Medveď biely

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Medveď biely
Medveď biely
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Nadtrieda (superclassis) Čeľustnatce Gnathostomata
Stupeň Štvornožce Tetrapoda
Trieda (classis) Cicavce Mammalia
Podtrieda (subclassis) Živorodé (Živorodce) Theria
Nadrad (superordo) Placentovce Eutheria
Rad (ordo) Mäsožravce Carnivora
Podrad (subordo) Suchozemské Fissipedia
Čeľaď (familia) Medveďovité Ursidae
Podčeľaď (subfamilia) Ursinae
Skupina (tribus) Ursini
Rod (genus) Medveď Ursus
Druh (species) Medveď biely
Ursus maritimus
Vedecký názov
Ursus maritimus
Phipps, 1774
Synonymá:
medveď ľadový
medveď polárny
Rozšírenie medveďa bieleho.
Rozšírenie medveďa bieleho.
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Medveď biely (zastarano medveď ľadový [2][3]; lat. Ursus maritimus; ľudovo ľadový medveď, polárny medveď) je druh cicavca z čeľade medveďovitých. Spolu s kodiakom predstavuje najväčšieho medveďa a najväčšiu suchozemskú šelmu na svete.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Telo medveďa bieleho je adaptované na nízke teploty, pohyb po snehu, ľade, na otvorenom mori a na lov plutvonožcov, ktorí tvoria väčšinu jeho potravy.[4] Samce môžu byť až dvakrát väčšie ako samice. Dospelé jedince dosahujú váhu od 400 do 680 kg, dĺžku 2,1 až 3,4 m a chvost meria približne 8 až 13 cm. Krk majú dlhší, v porovnaní s inými medveďmi. Povrch tela pokrýva krycia srsť krémovej farby. Chlpy krycej srsti sú duté a priesvitné, takže slnečné teplo preniká k ich korienkom, kde ho pohlcuje čierna koža. Tepelnú izoláciu im zabezpečuje hustá srsť a hrubá tuková vrstva pod kožou.

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Žije v Arktíde najmä na severe Kanady. Napriek tomu, že je blízkym príbuzným medveďa hnedého, vyvinul sa na prežitie v úzkej ekologickej nike. Jeho prirodzené prostredie je kombinácia blokov ľadu, okrajov pobreží a otvorenej vody, kde sa nachádzajú tulene tvoriace hlavnú zložku jeho potravy.

Správanie[upraviť | upraviť zdroj]

Aj keď sa väčšina medveďov bielych narodí na súši, väčšinu života strávia na mori. Prevažnú časť sa nachádzajú na okraji zmrznutého mora. Sú to výborní plavci schopní plávať na otvorenom mori rýchlosťou až 10 km/h. Masívne predné laby slúžia ako pádla a zadné nohy ako kormidlo. Krycie chlpy, ktoré sú duté, majú naplnené vzduchom – ten ich nadnáša vo vode. Pri potápaní majú otvorené oči, ale ak zadržiava dych sa im zatvárajú nozdry. Na jeden dych môže byť pod vodnou hladinou až dve minúty. Kradmo sa dokážu dostať pod svoju potravu, ako sú morské vtáky alebo slniace sa tulene.

Potrava a lov[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnou zložkou jeho potravy sú tulene a občas mrože. Niektoré medvede počas leta zachádzajú až 100 km do vnútrozemia, kvôli vtáčím vajíčkam, lumíkom, lišajníkom, machom a zdochlinám sobov karibu a pižmoňov. Korisť loví dvoma spôsobmi a to zakrádaním a vyčkávaním. Pri zakrádaní sa pomaly nenápadne približuje k obeti (biely kožuch ho výborne maskuje) a ak ho tuleň zbadá, medveď sa zastaví na mieste čakajúc kým tuleň od neho odvráti zrak. Na vzdialenosť 15 až 30 metrov začne šprintovať smerom ku koristi rýchlosťou až 55 km/h. Pri vyčkávaní nehybne striehne na ľade pri dýchacom otvore. Čaká kým sa tuleň vynorí, aby sa nadýchol, rýchlo sa ho zmocní, zahryzne sa mu do hlavy a odtiahne ho ďalej od diery, kde ho zožerie.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Obdobie párenia prebieha na morskom ľade a to v apríli a máji. Od novembra do januára vrhá samica do diery v snehu alebo brlohu 1 až 4 mláďatá (obvykle 2). Malé medvieďatá prechádzajú na pevnú stravu v 5 mesiacoch, avšak materské mlieko cicajú ešte ďalšie 2 až 3 roky.

Ohrozenie[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa stupňa ohrozenia IUCN je medveď biely klasifikovaný ako zraniteľný a 8 z 19 populácií v rozpade[5]. Dlhý čas boli medvede biele lovené vo veľkej miere. Ich populácia sa stabilizovala po zavedení kontrol a kvót.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Medveď biely na červenej listine IUCN.
  2. Kolek, J. et al.: Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník, 1971, Vydavateľstvo Príroda
  3. medveďovité in: Slovenský náučný slovník, 1932
  4. GUNDERSON, Aren. Ursus Maritimus [online]. University of Michigan Museum of Zoology, 2007, [cit. 2011-05-03]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. IUCN Polar Bear Specialist Group, 2009.15th meeting of PBSG in Copenhagen, Denmark 2009: Press Release Prístup 3. 5. 2011.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Polar bear na anglickej Wikipédii.

  • BURNIE, David; KOVÁČ, Vladimír, a kol. Zviera: Obrazová encyklopédia živočíšnej ríše. Bratislava : Ikar, 2002. ISBN 80-551-0375-5. S. 623.