Hrdina Sovietskeho zväzu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Hrdina Sovietskeho zväzu
Golden Star medal 473.jpg
Odznak

Hrdina Sovietskeho zväzu (po rusky: Герой Советского Союза) bol čestný titul a najvyššie vyznamenanie udeľované v ZSSR. Bolo udeľované za osobné alebo kolektívne zásluhy pre krajinu, spojené s vykonaním hrdinského činu bez ohľadu na hodnosť alebo funkciu, výhradne z rozhodnutia Prezídia najvyššieho sovietu ZSSR. Titul bol zriadený 16. apríla 1934 a udeľoval sa spolu s Radom Lenina, od 1. augusta 1939 doplnený o medailu Zlatú hviezdu Hrdinu ZSSR. Medzi rokmi 1934 a 1989 získalo titul približne 12700 ľudí. Z toho asi 11 600 počas druhej svetovej vojny medzi rokmi 1941 – 1945.

Nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR boli verejnosťou všeobecne veľmi vážení, mali vyhradené zvláštne sedadlá v divadlách, kinách, mali prednosť pri cestovaní vlakom, lietadlom a dokonca mali lepší prístup k nedostatkovým, či luxusným tovarom. Hrdina ZSSR, nehľadiac na jeho vojenskú hodnosť, mal prednosť aj pred generálom, a náležal mu pravidelný zvláštny dôchodok vo výške 50 rubľov. Dvojnásobným nositeľom Zlatej hviezdy sa v ich rodisku stavali bronzové busty.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Medaila Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR je zhotovená zo zlata (jej váha je 21,5 g). Predstavuje päťcípu hviezdu s hladkými dvojhrannými lúčmi na lícovej strane (dĺžka lúča – 15 mm). Zadná strana medaile je hladká, po krajoch ohraničená tenkým nepatrne vyvýšeným obvodom a uprostred má nápis v azbuke vypuklým nápisom „Герой CCCP“ (v preklade „Hrdina ZSSR“). Na hornom lúči je vyryté číslo konkrétnej udelenej medaile. Uškom a závesom je medaila spojená s priamouholnou pozlátenou kolodkou, potiahnutou cez prierezy hodvábnou mramorovou stuhou červenej farby. Šírka stuhy je 20 mm. Hviezda je číslovaná a to na rube horného lúča hviezdy.

Nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR v 2. svetovej vojne[upraviť | upraviť zdroj]

Počas 2. svetovej vojny boli Zlatou hviezdou ZSSR vyznamenaní ako prví piloti M.D. Žukov, S.I. Zdorovcev, P.T. Charitonov, ktorí taranovali nepriateľské lietadlá na prístupových cestách k Leningradu. Len v priebehu bitky o Dneper v r. 1943 bolo titulom Hrdinu ZSSR vyznamenaných 2 438 osôb. U pozemného vojska bolo týmto vyznamenaním dekorovaných 1 800 delostrelcov, 1 142 tankistov, 650 príslušníkov ženijných vojsk, 290 spojárov, 93 príslušníkov protilietadlovej obrany, 52 príslušníkov tylových jednotiek a 44 príslušníkov zdravotníckej služby, 400 prieskumníkov a 150 pohraničníkov. Vo VMF (námorníctvo) viac než 500 osôb.

Štvornásobní nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR:

Trojnásobní nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR:

Iba štyria nositelia Zlatej hviezdy Hrdinu ZSSR boli dekorovaní všetkými tromi stupňami Radu slávy (tri stupne Radu slávy boli považované za rovnako hodnotné ako Zlatá hviezda Hrdinu ZSSR):

Nositelia v povojnovom období[upraviť | upraviť zdroj]

Po skončení druhej svetovej vojny bolo od marca 1948 vyznamenaných ďalších 659 ľudí, z toho 186 in memoriam. Počas vojny v Kórey bolo vyznamenaných titulom Hrdina ZSSR 22 sovietskych občanov, z toho 1 in memoriam. V priebehu vojny v Afganistane bolo vyznamenaných ďalších 85 osôb, z nich 28 in memoriam. Titul Hrdina Sovietskeho zväzu obdržalo aj 6 likvidátorov havárie atómovej elektrárne v Černobyle, dvaja z nich posmrtne. 4 občania ZSSR boli vyznamenaní za podiel na likvidácii Augustového puča v roku 1991, 3 z nich posmrtne.

Českí a slovenskí držitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská a česká[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šiška, J. F.: Nebe východní fronty. Olomouc: Votobia, 2001. 192 s. ISBN 80-7198-491-4

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]