Ján Nálepka
| Ján Nálepka | |
|---|---|
![]() slovenský dôstojník a partizánsky veliteľ |
|
|
|
|
| Narodenie | 20. september 1912 Smižany, Slovensko |
| Úmrtie | 16. november 1943 (31 rokov) Ovruč, Ukrajina |
|
Pozri aj Biografický portál |
|
Ján Nálepka, krycie meno kpt. Repkin (* 20. september 1912, Smižany – † 16. november 1943, Ovruč, ZSSR - dnes Ukrajina) bol slovenský dôstojník a partizánsky veliteľ.
Obsah |
Život[upraviť]
Pôvodne ako učiteľ pôsobil v Maríkovej, Bielych Vodách, Stupave a Porube pod Vihorlatom. Pre svoje antifašistické názory bol prenasledovaný.
Po začiatku 2. svetovej vojny bojoval v roku 1939 v protipoľskej vojne. V roku 1941 bol odvelený na východný front v hodnosti stotník. Pracoval najprv v štábe Zaisťovacej divízie, neskôr od februára 1942 ako pobočník veliteľa pluku a náčelník štábu 101. pluku v Žitomirskej oblasti. Postupne začal okolo seba sústreďovať antifašisticky zmýšľajúcich dôstojníkov a vojakov, s pomocou ktorých začal organizovať protifašistickú činnosť a prechody slovenských vojakov na sovietsku stranu. Pri tom od augusta 1942 spolupracoval so sovietskym obyvateľstvom a partizánmi v Minskej a Poleskej oblasti, kde viedli činnosť slovenské jednotky. Civilistom aj partizánom poskytoval potraviny, lieky aj spravodajské informácie o činnosti nemeckých jednotiek a ich spojencov.
Veľa slovenských vojakov v tej dobe nadviazalo dobré styky s miestnym obyvateľstvom. Ukrajinci boli pre nich slovanskí bratia, s ktorými sa nebolo ťažké dorozumieť. Vojaci mali navyše pochopenie pre ťažký život malých sedliakov, pretože väčšina z nich sama pochádzala z rovnakých pomerov. Medzi partizánmi a slovenskými vojakmi bolo dokonca zjednané určité prímerie, ktoré spočívalo v tom, že rýchla skupina neprenasledovala a nenapadala partizánov, ktorí ju nechávali na pokoji. Avšak na velenie 101. pluku bolo čoskoro podané udanie za bratanie sa s nepriateľom.
Ján Nálepka v rámci svojich ilegálnych aktivít nadviazal spojenie so sovietskym partizánskym veliteľom A. Saburovom. V noci zo 14. na 15. mája 1943 prebehol spolu s nadporučíkom Lysákom a poručíkom Petrom k sovietskym partizánom. Generál Saburov v tajnom liste koncom mesiaca vyzval aj ostatných príslušníkov 101. pluku k prechodu na sovietsku stranu. To už však v jednotke prebehli organizačné zmeny a redislokácia. Ján Nálepka prijal medzi partizánmi krycie meno Repkin a stal sa veliteľom 1. česko-slovenského partizánskeho oddielu v ZSSR. Svojou činnosťou sa zaslúžil o rozšírenie protifašistického hnutia medzi Slovákmi nasadenými na východnom fronte. Po boku sovietskych partizánov sa zúčastnil boja proti nacizmu. Jeho činnosť, ako aj prechod k sovietskym partizánom, výrazne podryli morálku Zaisťovacej divízie, ktorá bola čoskoro presunutá do severného Talianska, no i tam nadviazala styk s partizánskym hnutím.
Kapitán Nálepka zahynul pri oslobodzovaní ukrajinského mestečka Ovruč v novembri 1943.
Ocenenia[upraviť]
Ján Nálepka bol ako jediný Slovák počas druhej svetovej vojny ocenený vyznamenaním Hrdina Sovietskeho zväzu na základe výnosu Prezídia najvyššieho sovietu z 2. mája 1945. Je nositeľom Radu bieleho leva 1. stupňa a dňa 31. augusta 1996 bol in memoriam vyznamenaný Radom Ľudovíta Štúra II. triedy za aktívnu účasť v protifašistickom odboji.
Okrem mnohých ulíc na Slovensku, bola po ňom pomenovaná aj obec Nálepkovo (do roku 1948 Vondrišel) v okrese Gelnica, prameň pitnej vody pri obci Modra nad Cirochou v okrese Humenné a 1946 ulica v mestskej časti Brno-Jundrov na Morave.
7. mája 2004 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval do hodnosti brigádny generál in memoriam.
V kultúre[upraviť]
- Vrátim sa živý (1961) románová úprava Nálepkovej činnosti na východnom fronte autora Miloša Krna
- 1972 vojnový životopisný film Zajtra bude neskoro, réžia Martin Ťapák, hlavnú postavu hral Milan Kňažko
Externé odkazy[upraviť]
- Nalepka, Jan na stránke «Geroji strany» (po rusky)
- [1]
