Kliment Jefremovič Vorošilov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kliment Jefremovič Vorošilov
Kliment Jefremovič Vorošilov
maršal ZSSR a politický činiteľ

Narodenie 4. február 1881
Verchneje, Rusko (dnes Ukrajina)
Úmrtie 2. december 1969 (88 rokov)
Moskva, ZSSR (dnes Rusko)

Kliment Jefremovič Vorošilov (po rusky: Климент Ефремович Ворошилов) (* 4. február 1881, Verchneje, Rusko – † 2. december 1969, Moskva) bol maršal Sovietskeho zväzu a politický činiteľ.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a raná kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 4. február 1881 v dedinke Verchneje v Jekatеrinoslavskej gubernii (teraz Luganská oblasť, Ukrajina) v rodine železničiara.

Stalin a Vorošilov v decembri 1935

Už v roku 1903 sa priklonil k ruskému boľševizmu a v období pred revolúciou (1917) sa aktívne podieľal na revolučnej činnosti. Niekoľkokrát bol väznený a poslaný do vyhnanstva. Účastnil sa na činnosti komunistickej strany v Baku, Petrohrade a Caricyne.

Občianska vojna a vzostup[upraviť | upraviť zdroj]

Počas občianskej vojny bol v rokoch 1918-1920 významným veliteľom Červenej armády v oblasti Caricynu a spoločne s F.E. Dzeržinským bol spoluzakladateľom tajnej politickej polície ČEKA. Po skončení občianskej vojny sa ako Stalinov blízky spolupracovník dostal do významných politických funkcií. Roku 1921 pomáhal tiež potlačiť povstanie námorníkov v Kronštadte. V rokoch 1925-1940 pôsobil ako komisár pre obranu ZSSR, od roku 1926 člen Politbyra, od roku 1937 Najvyššieho sovietu. Zásluhy z občianskej vojny, dobré vzťahy so Stalinom a politická angažovanosť mu roku 1935 vyniesli hodnosť maršala ZSSR.

Podpis Vorošilova na jednom z dokumentov schvaľujúcich likvidáciu poľských dôstojníkov a zajatcov držaných v táboroch NKVD.

Pred druhou svetovou vojnou sa podieľal na reorganizácii armády. Tie spočívali v zmenách v generálnom štábe, mechanizácii pechoty či budovaniu leteckých síl, čo ale nechával za seba robiť svojich zástupcov. V priebehu svojho pôsobenia v armáde uskutočňoval pravidelné čistky, pričom najbrutálnejšie boli v priebehu rokov 19361938. Jeho podpis sa tiež nachádza na rozkazoch prikazujúcich popravy poľských dôstojníkov v Katyni.

Druhá svetová vojna[upraviť | upraviť zdroj]

Počas vojny s Fínskom v 1939-1940 sa po prvýkrát prejavili dôsledky represií v dôstojníckom zbore ako aj Vorošilovovho nekompetentné vedenie armády, za čo bol z funkcie odvolaný. Počas 2. svetovej vojny bol veliteľom Severozápadného frontu, neskôr Leningradského frontu, pričom v týchto funkciách totálne zlyhal. Koncom októbra 1942 bol členom Hlavného stanu pri výstavbe nových jednotiek. Presne o rok neskôr bol na čele partizánskeho hnutia a v máji 1943 bol menovaný predsedom Trofejného výboru, ktorého úlohou bolo riadenie a ekonomické využitie získanej koristi z území nepriateľa.

Povojnové obodobie[upraviť | upraviť zdroj]

Po vojne sa stal predsedom spojeneckej komisie v Maďarsku. Od roku 1953 rezignoval na vojenských postoch a až do smrti zostal už len v štátnych (tým vlastne v straníckych) funkciách.

Rodinný život[upraviť | upraviť zdroj]

Ženou Vorošilova bola Golda Davidovna Gorbman (18871959). Národnosťou bola židovka, pred svadbou sa však dala pokrstiť a prijala pravoslávie, zmenila si tiež krstné meno na Jekaterina. Ich manželstvo bolo bezdetné, vychovávali však siroty (syna a dcéru) M.V. Frunzeho Timura a Tatianu, mali tiež nevlastného syna Petra (19141969).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Obrana ZSSR (1937) – viac než 700 strán úvah a pojednaní o Červenej armáde. Okrem niekoľkých málo častí knihy, ktoré namiesto neho napísali iní autori, ide z vojenského hľadiska o nie príliš hodnotné dielo.

Vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

Jiří Fidler: Za víru, vládce a vlast, Jota s.r.o.,2005 ISBN 80-7217-354-5

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]