Kontinentálna hokejová liga

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kontinentálna hokejová liga
Aktuálna sezóna:
2013/14
Pôvodne Ruská hokejová superliga
Šport Ľadový hokej
Založená 2008
Motto xоккей – наша игра
(hokej - naša hra)[1]
Prvá sezóna 2008/09
Počet klubov 29
Krajiny Rusko Rusko
Bielorusko Bielorusko
Kazachstan Kazachstan
Lotyšsko Lotyšsko
Slovensko Slovensko
Chorvátsko Chorvátsko
Fínsko Fínsko
Kontinent Európa, Ázia
TV partner KHL-TV (Rusko (NTV Plus)
Sport (Rusko)[2]
Viasat (Fínsko, Švédsko[2], Nórsko, Dánsko, Bulharsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko)[3]
Nova Sport (Česko, Slovensko)[4][5][6](Česko (Sport 1)
Sport 2 (Slovensko)
RDS (Kanada)
Sportdigital.tv (Nemecko)
ESPN 2, ESPN 3, MSG Network(USA)
ESPN UK (Veľká Británia)
ESPN UK (Veľká Británia, Írsko)
Premier Sports (Veľká Británia)
Eurosport Asia-Pacific (Ázia,Oceánia)
Sportitalia 2 (Taliansko))
Hockey TV (Ukrajina)
Digi Sport (Rumunsko)
TV6 (Lotyšsko)
Oficiálna stránka http://www.khl.ru

Kontinentálna hokejová liga (KHL, rus. Континентальная хоккейная лига) je nadnárodná profesionálna hokejová liga. Bola založená v roku 2008 a nadväzuje na svojho predchodcu, ruskú superligu. V súčasnosti je odborníkmi považovaná po NHL za druhú najlepšiu hokejovú ligu na svete.

KHL je zložená z 26 klubov (z Ruska 20, z Kazachstanu, Bieloruska, Lotyšska, Slovenska, Česka a Ukrajiny po jednom). V play-off hrá prvých osem klubov z každej konferencie, na konci víťazi konferencií hrajú o Gagarinov pohár. Veľkú väčšinu tvoria v KHL ruskí hráči, no hrávajú v nej aj hráči z Európy a zo Severnej Ameriky. Najstarším hokejovým klubom je aktuálne HC Slovan Bratislava, založený v roku 1921. Najstaršie ruské hokejové kluby v ruskom hokeji sú CSKA Moskva, HC Spartak Moskva, Dinamo Moskva a SKA Petrohrad, ktoré boli založené ešte v roku 1946.

V premiérovej sezóne triumfoval vo finále Ak Bars Kazaň nad Lokomotivom Jaroslavľ symbolicky v deň letu Jurija Gagarina do vesmíru. Presne 12. apríla zdvihol po prvý raz v histórii Alexej Morozov Gagarinov pohár. Od sezóny 2009/10 sa úplne zmenila štruktúra ligy. Kluby sú v 4 divíziách rozdelené podľa geografickej polohy a vznikli dve konferencie - východná a západná. Vo finále sa stretnú víťazi konferencií. Od ročníka 2012/2013 existujú 4 divízie len formálne. V sezóne 2013/14 pribudne tým z Chorvátska (Medvescak Zagreb)

Hráči[upraviť | upraviť zdroj]

V ruských kluboch KHL môžu hrať len piati zahraniční hráči, čo znamená, že v základnej zostave môžu nastúpiť len 5 hráči, ktorí nemajú ruské občianstvo. V posledných dvoch rokoch vedie KHL spor s NHL ohľadom hráčov, ktorí nedovolene odídu buď z KHL alebo z NHL. Asi najznámejším hráčom, ktorého sa tento spor týka je Alexander Radulov, ktorý utiekol zo zámorského Nashvillu Predators do ruskej Ufy.

Sezónna štruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Od vzniku KHL do súčasnosti sa počet účastníkov ako aj systém a pravidlá súťaže vyvíjajú a menia. V ročníku 2012/2013 má KHL 26 účastníkov. Každý klub musí odohrať 52 zápasov, 2 zápasy s 24 klubmi a 4 zápasy s 25. tímom súťaže (napr. v prípade Slovana Bratislava je to Lev Praha). Do play-off postúpi 8 klubov z Východnej a zo Západnej konferencie, pričom v každej konferencii sa hrá systémom 1. s 8., 2. s 7., 3 s 6. a 4. s 5. tímom. Víťazi konferencií sa stretnú vo finále, kde hrajú o Gagarinov pohár. V play-off sa hrá na 3 víťazné zápasy, okrem finále, ktoré sa hrajú na 4 zápasy. Kluby ktoré nepostúpia do play-off budú hrať turnaj, v ktorom víťaz bude mať právo prvého miesta v drafte.

Sezóna 2008/09[upraviť | upraviť zdroj]

Premiérová sezóna KHL sa začala 2. septembra 2008. Víťazom základnej časti sa stal Salavat Julajev Ufa so 129 bodmi z 56 zápasov. Najlepším hráčom základnej časti bol Sergej Moziakin so 76 bodmi za 34 gólov a 42 asistencií. V play-off bolo veľkým prekvapením vyradenie Ufy Avangardom Omsk, ktorý skočil na 16. mieste v základnej časti. Gagarinov pohár vyhral Ak Bars Kazaň, keď v dramatickom finále porazil Lokomotiv Jaroslavľ 4:3 na zápasy.

Trofeje a ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

V prvej sezóne vyhral kanadské bodovanie útočník Atlantu Mytišči Sergej Moziakin, ktorý nazbieral 76 bodov v 56 zápasoch za 34 gólov a 42 asistencií. Najlepší strelec minulej sezóny bol český zakončovateľ Metallurgu Magnitogorsk Jan Marek s 35 gólmi. Najlepšími brankármi podľa počtu výhier boli Georgij Gelašvili (30), Alexander Jeremenko (27), Konstantin Barulin (24), Ray Emery, Martin Prusek a Vitalij Jeremejev (22). Gagarinov pohár získal Ak Bars Kazaň, ocenenie najlepší hráč za základnú časť získal Denis Zaripov, za play-off toto ocenenie získal kapitán Ak Bars Kazaň Alexej Morozov. Čerepanovovu trofej (nováčik roku) získal Iľja Proskurjakov.

Sezóna 2009/10[upraviť | upraviť zdroj]

Druhý ročník KHL sa začal 10. septembra 2009, zmenila sa štruktúra ligy a pre finančné problémy odchádzajúci Chimik Voskresensk nahradil Avtomobilist Jekaterinburg. Víťazom základnej časti sa opäť stala Ufa, ktorá vyhrala základnú časť navlas rovnakým výsledkom 129 bodov v 56 zápasoch. Najproduktívnejším hráčom základnej časti bol opäť Sergej Moziakin z tímu Atlant Mytišči s bilanciou 66 bodov (27+39). Najlepším strelcom základnej časti sa stal Marcel Hossa s 35 gólmi a najviac asistencií zaznamenal Alexej Jašin 46. Víťazom druhého ročníka sa stal opäť klub Ak Bars Kazaň. Vo finále porazil Balašichu 4:3 na zápasy.

Sezóna 2010/11[upraviť | upraviť zdroj]

Liga bude mať o jedného účastníka menej keďže KHL opustila finančnými problémami zmietaná Lada Togliatti a tiež došlo k spojeniu dvoch klubov Dinamo Moskva a finalistu HK MVD Balašicha do nového klubu OHK Dinamo Moskva. O rozšírenie KHL prejavilo záujem viacero klubov z celej Európy. Podľa informácii prezentovaných v médiách [7] mali najväčšiu šancu na vstup do KHL v nasledujúcej sezóne kluby Jugra Chanty-Mansijsk a Budiveľnik Kyjev čo sa aj potvrdilo a tieto dva kluby sa najprv stali novými účastníkmi. Menšiu šancu mali aj Vetra Vilnius a HC Lev Hradec Králové. Nakoniec však vedenie ligy rozhodlo ze Budiveľnik Kyjev nebude hrať súťaž kvôli nespôsobilému štadiónu. Na jeho miesto dostal šancu dostať sa klub HC Lev Hradec Králové, ktorý prejavil záujem hrať v slovenskom Poprade. Po prieťahoch v komunikácii so SZĽH a celkovo nevyjasnenou a príliš uponáhľanou snahou pôsobiť v KHL zo strany HC Lev však rada riaditeľov KHL rozhodla, že ani tento klub nebude hrať súťaž v nasledujúcom ročníku. Víťazom základnej časti sa stalo družstvo Avangard Omsk. Tretím víťazom Gagarinovho pohára sa 16. apríla stalo družstvo Salavat Julajev Ufa, ktoré zdolalo tím Atlant Mytišči 4:1 na zápasy.

Sezóna 2011/2012[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2011 oznámilo vedenie KHL, že prvým účastníkom z územia mimo bývalého Sovietskeho zväzu bude HC LEV Poprad. [8] Po tragickej udalosti úmrtia hráčov Lokomotivu Jaroslavľ tento klub v sezóne 2011/2012 neúčinkuje.

Sezóna 2012/2013[upraviť | upraviť zdroj]

Po úspešnom pôsobení klubu HC LEV Poprad a jeho následnom presťahovaní do Prahy sa stal novým zástupcom slovenského hokeja v súťaži aktuálny majster HC Slovan Bratislava. Okrem toho od tejto sezóny pribudne na mape KHL ukrajinský klub HC Donbas Doneck a po roku hlási návrat aj ruský Lokomotiv Jaroslavľ.

Sezóna 2013/2014[upraviť | upraviť zdroj]

V sezóne 2013/2014 vstúpili do KHL chorvátsky klub Medveščak Zagreb a ruský Admiral Vladivostok.

Kluby[upraviť | upraviť zdroj]

Západná konferencia[upraviť | upraviť zdroj]

Východná konferencia[upraviť | upraviť zdroj]

Divízia Klub Mesto/ Oblasť Štadión Kapacita Založený
Východná Konferencia
Černyševova divízia Amur Chabarovsk Rusko Chabarovsk Platinum Arena 7 100 1958
Avangard Omsk Rusko Omsk Arena Omsk 10 318 1950
Barys Astana Kazachstan Astana Dvorec sporta Kazachstan 4 079 1999
Metallurg Novokuzneck Rusko Novokuzneck DS kuzneckich metallurgov 7 533 1949
Sibir Novosibirsk Rusko Novosibirsk KSK Sibir 7 384 1948
Salavat Julajev Ufa Rusko Ufa Ufa-Arena 8 400 1957
Admiral Vladivostok Rusko Vladivostok Fetisov Hall 7 500 2013
Charlamovova divízia Ak Bars Kazaň Rusko Kazaň Tatnefť-Arena 8 774 1956
Neftechimik Nižnekamsk Rusko Nižnekamsk SKK Ledovyj dvorec 5 500 1968
Avtomobilist Jekaterinburg Rusko Jekaterinburg KRK Uralec 4 756 2006
Jugra Chanty-Mansijsk Rusko Chanty-Mansijsk Aréna Jugra 5 500 2006
Metallurg Magnitogorsk Rusko Magnitogorsk Arena Metallurg 7 500 1955
Traktor Čeľabinsk Rusko Čeľabinsk Traktor Arena 7 500 1947
Lada Togliatti Rusko Togliatti Dvorec sporta Volgar 2 900 1976
Západná Konferencia
Tarasovova divízia Víťaz Podoľsk Rusko Podoľsk Vityaz Arena 5 500 1996
CSKA Moskva Rusko Moskva Ledovyj dvorec sporta CSKA 5 600 1946
Dinamo Moskva Rusko Moskva Malaja sportivnaja arena Lužniki 8 512 1946
Lokomotiv Jaroslavľ Rusko Jaroslavľ Arena 2000-Lokomotiv 9 070 1959
Severstaľ Čerepovec Rusko Čerepovec Ledovyj dvorec 6 064 1956
Leopardi Soči Rusko Soči Boľšoj Arena 12 000 2014
Torpedo Nižnij Novgorod Rusko Nižnij Novgorod Narodnyj dvorec sporta profsajuzov 5 600 1946
Bobrovova divízia Dinamo Minsk Bielorusko Minsk Minsk-Arena 15 086 2003
Dinamo Riga Lotyšsko Riga Arena Riga 10 300 1946
Medveščak Záhreb Chorvátsko Záhreb Arena Záhreb 15 024 1991
Atlant Mytišči Rusko Mytišči Arena Mytišči 6 434 1953
Jokerit Helsinki Fínsko Helsinki Hartwall Arena 13 506 1967
SKA Petrohrad Rusko Petrohrad Ledovyj dvorec 11 439 1946
Slovan Bratislava Slovensko Bratislava Zimný štadión Ondreja Nepelu 10 055 1921

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]