Sviňa domáca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Sviňa domáca
Sviňa domáca
Sviňa domáca
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Sus scrofa domestica
Linnaeus, 1758
Synonymá
Sus scrofa domesticus, Sus scrofa f. domestica,
Sus domestica, Sus domesticus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Sviňa domáca alebo v poľnohospodárstve (domáca) ošípaná alebo nesprávne prasa domáce (lat. Sus scrofa domesticus, Sus scrofa domestica, Sus scrofa f. domestica, Sus domestica, Sus domesticus) je rôzne zaraďovaný taxón z rodu Sus.

Najčastejšie sa zaraďuje ako poddruh diviaka lesného, ale niekedy sa považuje za samostatný druh alebo naopak za integrálnu súčasť druhov, z ktorých sa vyvinul, teda spravidla diviak lesný (Sus scrofa), Sus vittatus a prípadne aj Sus mediterraneus.

Sviňa domáca je významným hospodárskym zvieraťom v poľnohospodárstve. V spotrebe mäsa obyvateľstvom na Slovensku prevláda práve bravčové mäso. Okrem mäsa poskytuje kožu.

Odborné názvoslovie[upraviť | upraviť zdroj]

Samica je prasnica (spravidla taká, že už porodila), mladá prasnica je prasnička, samec je kanec, vykastrovaný samec je brav, mláďa po pôrode v období cicania mlieka je ciciak, v období odstavenia od matky odstavča (po odstavení do veku 4 mesiacov). Obdobie od oplodnenia po pôrod je prasnosť, pôrod je oprasenie.

Fylogenéza[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Sus má dva poľnohospodársky významné druhy: divá ošípaná (Sus scrofa) a domáca ošípaná (Sus scrofa domestica)

Dnešné plemená ošípaných vznikli zrejme z viacerých foriem divej ošípanej: divá európska ošípaná (Sus scrofa ferus L.), divá ázijská pásikovaná ošípaná (Sus vittatus) a divá stredomorská ošípaná (Sus mediterraneus). Tieto formy sa od seba líšia hlavne tvarom slznej kosti.

Domáca ošípaná bola domestikovaná asi 4000 rokov pred Kr. v Číne. Chov ošípaných sa písomne spomína asi 2500 rokov pred Kr. v Asýrii a Babylone v Hamarubisovom zákonníku. V Európe sa ošípaná objavuje v staroveku. Domáca ošípaná mala minimálne tri domestikačné centrá. Dve v Európe, jedno v oblasti Baltského mora, druhé v oblasti Stredozemného mora. Tretie domestikačné centrum bolo v oblasti východnej Ázii.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kliment a kol.: Všeobecná zootechnika, Príroda Bratislava, 1985

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]