Prepad mosta na rieke Ptič
| Prepad mosta na rieke Ptič | |||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Súčasť Druhej svetovej vojny, pôsobenie Zaisťovacej divízie v Sovietskom zväze | |||||||||
| |||||||||
| Protivníci | |||||||||
.svg){kind=small} Peší pluk 101 Zaisťovacej divízie
|
.svg){kind=small} Bieloruské partizánske oddiely
| ||||||||
| Velitelia | |||||||||
| stot. Uhrovič por. pech. Ondrej Brzáč por. pech. Gejza Forgáč
|
V. I. Kozlov[1]:89
| ||||||||
| Sila | |||||||||
| stráž mosta 24 vojakov oddiel por. Brzáča 30 mužov |
12 oddielov / asi 1 500 partizánov[2]:177 | ||||||||
| Straty | |||||||||
| 23 mŕtvych, 3 zajatí (čata por. Forgáča) 2 ranení (oddiel por. Brzáča)[2]:177,181 |
neznáme, niekoľko desiatok[2]:177 | ||||||||
| Zaisťovacia divízia |
|---|
| Perekalje – Ternova / Charkov – Bjesujevo / Maloduš – Ptič – Lojev – Chojniky – Selezivka – Antonov – Smaľavičy |
Prepad a zničenie mosta na rieke Ptič bola úspešná diverzná akcia bieloruských sovietskych partizánskych oddielov, ktorá prerušila na 18 dní dôležitú železničnú trať Brest – Homeľ v čase vrcholiacich bojov pri Stalingrade pred zahájením sovietskych operácií Uran a Mars.[3]:47
Akcia bola uvádzaná ako ukážkový príklad spolupráce Zaisťovacej divízie so sovietskymi partizánmi a sabotáže nemeckého vojnového úsilia slovenskými vojakmi[1]:89 napriek vysokým stratám čaty poručíka Forgáča v boji.
Predohra[upraviť | upraviť zdroj]
31. augusta 1942 na schôdzke Stalina, Molotova, ďalších sovietskych straníckych a vládnych činiteľov s partizánskymi veliteľmi dopravenými letecky z Nemcami okupovaného územia padlo rozhodnutie preniesť a zintenzívniť partizánske operácie na pravobrežnej Ukrajinu v oblasti pôsobenia Zaisťovacej divízie. S doterajšími výsledkami bol Stalin nespokojný a v čase vrcholiacich bitiek o Stalingrad a Kaukaz žiadal obmedziť prísun nemeckých posíl po železnici. Centrálny štáb partizánskeho hnutia a Ústredný výbor Komunistickej strany Bieloruska sa rozhodli zničiť 137 metrový viadukt cez rieku Ptič na trati Brest – Homeľ. Most sa nachádzal na teritóriu pôsobenia Zaisťovacej divízie a bol na obdvoch stranách opevnený pevnôstkami, zátarasmi a mínovými poľami. Stráž mosta mohla v prípade potreby podporiť posádka v obci Ptič a silné posádky v obciach Petrikov, Muľarovka a Kalinkoviči. O pripravovanej akcii sa od informátorov už 6. augusta dozvedel veliteľ III/101 práporu stot. Uhrovič a boli prijaté preventívne obranné opatrenia.[2]:176 Akciu preto partizáni odložili na neurčito, no po Stalinových urgenciách bola opäť oživená. Úspech akcie mala zaistiť aj spolupráca so Slovákmi, najmä s náčelníkom štábu peš. pluku 101 stot. Jánom Nálepkom a veliteľom roty v Kopatkieviči npor. pech. Imrichom Lysákom. Títo poskytli partizánom informácie o sile a rozmiestnení nemeckých a slovenských jednotiek, plány opevnenia, dohodli sa, že slovenské posádky v Petrikove a Muľarovke nebudú na partizánov strieľať a slovenské delá a mínomety začnú v dohovorený čas ostreľovať nemeckú posádku železničnej stanice Ptič.[2]:177
Prepad mosta[upraviť | upraviť zdroj]
Akciu začali partizáni 3. novembra 1942 vytrhaním koľají a prerušením telefónneho spojenia na západ a zabezpečili severný smer od Kopatkieviči. O 2:30 zaútočili zároveň na obec Ptič a železničnú stanicu ako aj na viadukt. Slovenskej stráži mosta v počte 24 mužov zlyhali v mraze guľomety a napriek podpornej paľbe z posádky v Ptiči žiadala o posilu. Stot. Uhrovič preto vyslal z Ptiče oddiel por. pech. Ondreja Brzáča v počte 30 mužov. Skôr ako sa ale oddiel k mostu prebil, stráž mosta bez strát ustúpila. Následne partizáni 04:45 most vyhodili do povetria. Do 7:30 sa boj skončil. Partizáni stratili pri útoku na Ptič a most niekoľko desiatok mužov, slovenské straty boli 2 ranení z oddielu por. Brzáča. Partizáni si uvedomovali, že kľúčové boli slovenské posádky v Petrikove a Muľarovke, ktoré síce zahájili paľbu, ale strieľali do vzduchu a slovenské delá strieľali na železničnú stanicu Ptič.[2]:178
Boj čaty poručíka Forgáča[upraviť | upraviť zdroj]
4. novembra o 6:00 vyrazila do Ptiče zo severu od Kopatkieviči čata por. Gejzu Forgáča v počte 36 mužov, ktorá šla ako ochranný sprievod vojakov určených do veterinárneho kurzu prvej pomoci do Ptiče a mala zároveňa doviezť proviant. Čata počula z diaľky streľbu z diel a minometov a predpokladala, že Ptič je napadnutá, ale nerátali, že by mohli byť prepadnutí aj oni. Severne od osady Mlynok v hmle zbadali vojenskú kolónu čiastočne oblečenú v slovenských uniformách, pričom predpokladali, že ide o slovenských vojakov z Ptiče na protipartizánskej operácii. Po zvolaní "Stoj" sa ale kolóna rozvinula a zahájila paľbu, pričom slovenskí vojaci boli zasypaní paľbou aj z lesa po oboch stranách cesty. 23 mužov z čaty padlo, 3 padli do zajatia a zvyšku sa podarilo doraziť útekom do Ptiče. Zajatého vojaka Rudolfa Buchu partizáni poslali naspäť s listom ospravedlňujúcim sa za zmasakrovanie slovenskej kolóny a vyzývajúcim slovenských vojakov na prechod k partizánom. Keby vraj vedeli, že proti nim idú "Češi", tak by nestrieľali. List sa dostal až na veliteľstvo Zaisťovacej divízie.[4]:191-192
Dohra[upraviť | upraviť zdroj]
Deň po tragédii v Ptiči sa začala protipartizánska operácia NOVEMBER za účasti nemeckých, lotyšských, ukrajinských jednotiek a 1/101 zosilnenej roty ZD, pričom zabili 11 partizánov. 7. novembra bola akcia ukončená. Neskôr, keď sa zistilo, akú úlohu hral v akcii stot. Ján Nálepka, vinili ho viacerí príslušníci pluku zo smrti spolubojovníkov. [2]:182
Zoznam padlých pri Ptiči[5][upraviť | upraviť zdroj]
| Hodnosť | Meno a priezvisko | Dátum nar. | Miesto nar. |
|---|---|---|---|
| por. pech. | Gejza Forgách | 16. október 1912 | Nitra |
| stk. | Alexander Bazso | 19. február 1920 | Verekne |
| stk. | Juraj Fašang | 22. apríl 1920 | Gregorova Vieska |
| stk. | Augustín Helbich | 11. august 1920 | Biela Bukovina |
| stk. | Silvester Herchel | 4. október 1921 | Cech |
| stk. | Ján Ivanič | máj 1920 | Teplá |
| stk. | Michal Jakubovič | 10. október 1919 | Príkre |
| stk. | Pavol Jakubec | 4. február 1920 | Klenovec |
| stk. | Ján Juhaniak | 26. marec 1921 | Detvianska Huta |
| stk. | Július Kapec | 20. júl 1919 | Kalinovo |
| stk. | Jozef Kmeť | 18. máj 1920 | Baštín |
| stk. | Ondrej Králik | 5. august 1920 | Chyžné |
| stk. | Michal Martinec | 1. september 1920 | Heľpa |
| stk. | Lukáš Meliš | 14. október 1921 | Kiš |
| stk. | František Sližka | 28. október 1919 | Dolné Krškany |
| stk. | Ján Sobolič | 10. jún 1920 | Uhorská Ves |
| stk. | Anton Sucháň | 28. september 1920 | Dolné Lovčice |
| stk. | Michal Šimo | 30. september 1917 | Nedožery |
| stk. | Lukáš Vaník | 17. október 1920 | Sv. Ondrej nad Hronom |
| stk. | Gustáv Vodžák | 27. máj 1919 | Dobšiná |
| stk. | Kliment Vyzváry | 6. december 1920 | Čáry |
| stk. | Ján Závodský | 25. december 1919 | Miková |
| stk. | Ondrej Žlnka | 22. február 1921 | Veľká Lúčka |
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b FALŤAN, Samo. Slováci v partizánskych bojoch v Sovietskom Zväze. [s.l.] : Slovenské vydavateľstvo politickej literatúry, 1957.
- ↑ a b c d e f g h MIČIANIK, Pavel. Slovenská armáda v ťažení proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1944) II. Zaisťovacia divízia a železniční pionieri. 2. vyd. [s.l.] : DALI-BB s.r.o., 2020. ISBN 978-80-8141-235-6.
- ↑ JAKOVLENKO, Vladimír Kirillovič. Partizánsky ostrov. 1. vyd. [s.l.] : Pravda, 1980.
- ↑ LACKO, Martin. Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942–1943. Bratislava : [s.n.], 2007. ISBN 978-80-969699-4-4.
- ↑ Padli za vlasť, Kalendár slovenského vojska. Bratislava : MNO, 1944.
V kultúre[upraviť | upraviť zdroj]
- Zajtra bude neskoro, film, réžia Martin Ťapák, hlavnú postavu stot. Jána Nálepku hral Milan Kňažko