Jurij Alexejevič Gagarin

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Jurij Alexejevič Gagarin
Jurij Alexejevič Gagarin
sovietsky letec a kozmonaut, prvý človek, ktorý letel do vesmíru
Št. príslušnosť Sovietsky zväz / Rusko
Dátum narodenia 9. marec 1934
Klušino, Smolenská oblasť, Sovietsky zväz (dnes Rusko)
Dátum úmrtia 27. marec 1968 (34 rokov)
18 km od mesta Kiržač, Vladimirská oblasť, Sovietsky zväz
Iné zamestnanie pilot
Hodnosť plukovník Sovietskych vzdušných síl
Čas vo vesmíre 1 hodina 48 minút
Kozmonaut od 1960
Misie Vostok 1
Znaky
misií
Vostok 1

Pozri aj Biografický portál

Jurij Alexejevič Gagarin (rus. Юрий Алексеевич Гагарин; * 9. marec 1934, Klušino,[1] Západná (dnes Smolenská) oblasť, RSFSR - † 27. marec 1968, Novoselovo, Vladimirská oblasť, RSFSR) bol sovietsky kozmonaut, prvý človek, ktorý vzlietol do vesmíru. Na svoj kozmický let odštartoval 12. apríla 1961 v lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. Obletel Zem a po 108 minútach pristál.

Po návrate z letu do vesmíru sa stal hrdinom Sovietskeho zväzu a oslavovanou svetovou celebritou.Značnú časť nasledujúcich rokov jeho života predstavovali stretnutia s ľuďmi v Sovietskom zväze aj vo svete.Napriek záťaži svojich verejných povinností od roku 1961 študoval na Žukovského akadémii, súčasne stál na čele oddielu kozmonautov. Na ďalší kozmický let sa nedostal, bol len náhradníkom Vladimira Komarova pre let Sojuzu 1 v apríli 1967. V marci 1968 dokončil štúdium na akadémii a vrátil sa k lietaniu na lietadlách, ale už 27. marca 1968 pri cvičnom lete zahynul.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Gagarinov rodný dom v Klušine, dnes múzeum

Gagarin pochádzal z jednoduchej vidieckej rodiny, ktorá žila v dedine Klušino v Smolenskej oblasti. Jeho rodičia pracovali v kolchoze. Otec, Alexej Ivanovič Gagarin, bol tesár a stolár. Matka, Anna Timofejevna, bola dojička, neskôr postúpila na vedúcu mliečnej farmy kolchozu.[2] Gagarinovci mali štyri deti, najstaršieho Valentina, jedinú dcéru Zoju, Jurija a najmladšieho Borisa.[3]

Do ich života silno zasiahla vojna. Keď sa v septembri 1941 priblížil front, jeden deň pristál na poli za dedinou poškodený Jak-1, a tak dedinské deti prvýkrát v živote videli lietadlo. Malému Jurijovi pilot dovolil aj sadnúť si do kabíny.[4][pozn. 1] Po príchode Nemcov v októbri 1941 bola uzatvorená škola, do ktorej začal sedemročný Jurij Gagarin chodiť len pred niekoľkými týždňami. Aj keď nikto z rodiny nezahynul, život na okupovanom území bol neľahký. Ich dom zabrali nemeckí vojaci a Gagarinovci si potom museli vykopať zemľanku, aby mali kde žiť.[2] Do školských lavíc sa Jurij mohol vrátiť až po oslobodení v marci 1943. V tej dobe bola rodina rozdelená, ustupujúci Nemci so sebou odvliekli jeho dvoch starších súrodencov, ale obaja zo zajatia utiekli a potom bojovali v Červenej armáde až do konca vojny. Otca zase po oslobodení odviedli do Červenej armády, slúžil v neďalekom Gžatsku. Celá rodina sa zišla až po skončení vojny v lete 1945.[2]

V máji 1945 sa Gagarinovci presťahovali do Gžatska. Roku 1949 Jurij Gagarin dokončil 6. triedu základnej školy a rozhodol sa vyučiť remeslu. Prijali ho do učilišťa pri podniku poľnohospodárskych strojov v Ľubercy pri Moskve na výučbu v odbore zlievač. Súčasne vo večernej škole robotníckej mládeže chodil do 7. triedy, aby mal úplné stredné vzdelanie.[3] Po dokončení učilišťa roku 1951 bol ako jeden z najlepších učňov vybraný na ďalšie štúdium na Saratovskej priemyselnej škole, ktorú absolvoval s výborným prospechom.[5][pozn. 2] V Ľubercy aj v Saratove veľa času venoval športu, vynikol najmä v basketbale, napriek svojej výške - bol vysoký iba 165 cm.[7] V Saratove sa stal aj kapitánom basketbalového mužstva školy,[6] ale tiež hral na trúbku v kapele.[7] Zúčastnil sa práce fyzikálneho krúžku, tu okrem iného dostal za úlohu pripraviť prednášku o Konstantinovi Ciolkovskom a jeho prácach o raketových motoroch a kozmických letoch. Ciolkovského myšlienky zanechali v Gagarinovi hlboký dojem.[3]

Letec[upraviť | upraviť zdroj]

MiG-15bis v Leteckom múzeu v Monine, typ, na ktorom lietal Jurij Gagarin v Luostari.

Počas štúdií v Saratove so spolužiakmi sníval o lietaní. Koncom roka 1952 sa prihlásili do pilotných kurzov DOSAAF, ale k lietaniu sa nedostali. Keď neďaleko Saratova vznikla škola civilného letectva, skúsili šťastie aj tam, ale nespĺňali podmienky pre prijatie. Uspeli až na tretíkrát,[7] v októbri 1954 ich prijali do saratovského aeroklubu, od jari 1955 už Gagarin lietal na Jaku-18. V lete dokončil štúdium a rozhodol sa pre dráhu stíhacieho letca. Na jeseň 1955 bol prijatý na vojenskú leteckú školu v Orenburgu [pozn. 3] Štúdium sa neobišlo bez problémov, v druhom roku mal Gagarin problémy s pristávaním s cvičným MiGom-15UTI, hrozilo mu dokonca vylúčenie zo školy.[8] Popularitu medzi spolužiakmi mu neprinieslo jeho nekompromisné vyžadovanie disciplíny z pozície pomocníka veliteľa čaty.[pozn. 4] Po dvoch rokoch [pozn. 5] ukončil leteckú školu s vyznamenaním.[5]

Ako absolvent s vynikajúcim prospechom mal právo vybrať si miesto služby. S priateľmi sa rozhodol pre život na severe Ruska.[9] Slúžil v 769. stíhacom leteckom pluku 122. stíhacej leteckej divízie (rus. 769-й истребительный авиационный полк (ИАП) 122-й истребительной авиационной дивизии') Severnej flotily na základni Luostari-Novoje[pozn. 6] pri Murmansku za polárnym kruhom.[11] K pluku nováčikovia prišli koncom novembra 1957. Po dôkladnej teoretickej príprave a zložení skúšok zo špecifík lietanie na severe začali od marca nasledujúceho roka lietať na strojoch MiG-15bis.[9] V útvare dosiahol 265 letových hodín (teda v lietadlách nalietal 265 hodín, počítajúc od počiatkov jeho leteckej kariéry v aeroklube).[pozn. 7]

V závere štúdií v Orenburgu sa po jedenapolročnej známosti 27. októbra 1957[14] oženil so zdravotníčkou Valentinou Ivanovnou Gorjačevovou.[5] Zoznámil sa s ňou na tanečnom večierku v leteckej škole [pozn. 8] začiatkom roka 1956.[15] Za rok a pol, 10. apríla 1959, sa im narodila dcéra Jelena, druhá dcéra Galja sa narodila 7. marca 1961, iba päť dní pred Gagarinovým kozmickým letom.[14]

Účasť na kozmickom programe[upraviť | upraviť zdroj]

Na jeseň 1959 sa uskutočnil nábor, z ktorého mala vzísť prvá skupina budúcich kozmonautov. Z viac ako dvoch tisíc záujemcov ostal nakoniec medzi najužšou skupinou vybraných aj poručík Jurij Gagarin. Od marca 1960 do januára 1961 prešiel spolu s ďalšími kolegami náročným výcvikom. Nakoniec sám šéf sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov navrhol poveriť pilotovaním prvej kozmickej lode práve Gagarina (zrejme značnú úlohu hrala jeho skromná povaha a vhodný triedny pôvod).

12. apríla 1961 o 6 hodine a 7 minúte svetového času odštartoval Jurij Gagarin v kozmickej lodi Vostok 1 z kozmodrómu Bajkonur. (Traduje sa jeho radostné zvolanie pri zážihu motorov: „Поехали!“ – Ideme!) Uskutočnil jeden oblet Zeme a po 108 minútach pristál na padáku pri Semelove v Saratovskej oblasti.

Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal najpopulárnejší človek planéty, čo sovietska vláda dobre využila. Jurij Gagarin bol povýšený z nadporučíka na majora, vyznamenaný titulom Hrdina Sovietskeho zväzu a Leninovým radom. 14. apríla ho triumfálne privítali v Moskve a v nasledujúcich dňoch a mesiacoch po celom svete od Londýna až po Havanu (nie je bez zaujímavosti, že Gagarinova vôbec prvá zahraničná cesta viedla do Prahy).

Okrem verejných povinností sovietskej „ikony“ (o. i. bol aj poslancom Najvyššieho sovietu) zostal Gagarin kozmonautom. Ako vedúci skupiny kozmonautov (a od roku 1963 zástupca veliteľa výcvikového strediska) sa podieľal na ich výcviku a veľmi usiloval o účasť na ďalších kozmických letoch, najmä na (neskôr zrušenom) programe letu na Mesiac. Študoval tiež na Žukovského vojenskej leteckej akadémii v Moskve.

Smrť[upraviť | upraviť zdroj]

Zahynul 27. marca 1968 spolu so svojím inštruktorom Vladimirom Serjoginom pri bežnom cvičnom lete, keď sa zrútil ich MiG-15. Stroj havaroval asi 18 km od mesta Kiržač. Okolo okolností pádu lietadla existujú viaceré konšpiračné teórie. Niektoré hovoria, že sa mohol dostať do stopy turbulencie iného stroja. Túto verziu napokon preukázalo aj dlho utajované vyšetrovanie, ktorého časť uverejnil až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov. Gagarin sa spolu s Serioginom dostali počas letu blízko stroja Su-15, ktorého prototyp bol v tej dobe v oblasti testovaný. Pilot Su-15, ktorý sa mal pohybovať vo výške okolo 10 000 m však porušil predpisy a letel v malej výške, kde sa pohyboval aj MiG-15 s Gagarinom a Serioginom, ktorí o jeho prítomnosti nič netušili. Po tom, čo sa dostali do stopy jeho stroja ich MiG-15 v malej vyške padol do vývrtky, ktorú sa im už nepodarilo vybrať a ich stroj sa roztrieštil o zem.[16]

Niektoré iné teórie hovorili, že v pretlakovej kabíne došlo k dekompresii a obaja letci sa rozhodli pre okamžité klesanie skôr ako dôjde k strate vedomia. Počas strmhlavého letu však Gagarin aj Serjogin stratili vedomie a ich neovládaný stroj narazil do zeme a explodoval.[17] Gagarin bol pochovaný na pohrebisku pri Kremeľskom múre v Moskve. Jeho pohreb sa konal 30. marca 1968.

Mesto Gžatsk blízko Jurijovej rodnej dediny nesie od roku 1968 na jeho pamiatku meno Gagarin. Je po ňom pomenovaná planétka č. 1772 Gagarin a kráter na odvrátenej strane Mesiaca.

Gagarin v populárnej kultúre[upraviť | upraviť zdroj]

Pri správe o Gagarinovom lete napísal brnenský dirigent a hudobný skladateľ Gustav Brom k pocte prvého kozmonauta pieseň s názvom „Pocta astronautovi“ známejšia pod nepôvodným názvom „Dobrý den, majore Gagarine“, narýchlo zloženou Jaromírom Hniličkom a Pavlom Páclom. Pieseň sa stala veľmi populárnou ako svojou melódiou, tak aj textom.

Poznámky[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Po Gagarinovom kozmickom lete sa ukázalo, že onen pilot, istý Larcev, prežil vojnu a začiatkom 60. rokov žil v Gorkom.[4]
  2. Z 32 skúšok zložených za štyri roky štúdia mal 31 "pätiek", len z psychológie "štvorku".[6] (V sovietskom i ruskom známkovaní bola a je päťka najlepšie a jednotka najhoršie ohodnotenie.)
  3. Celým názvom Prvá čkalovská vojenská letecká škola pilotov K. J. Vorošilova (rus. Первое Чкаловское военное авиационное училище летчиков им. К. Е. Ворошилова). Škola bola čkalovská, pretože Orenburg bol v rokoch 1938-1957 premenovaný na Čkalov.
  4. Traja z nich ho jednej noci zbili. Gagarin si niekoľko dní poležal v nemocnici, vinníkov súd poslal do nápravného tábora. [8]
  5. Bežné bolo štúdium štvorročné, ale v tom čase bolo kvôli nedostatku pilotov mimoriadne skrátené na dva roky.[7]
  6. Dnes Korzunovo. Luostari-Novoje bolo v roku 1967 s prispením Gagarina pomenované po generálovi Korzunovovi, v rokoch 1956-1966 veliteľovi letectva Severného loďstva.[10]
  7. V aeroklube nalietal 42 hodín a 23 minút, pri ukončení leteckej školy v Orenburg mal celkový nálet 166 hodín a 41 minút,[12] 265 hodín dosiahol pri prijatí do oddielu kozmonautov v marci 1960[11] alebo k októbru 1959.[12] Pred posledným letom mal nálet 340 hodín a 15 minút.[13]
  8. Tanečná sála bola priamo v priestoroch vojenskej leteckej školy, neobyčajne výhodne pre jej študentov.[8]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. VÍTEK, Antonín; LÁLA. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982. Kapitola Kosmonauti-piloti SSSR, s. 353.
  2. a b c GAGARIN, Jurij Alexejevič. Дорога в космос. Записки летчика-космонавта СССР. Redakcia N. Kamanin; literárny zápis N. Denisov a S. Borzenko. 1. vyd. Moskva : Правда, 1961. Dostupné online. Kapitola Смоленщина - мои родные края.
  3. a b c Первый космонавт планеты [online]. Hviezdne mestečko : Stredisko prípravy kozmonautov J.A. Gagarina, [cit. 2011-03-13]. Kapitola Жизненный путь. Годы учебы Ю.А. Гагарина. [ďalej len Первый космонавт планеты]. Dostupné online. (po rusky)
  4. a b GAGARIN, Valentin Alexejevič. Мой брат Юрий. Redakcia Valentin Safonov. Москва : Московский рабочий, 1972. 288 s. Dostupné online. Kapitola Летчики, s. 69-72.
  5. a b c CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práca, 1982. Kapitola Jurij Alexejevič Gagarin, s. 13.
  6. a b Юрий Гагарин на саратовской земле [online]. Саратов : Администрация муниципального образования « Город Саратов», 2011, [cit. 2011-05-01]. Kapitola Учащийся Техникума. Dostupné online. (po rusky)
  7. a b c d POROCHŇA, Viktor Sidorovič. Характер Юры ковался в Саратове [online]. Moskva : Roskosmos, 2010-05-21, [cit. 2011-03-18]. Kapitola А о чем мечтали?. Dostupné online. Dostupné tiež na: [1]. (po rusky)
  8. a b c DANILKIN, L. A. Jurij Gagarin. Glavy iz knigi [online]. Moskva : Molodaja Gvardia, [cit. 2011-06-04]. Kapitola Глава 5. Гагарин и Невидимая Лестница. Ukážky z knihy "Jurij Gagarin" Leva Danilkina na webe vydavateľstva Molodaja Gvardija.. Dostupné online. (po rusky)
  9. a b Первый космонавт планеты [online]. [Cit. 2011-03-13]. Kapitola Жизненный путь. Служба в Вооруженных Силах. Dostupné online.
  10. СМОЛЯННИКОВ, Сергей. Служба первого космонавта начиналась в городе-призраке. Еженедельник 2000, apríl 2011, čís. 14 (553). Dostupné online. (po rusky)
  11. a b IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия ASTROnote [online]. Moskva : rev. 2008-10-21, [cit. 2009-05-18]. Kapitola Юрий Алексеевич Гагарин. [ďalej len Ivanov]. Dostupné online. (po rusky)
  12. a b 12 апреля 2011 года - 50-летие первого полёта человека в космос [online]. Ústredný vedecko-výskumný inštitút strojárstvo, [cit. 2011-03-02]. Kapitola Биография первого космонавта Земли. [ďalej len CNIIMaš]. Dostupné online. (po rusky)
  13. БЕЛОЦЕРКОВСКИЙ, Сергей; ЛЕОНОВ, Алексей. Последний полет. Пресс-бюллетень № 2, september - december 2010, čís. 2, s. 38. Vydal Оргкомитет по подготовке и проведению празднования в 2011 году 50-летия полета в космос Ю.А. Гагарина. [Ďalej len Belocerkovskij]. Dostupné online [PDF]. (po rusky)
  14. a b Первый космонавт планеты [online]. [Cit. 2011-05-01]. Kapitola Жизненный путь. Dostupné online.
  15. Gagarin. [Cit. 2011-06-03]. Kapitola Присяга на верность Родине.
  16. Prokopčák, T. Rusi priznali, ako zomrel Jurij Gagarin [online]. sme.sk, 17.06.2013, [cit. 2014-01-12]. Dostupné online.
  17. PROKOPČÁK, Tomáš. Gagarina vraj zabili technika a panika [online]. sme.sk, 11.1.2010, [cit. 2010-01-11]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jurij Gagarin na českej Wikipédii.