestnené väčšinou nad vstupným portálom stavby, alebo v štítoch priečnych chrámových lodí. V Európe je typické pre gotické kostoly i pre synagógy, kde býva vyplnená vitrážami. Objavuje sa i v období renesancie, či klasicizmu a tiež v 19. storočí na historizujúcich stavbách.

Mimo európsku kultúru sa ružica objavuje aj v iných oblastiach. Rastlinné ornamenty vo forme štylizovaných kvetov do kruhu sa vyskytovali už v mezopotámskom umení (5000 rokov pred Kr.), v egyptskom umení Starej i Novej ríše a tiež v asýrskom a babylonskom umení, ako dokladá výzdoba Ištarinej brány v berlínskom Pergamonmuseum.

Architektonické stvárnenie ružice využíva často symboliku čísiel a kruhu k vizuálnemu vyjadreniu všadeprítomnosti Boha, životného cyklu, alebo večného návratu.

Ukážky okien[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Rozeta (architektura) na českej Wikipédii.